Aktuálne ochladenie sprevádzané prehánkami potešilo poľnohospodárov, vzbudilo nádej medzi hubármi a sťažovať sa nemôžeme ani my cyklisti. Jazda na sviežom vzduchu je oveľa príjemnejšia a preletieť po dlhšom čase cez nejakú tú mláčku len zvyšuje zážitok z pravých lesných pojazdov. Nastal teda čas odškrtnúť si ďalší z bodov Vrchárskej koruny Abova 2025.
Naša voľba tentoraz padla na jedno z najjednoduchších, no zároveň najkrajších miest v tohtoročnej ponuke – Jazierko pri studničke nad Vyšným Čajom. Miesto, ktoré poznajú len miestni znalci, miesto, ktoré vyrazí dych svojou malebnosťou. A zároveň miesto ideálne na cyklopiknik. Do batohu si teda určite pribaľte aj nejaký ten chutný proviant.
Štartujeme z centra Košíc a na úvod zahrievame nohy klasickým presunom cyklocestou popri Hornáde cez Jazero až do Krásnej. Ďalšou úlohou je dostať sa do Vyšnej Hutky. Najrýchlejšie je to samozrejme po hlavnej ceste, oveľa bezpečnejšou – aj keď trošku dlhšou alternatívou – je značená cyklocesta popri Hornáde, ktorá vedie do Nižnej Myšle, no my zabočíme približne pri Kokšov Bakši doľava a od Hornádu sa za pár minút presunieme k Toryse. Cez Nižnú Hutku sa následne dostávame do Vyšnej Hutky a tu začína prvé dnešné stúpanie.
Aj v tomto prípade nás naviguje cyklocesta – smer „radar“. Stúpame okolo kostola a cintorína a poľná cesta nás postupne vytiahne až ku krásnym výhľadom na Košice, Čanianske jazerá a dymiace oceliarne. Dostávame sa do nadmorskej výšky 350 metrov, čo nie je žiadna drakonická výška, no pohľady sú naozaj pôsobivé.
Pokračujeme v smere jazdy vyjazdenou poľnou cestou popri lese a tu stretávam mladú rodinku. Otec s dvoma dcérkami akurát odfukujú po vyšliapaní kopca a dopĺňajú tekutiny vodou. Pýtam sa ich, či mieria k jazierku. Reagujú prekvapene – vraj síce idú za rodinou do Vyšného Čaju, no o žiadnom jazierku nevedia. Okamžite im teda ponúkam základné informácie a ponúkam možnosť navigácie. Nadšení cyklisti neváhajú a napájajú sa za moje zadné koleso.
Cyklorodinka sa po vyšliapaní na vrchol kopca plánovala spustiť poľnou cestou, ktorá vedie priamo nadol do V. Čaju, no tentoraz ich vediem ďalej popod les. Nejde pritom o žiadnu zásadnú zachádzku a už po približne 430 metroch prichádzame k neprehliadnuteľnému borovicovému lesíku. Ostáva spustiť sa popri ňom nadol a po poľnom zjazde sa dostávame priamo k nášmu cieľu – malému jazierku s altánkom.
265 m n.m., GPS: 48.6944844N, 21.3902492E
„Jééj, aké rozkošné“, reaguje dievčatko po príchode k „pľúvátku“. Jazierko je to maličké, no naozaj čarovné. Príjemný dojem z tohto miesta dopĺňajú drevený altánok a novučičké ohnisko. Za tieto užitočné turistické prvky nutno poďakovať Jednote dôchodcov z Vyšného Čaju, ktorá sa o toto miesto stará priam príkladne. Blízko pri jazierku sa nachádza aj studnička, nápis na nej však varuje, že nejde o pitnú vodu. Tento detail však nemôže zabrániť celkovo mimoriadne príjemnému dojmu. Ostáva teda vybaliť prinesené dobroty a parádne ohnisko s roštom volá aj po opekačke.
Na záver nesmieme zabudnúť na povinnú fotku pre VKA (tabuľka sa nachádza na strome pri altánku) a popri studničke pokračujeme poľnou cestou smerom nahor. Krátke stúpanie nás privedie k mohutnému dubu s lavičkami a dreveným krížom. Krátko nato sa objavujú ďalšie krásne pohľady (tentoraz smerom na západ) a dobre vyjazdená cesta nás spoľahlivo privedie až do obce Vyšný Čaj.
Ja sa následne vydávam prepojovacou cestou do Ruskova za ďalším vrcholom VKA – chatou Rakaťa v Slanských vrchoch. Tento bod si však predstavíme inokedy a ak vám už na dnes stačilo, tak máte na výber z viacerých možností návratu. Tou najťažšou je vrátiť sa domov späť cez kopec, najrýchlejšou obísť kopec cestou hlavnou cestou cez Nižný Čaj smer Nižná Hutka a ak sa už niekomu šliapať nechce, tak sa ponúka aj alternatíva nasadnúť na vlak v Ruskove. Z Vyšného Čaju k železničnej stanici v Ruskove je to totiž iba 4,5 kilometra.
Verím, že ste v rámci dnešného cyklovýletu nepoblúdili a objav utajeného jazierka ste si užili minimálne tak ako ja a malé cyklistky, ktorých rozžiarené oči a nadšené slová mi spríjemnili celý deň.
