Prečítajte si rozhovor s prvým oficiálnym uchádzačom o primátorské kreslo v metropole východu.
Progresívne Slovensko predstavilo svojho kandidáta na post primátora mesta Košice. Stal sa ním Košičan Martin Mudrák. V rozhovore pre Košice Online zdôraznil, že je človekom spolupráce.
Akú profesijnú cestu máte za sebou?
Som človekom, ktorý viac ako sedem rokov viedol v Košiciach kanceláriu Americkej obchodnej komory na Slovensku. Tam sme sa aktívne venovali v spolupráci s podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, akademickým sektorom, univerzitami, a teda verejným sektorom tomu, aby v Košiciach vznikali zaujímavé pracovné príležitosti, aby sme dokázali udržať krok s konkurenčnými regiónmi a aby sme naozaj dokázali posunúť Košice vpred. Následne som prijal ponuku a venoval som sa úlohe splnomocnenca mesta Košice pre ekonomický rozvoj a inovácie, kde som pomáhal do mesta priniesť veľmi zaujímavé investície približne v hodnote okolo 1,5 miliardy eur. Prispel som k vytvoreniu tisícov pracovných miest v Košiciach a tou najdôležitejšou a najzaujímavejšou investíciou pravdepodobne bude pritiahnutie piatej slovenskej automobilky, kde som teda zohral rolu hlavného vyjednávača mesta Košice, pomáhal a tvoril investičnú zmluvu medzi mestom, investorom a štátom a následne tieto vzťahy a investičnú zmluvu a jej plnenie koordinoval. V neposlednom rade som zakladateľom a do minulého týždňa riaditeľom prvej neziskovej organizácie svojho druhu na Slovensku – neziskovky Biznis Košice, ktorá vznikla ako rozvojová ekonomická organizácia, ktorá systémovo pristupuje k ekonomickým záujmom a hospodárskemu rastu mesta Košice a ktorá sa aktívne venuje talentovým politikám, dátovému manažmentu, prezentácii Košíc ako vhodného miesta na život, prácu a investície a ktorá pomáha mestu byť partnerom pre spoluprácu.
Prečo ste sa rozhodli naplno vstúpiť do politiky a uchádzať sa o hlasy Košičanov a o post primátora mesta Košice?
Ja rád hovorievam, že pokiaľ s niečím nesúhlasíme, keď sa nám niečo nepáči, tak máme tri možnosti – môžeme mlčať, môžeme kričať od stola, v horšom prípade spoza klávesnice, alebo sa môžeme uchádzať o aktívnu zmenu priamo zvnútra. A to je filozofia, ktorou ja žijem. Celý svoj pracovný život som zasvätil pomoci Košiciam, rastu Košíc a tú príležitosť vnímam ako príležitosť, ktorú nemôžem odmietnuť. Je to spôsob, ako tomuto mestu, ktoré milujem, v ktorom žijem, v ktorom vychovávam svoje dve deti, pomôcť a posunúť ho ďalej. A hlavne nesúhlasím s tým, ako sa toto mesto vedie dnes.
S akou ambíciou a s akými cieľmi vstupujete do týchto volieb?
Hlavným problémom tohto mesta je neschopnosť spolupracovať. Je to neschopnosť spolupracovať medzi sebou samým, neschopnosť spolupracovať s ďalšími inštitúciami, akými je kraj alebo štát, je to neschopnosť spolupracovať so svojimi mestskými časťami, so svojimi poslancami a na konci dňa, žiaľ, aj neschopnosť spolupracovať a komunikovať so svojimi občanmi. To je hlavná ponuka, ktorú my dnes na stôl dávame. Kandidát spolupráce, ktorý chce túto politiku zmeniť, ktorý chce priniesť novú generáciu politika na tento magistrát, novú úroveň politiky do našich komunálnych vzťahov. Chceme zastaviť hlavne dlhé roky neutíchajúcu vojnu, ktorú nazývame KKV – Košická komunálna vojna. Je to generácia politikov, ktorá si nedokáže prísť na meno. Sú to ľudia, ktorí si posielajú nepríjemné odkazy cez médiá, nedokážu si sadnúť za jeden stôl, rozhodujú egá, nie pozitívna budúcnosť Košičanov a ich priority sú viazané na vlastné politické ambície, nie na dobro tohto mesta.
Viete zaručiť občanom, že to nie je len predvolebný sľub?
Ja to viem absolútne garantovať. Berme to ako jeden z mojich prvých politických sľubov, lebo politikom som už tretí deň. S Majom Porvažníkom okrem toho, že sa poznáme dlhé roky a máme za sebou už niekoľko rokov aktívnej a úspešnej spolupráce, prichádzame úplne z iného prostredia. My nie sme krikľúni. My sme odborníci každý vo svojich oblastiach, ktorým úprimne záleží na tomto regióne, ktorým úprimne záleží na tomto meste, ktorí sa tu narodili, ktorým toto mesto odovzdalo veľmi veľa a ktorí chcú veľmi veľa odovzdať tomuto mestu späť. My nielenže plánujeme spolupracovať, my už aktívne spolupracujeme, a to je práve na pláne rozvoja tohto mesta a rozvoja tohto kraja, na programe, ktorý plánujeme spoločne predstaviť, na ktorom sa podujímajú odborníci ako z kraja, tak z mesta, ale aj z iných zákutí Slovenska a ktoré považujeme za veľmi kvalitný základ odvážnej zmeny, ktorú musíme dnes aplikovať na to, aby sa v tomto meste a v tomto kraji žilo dobre.
Aké sú ďalšie problémy, ktoré evidujete v tomto meste? Ako by ste ich chceli riešiť?
Kde začať? Tá spolupráca, ten konflikt je pre nás základom problému a je to diagnózou a symptómom, ktorý naozaj prechádza všetkými oblasťami problémov v tomto meste. Dnes vnímame mesto, z ktorého mladí utekajú. Vidíme mesto, kde nefunguje doprava. Vidíme mesto, kde verejná doprava neslúži svojim občanom, je drahá a nie je ani efektívna, ani rýchla a často ani slušná ku svojim klientom. Vidíme neustále rastúce ceny, či už služieb, za ktoré Košičania nevidia adekvátnu hodnotu späť, vidíme čoraz drahšie možnosti alebo nemožnosti bývania a dostupnej bytovej ponuky. Dnes žijeme v meste, v ktorom si mnoho Košičanov nemôže dovoliť dôstojný a kvalitný život, ktorý si zaslúžia. Vidíme výrazne sa zhoršujúcu bezpečnosť, na ktorú mesto nedokáže dostatočne rýchlo apelovať. A tu sa obávam, že opäť sa vraciame k tomuto symptómu neschopnosti spolupráce, pretože mesto nevie a nechce spolupracovať so svojimi mestskými časťami, pozerať sa na problémy koncepčne a prijímať aj nepopulárne riešenia, ktoré sú pre toto mesto potrebné.
Aký je váš názor na zlučovanie mestských častí a na spoluprácu magistrátu s mestskými časťami?
Ja si myslím, že nikto v tomto meste si nemyslí, že model, ktorý dnes máme zavedený, je tým správnym a najideálnejším. Samozrejme, je tam mnoho problémov. Je to problém počtu mestských častí, je to obrovský problém kompetencií mestských častí navzájom a voči mestu a medzi sebou. Počúvame mnohé riešenia, ktoré prichádzajú z brucha, niekde od stola, ktoré sú motivované politicky, s určitými cieľmi, ktoré ale nemajú vo svojom pláne slúžiť najviac občanom, ale slúžiť svojím individuálnym politickým záujmom. Je to téma, ktorú potrebujeme riešiť. Je to téma, ktorej sa potrebujeme aktívne venovať, ale potrebujeme sa jej venovať na odbornej úrovni, s odborným a hlbokým dialógom a za prítomnosti ľudí, ktorí sa tomu rozumejú a ktorí prinesú koncepčné riešenia. Na konci dňa je to otázka, o ktorej by mali rozhodovať samotní Košičania.
Aký je váš názor na odbornú analýzu, ktorú si dalo v tejto súvislosti vypracovať mesto Košice?
My sme hnutím odbornosti. My sme hnutím, kde rozhodnutia podliehajú dátovým vstupom a dialógom. Ja si myslím, že je správne obrátiť sa na odborníkov v tejto veci a som rád, že sú to kolegovia z iného mesta, ktorí možno nie sú zaťažení touto vnútornou emóciou a konfliktom. Myslím si, že je to správna cesta. My dnes nemôžeme predpokladať, aké budú konkrétne závery, ale je to dobrý základ.
Čo si myslíte o novele zákona o meste Košice, o ktorej rokujú poslanci Národnej rady?
Ja si nemyslím, že tieto návrhy sú založené na tvrdých dátach odbornej diskusii a dlhodobého koncepčného riešenia, ktoré si takto silná téma zaslúži. Ja si myslím, že táto konkrétna iniciatíva má svoje politické ciele a nemá slúžiť najmä Košičanom, čo je teda základ takéhoto dôležitého rozhodnutia. Navyše, máme tam mnoho otázok o ústavnosti týchto návrhov.
Ako plánujete viesť vašu kampaň? Aký rozpočet máte na ňu vyčlenený?
Plánujeme využiť celý zákonný limit a, samozrejme, budeme sa uchádzať o podporu občanov a našich partnerov pri napĺňaní finančných cieľov. Považujem za extrémne dôležité byť s občanmi v priamom kontakte, stretávať ich na ulici. Som človekom, ktorý radšej počúva, ako rozpráva. Plánujeme viesť stovky rozhovorov priamo s Košičanmi, pýtať sa na ich problémy, byť v uliciach. Stretneme sa tam mnohokrát. Ja budem veľmi rád, ak využijú príležitosť vypočuť si ma, ak Košičania využijú možnosť porozprávať sa, priniesť aj svoj názor a svoje pocity z tohto mesta, ktoré dokážeme pretaviť do jasných cieľov a nápravy.

