Poslanci Národnej rady počas júnovej schôdze zvolili Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska (PS) za podpredsedu parlamentu. Táto funkcia bola dlhšie neobsadená po tom, čo poslanci vlani v septembri odvolali lídra PS Michala Šimečku, ktorý sa následne rozhodol, že nebude opäť kandidovať. S Košičanom Martinom Dubécim sme sa rozprávali aj o dianí v Národnej rade, aktuálnej situácii v spoločnosti či problémoch a výzvach metropoly východu.
Prečo ste sa rozhodli zabojovať o post podpredsedu parlamentu?
My sme si povedali po hanebnom odvolaní Michala Šimečku, ktoré bolo zjavné, že bolo z vymyslených argumentov, že kým Národná rada sa nespojazdní na úrovni predsedu, ktorého sme rok nemali, tak ani nad touto témou nebudeme rozmýšľať. Je to úlohou koalície obsadiť tú pozíciu. Následne bol zvolený pán Raši za predsedu Národnej rady. My sme začali o tom diskutovať najmä po tom, ako nám bolo aj naznačené, že v prípade, že ak tú pozíciu neobsadíme, tak možno si ju obsadí koalícia sama alebo niečo iné urobí. V tom momente sme to brali ako našu zodpovednosť aj voči voličom, aj celkovo voči poslancom nášho klubu opozície, že jednoducho je povinnosťou využiť všetky nástroje na to, aby sme bojovali za naše hodnoty, za náš program, za našich poslancov a voličov. Vidíme to každý deň v Národnej rade, že hranice toho, čo je možné, sú posúvané a skúšané a je dôležité, aby sme využili všetky nástroje, ktoré máme, aby sme tomu zabránili.
Prekvapila vás podpora koaličných poslancov alebo bola nejaká dohoda?
To, čo ma prekvapilo, bolo to, že strana Smer sa nakoniec tvárila, že sa jej to netýka a voľby sa nezúčastnila. Nakoniec to naozaj utiahla strana Hlas a Slovenská národná strana, ktoré rešpektovali zvykovú dohodu, ktorá v Národnej rade je, že jeden podpredseda prináleží opozícii. Je to veľmi smutné, že už sa dostávame do momentu, kedy mnohé tradície a zvyky, lebo veľa vecí v Národnej rade nie je napísaných v zákone ani nikde, je to proste vec, ako tá inštitúcia funguje, sa opúšťajú. Je to myslím veľmi zlé a treba nastaviť nejakú protisilu voči tomuto.
Vo funkcii ste niekoľko týždňov. Čo sa vám podarilo za ten čas zrealizovať? Aké stretnutia ste už absolvovali?
Naozaj to je úvod, a najmä rovno sa začína obdobie, kedy parlament nezasadá, ale môže zasadnúť aj v lete, minulé leto zasadal. Aj z tohto dôvodu sme chceli tú pozíciu obsadiť, že v prípade, keby došlo k nejakému mimoriadnemu letnému zasadnutiu, aby sme tam už mali zastúpenie.
Asi najpodstatnejšie, čo vnímam, je, že som sa už prakticky hneď rozprával najmä s pánom predsedom Rašim, aj s ostatnými kolegami podpredsedami. Ja som im komunikoval veci, ktoré sa týkajú vnútorného chodu Národnej rady. Som presvedčený, že to, ako my fungujeme v tej inštitúcii, má dosah na spoločnosť, možno nie priamy. To, či máme zlé, alebo dobré zákony, na ktoré ľudia nadávajú, lebo vieme o tom, podnikatelia nám hovoria, menia sa nám pravidlá každé tri mesiace, ono to súvisí s tým, aká je kultúra v tej inštitúcii, či nám je jedno, či tie zákony meníme zo dňa na deň a napríklad si v tom nastavíme pravidlá.
Čo je pre mňa naozaj veľmi vážna téma, je agresia, ktorá je v spoločnosti, ktorou som si absolútne istý, že sa prenáša z toho, ako sa tam správame k sebe v tej inštitúcii, a to dlhodobo od začiatku volebného obdobia vravím, že to musíme upokojiť. Keď som bol ešte aj predseda poslaneckého klubu, riešil som aj bezpečnostné problémy našich kolegov. Keď bol nejaký konflikt, kde bol vyhrotený, pomenovaný nejaký jeho účastník, viete, čítať maily o tom, ako sa mojim kolegyniam, poslankyniam vyhrážajú ľudia, že im obesia deti na moste v Bratislave, toto riešiť s policajtom, to je hrozné. Nehovoriac o tom, že človek vyjde na ulicu a vidí, že ľudia sú nervózni, ľudia sa hádajú medzi sebou. Myslím, že tieto príbehy asi poznáme všetci, že spoločenská atmosféra je veľmi zlá.
Aká je spolupráca a komunikácia s predsedom a podpredsedami parlamentu?
Tie vzťahy podľa mňa by mali byť vecné, pracovné, už akákoľvek je politika a komunikácia navonok. Som za to, že má byť slušná aj navonok, ale ja tie vzťahy beriem ako pracovné a vecné. Niekedy to ľudí prekvapuje, viem, že sú ľudia, ktorí by očakávali, že by sme si nemali prísť ani na slovo, a to si myslím, že nie je úplne správny prístup, lebo Národná rada je zaujímavá inštitúcia v tom, že to je jediný orgán štátu, kde sa stretávajú opoziční a koaliční politici v jednom. Minister je z jednej strany, vláda je koaličná, tam nestretnete nejakého politického konkurenta. Toto je naozaj miesto, kde sa máme aj nejakým spôsobom dohodnúť. Vláda reprezentuje koalíciu, parlament reprezentuje všetkých. Myslím si, že nejaká kultúra toho, aby sme sa na základných veciach dohodli, aby sme si dokázali stanoviť pravidlá slušného správania, pravidlá prijímania zákonov, tak to mi príde ako minimum. V tomto som si vždy dal záležať na tom, aby som v týchto vzťahoch bol vecný, konštruktívny. Voľný čas už strávim so svojimi kamarátmi a rodinou, a tak je to správne.
Akým najväčším význam podľa vás krajina v súčasnosti čelí? Ako je na tom Slovensko?
Myslím si, že sme veľmi rozhádaná spoločnosť. Konflikt v spoločnosti je veľmi veľký a zdá sa mi, že vládni politici namiesto toho, aby hľadali riešenia, tak využívajú ďalšie a ďalšie konflikty na to, aby odpútali pozornosť. Ústava, na ktorú môžu byť rôzne názory, mňa najviac na tom hnevá to, že viem, že ho predkladal niekto nie s účelom presadiť nejakú svoju legitímnu predstavu o svete, s ktorou môžem nesúhlasiť, ale za tým bol účel ako rozhádať spoločnosť. Keď sa budeme o niečom veľmi hádať, tak sa nebudeme zaoberať ničím iným, napríklad tým, v akom stave sú mosty na Slovensku. Človek rieši to, či vlaková doprava medzi Košicami a Bratislavou funguje kvôli tomu, že spadol most alebo nespadol. Táto schôdza bola pre mňa fascinujúca v tom, že my sme sa zoberali všetkým možným, len nie reálnymi problémami. Problém je reálne v tom, že sa hádame popritom, ako stagnujeme. To je pre mňa také memento, ktoré by som chcel čo najrýchlejšie otočiť.
Pamätáte si možno na ten zlom, kedy to napätie a nervozita začali v spoločnosti rásť? Myslíte si, že je to atentát na premiéra Roberta Fica?
Myslím si, že ten atentát je len prejavom dlhodobého problému. Ja som to vždy vravel, že on je, žiaľ, súčasťou línie politického násilia, ktoré sme videli aj na Zámockej, keď bol teroristický útok na Tepláreň. Ten útočník keby nestrieľal tam, tak jeho prvotným cieľom bol pán Heger, ktorého čakal pred domom a zrejme by sme mali pokus minimálne o atentát skôr, čo je hrozné. Pre mňa rovnako Ján Kuciak a Martina Kušnírová, mečiarovské roky, kedy tiež umierali ľudia. Mám pocit, že polarizácia v našej spoločnosti, ktorá vedie až takýmto veciam, je prítomná dlhodobo.
Od vlád od roku 2020, aj tej predošlej Igora Matoviča, ale najmä terajšej vlády Róberta Fica, sa svet posunul ďalej. Európa má rôzne veľké problémy a my na to nevieme reagovať. My sme boli schopní sa dostať do Európskej únie, prijať euro a od toho momentu sme si užili nejaký ekonomický rast, ale to skončilo a zrazu nevieme, čo s tým. Už sa nám kopia krízy, ktoré sme si nevyriešili, lebo ekonomická kríza, inflácia, COVID, Ukrajina, energie...Kým sa niekde pohnete, tak vás to začne dobiehať. Investičný dlh, ja som z toho vždy prekvapený, keď to zažijem znova a znova. Keď 15 rokov viete, že máte opravovať mosty, 15 rokov ich neopravíte a zrazu začnú padať, tak oni začnú padať. To je otázka času. To je všetka tá práca, ktorú sme v minulosti neurobili a teraz sa nám nakopila.
Ja by som veľmi chcel, aby už možno, poviem prekvapivo, nech tie vlády sú už fialové, oranžové, cyklamenové, akékoľvek, ale nech robia, aj my v opozícii. Volebný výsledok rešpektujeme, ale ja aj kolegom v koalícii vravím, že keby sme sa hádali o tom, či dane zvýšime tak, alebo tak, alebo už budeme investovať do takýchto ciest alebo do tohto, vecný, politický hodnotový spor, výborne. Pokiaľ si tu vyťahujeme útoky na rodinu, rôzne vymyslené fiktívne strašiaky, tak to ničomu nepomôže.
Čo určite tomu celému nepomáha, sú sociálne siete. Ja v politike pracujem od roku 2006 na rôznych pozíciách, nielen nutne volených, ale na pozadí politiky. Vidím obrovskú zmenu v premýšľaní politikov s nástupom a s veľkým rozšírením sociálnych sietí. Ja to vidím dnes, že primárne mnohí politici rozmýšľajú nad tým, ako nahrať niečo útočné na sociálne siete, lebo to im funguje, to im prináša lajky, ale to je príkrom s tým, že čo je dobré pre Slovensko.
Rozdiel vo volebných prieskumoch medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom sa zväčšuje. Čo hovoríte na to, že sa vám darí a že máte dobre našliapnuté aj vo vzťahu ku komunálnym či parlamentným voľbám?
Vnímam to s veľkou pokorou, lebo my sme si zažili aj zostupy, aj pády, a teda viem, aké to je mať v prieskumoch veľa percent a nakoniec sa nedostať ani do parlamentu. Ja to vnímam ako dennodennú prácu, ktorú musíme robiť a, samozrejme, ono sa potom asi zdá, že sa prejavuje v nejakých výsledkoch, čomu sa teším. Oveľa viac za dôležité považujem také míľniky, ako boli napríklad eurovoľby, kde sa to aj pretavilo do konkrétneho výsledku, lebo zatiaľ tie preferencie sú virtuálna vec, takže pracujeme na tom. Túto výmenu, ktorú sme urobili s mojou osobou, beriem ako súčasť procesu prípravy na voľby. Vyprofiluje sa tím okolo nášho predsedu, exekutívne zameraný, ktorý sa bude naozaj pripravovať na exekutívne vládnutie, ministrovanie, program. Potom tu máme parlamentný tím, kde som ja a predsedníčka nášho klubu Zuzana Mesterová, tiež Košičanka. My sa budeme zaoberať viac parlamentnou prevádzkou a tým, aby všetko fungovalo, ako má.
Aké sú vaše vízie na poste podpredsedu parlamentu? Plánujete pokračovať v záujme o región?
Prvé dva roky ako poslanec Národnej rady a predseda klubu som sa snažil čo najviac byť prítomný v Košiciach. Stále tu žijem, i keď je to veľmi ťažké, keď ten parlament zasadá tak nepravidelne a chaoticky. My tu máme poslaneckú kanceláriu. My sme vo veľmi úzkom kontakte s miestnou košickou politikou, košickou samosprávou. Zaujímame sa o to, čo sa deje v meste. Ja som mnohé veci, keď ma aj oslovovali nejaké osobnosti alebo združenia v Košiciach, keď mali nejaký problém, tak som komunikoval s orgánmi v Bratislave. Myslím, že je to taká možno triviálna, jednoduchá vec, ale často to pomôže, že keď tu bol nejaký problém, tak stretnem ministra v parlamente alebo mu napíšem list, tak tie veci sa nejako pohnú, skrátka, človek sa ozve a zastupuje Košičanov. Veľa sa diskutuje o zmene volebného systému, kde by poslanci nejako náležali, boli v tých obvodoch. My sme sa snažili bez tejto zmeny k tomu kúsok pristúpiť. Svojim kolegom som vravel, že keď príde niečo z Košíc, tak tomu venujme zvýšenú pozornosť a zaoberáme sa touto agendou. S týmto ďalej budem pokračovať.
Samozrejme, nová pozícia dáva tomu väčšie možnosti. Ja by som chcel naozaj postretávať lídrov z východného Slovenska, či už sú koaliční, alebo opoziční, zistiť, s čím im vieme pomôcť, či sú veci, kde vieme spolupracovať. Plánujem takéto stretnutie v najbližších týždňoch s Ondrejom Lunterom, predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.
Chcem byť tu, lebo som si uvedomil symbolickú vec, že ľudia ocenia, že vás tu vidia, že stále tu žijete, že nie ste v Bratislave. Bratislava má veľkú gravitáciu, keď robíte politiku. Keď idete do nedeľných relácií, tak už máte zabitý víkend. V podstate veľmi necestujete hore-dole, keďže to trvá toľko, koľko to trvá, a tak sa snažím toto nejako vyvažovať. Mňa to veľmi prekvapuje v tom, že ľudia vás vidia na Hlavnej, lebo sa ideme s manželkou prejsť ako všetci normálni Košičania. Raz som zažil takú vec, že som bol v nedeľu v diskusnej relácii a v pondelok som bol tu a ľudia hovorili, že vy ste boli včera v telke a vy ste tu v Košiciach. Myslím si, že v tomto to je stále dôležité, byť tu prítomný, lebo človek jednoducho vníma tú realitu a toto sa snažím udržať najviac, ako sa dá.
Čo hovoríte na aktuálne dianie v Košiciach?
Snažím sa to sledovať. Dokonca som jednu z mojich kolegýň poveril tým, nech sleduje dianie v zastupiteľstve. Máme aj nejaké zastúpenie priamo v zastupiteľstve skrze PS, takže nejaké veci sa ku mne dostávajú. Samozrejme, vnímam, že územný plán bol schválený, čo je asi už bez ohľadu na tie detaily toho celého dobrý krok pre mesto. Vnímam mnohé témy, s ktorými mnohokrát aj Košičania, ktorí sú frustrovaní z diania v meste, sa obracajú aj na nás poslancov Národnej rady, hoci to nie je priamo naša kompetencia, tak sa tým zaoberám. Takú srdcovú tému, ktorú som riešil, boli vlakové spojenia ako dlhoročný hrdý užívateľ vlakovej dopravy. Je mi veľmi ľúto, že sme museli tento rok bojovať za to, aby sa vlaky nespomalili, aby bolo nejaké vlakové spojenie pod päť hodín, čo teda znie hrozne, keď to vôbec len tak poviete, aby bolo zachované. Takéto témy som riešil naďalej.
Na čom by mali Košice podľa vás zapracovať? Akým problémom a výzvam Košice čelia?
Myslím si, že sú rovnaké výzvy, ktorým čelia Košice ako hocikde na Slovensku, a to sú kvalitné, dostupné verejné služby, lekárska starostlivosť. Chvalabohu, v tom sa Košice ešte ako tak držia. Potom sú tu asi nejaké špecifiká. Viem, že v Košiciach veľmi rezonuje téma dopravy, či už verejnej, alebo súkromnej. Rezonuje tu otázka bývania, dostupnosti bytov a cien bytov, čo je veľká téma. Je mi ľúto, že sa ňou nezaoberáme viac. Rezonuje téma životného prostredia, kvality života v najširšej miere slova. Toto sú veci, o ktorých chceme diskutovať.
To, nad čím stále rozmýšľame, je celkovo pocit, ktorý ako človek, ktorý trávi polovicu času v Bratislave a polovicu času v Košiciach, pocit odtrhnutosti celkovej bratislavskej politiky od života tu. Ľudia majú pocit, že tu žijeme vlastným životom a v Bratislave sa riešia nejaké problémy, čo vlastne súvisí aj s tým, že sa riešia všetky hlúposti a nie to, čo nás reálne trápi.
Aký je váš pohľad na tému zlučovania mestských častí?
Myslím si, že je to absolútne legitímna téma. Treba to vyriešiť, na to sú už odborníci. Už stretávam ľudí, ktorí fandia rôznym modelom. Je to dosť bizarné aj tom v zmysle, že je tu dokonca podobný počet mestských častí ako v Bratislave. Zlučovanie je nevyhnutná vec z môjho pohľadu. Celkovo mám pocit, že je to len taký formálny krok, lebo reálne to bude o tom, či budeme mať politické zastúpenie aj v Košiciach, ktoré tie veci rieši.
Ja som veľmi hrdý na to, že za osem rokov sa Bratislava niekam posunula. Je mi veľmi ľúto, keď počúvam príbehy o tom, ako aj moji kamaráti prídu niekedy do Bratislavy, sú prekvapení z toho, že napríklad dopravný podnik, ktorý je v Bratislave naozaj na európskej úrovni, aj v dostupnosti služieb, aj v kvalite, a v Košiciach je to mimoriadne problematické. Už pomaly vypadávajú spoje, čo už človek aj zabudol na niečo také, že existuje, v tomto mi to je ľúto. Ja by som chcel, už nech je koľko mestských častí, koľko treba, očividne menej, ale hlavne nech máme vedenie mesta a zastupiteľstvo, ktorého hlavný motív nie je konflikt. Najviac čo je, keď sa niečo ku mne dostane z mestského zastupiteľstva, tak je to, že sa tam ľudia znova pohádali, čo je asi málo.
Blížia sa komunálne voľby. Ako to bude s Progresívnym Slovenskom? Plánuje hnutie postaviť vlastného kandidáta na post košického primátora či župana?
My úplne chápeme, že od strany, ktorá už má preferencie, by sa očakávalo, a úplne legitímne, aby sme postavili vlastného kandidáta alebo kandidátku. A to je niečo, na čom teraz intenzívne pracujeme aj v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch. Nejaké mená sa nám rysujú. Myslím si, že to ide dobrým smerom, ale je to, ako viete, vec na rokovanie. Kým to nie je celé hotové, tak to nie je hotové, ale áno. To znamená, že aj na primátora, dúfam, že aj na župana postavíme silných kandidátov. Predpokladám, že to bude v koalícii strán, s ktorými spolupracujeme aj v Národnej rade. Samozrejme, to všetko má nejaké miestne špecifiká, ale v zásade už máme konverzáciu aj s našimi partnermi a takisto by som bol rád, aby tam boli zastúpené nezávislé osobnosti z mesta.
Veľa počúvam od ľudí kritiku na politiku, na nás, čo je úplne správne, ale zároveň by som veľmi chcel, aby sa čo najviac ľudí, ktorí sú kritickí, zapojili do politiky. Nechcem prenášať zo seba tú zodpovednosť, ale mi je ľúto, že je mnoho veľmi šikovných ľudí, ktorí sú, ja nemám problém povedať, aj desaťkrát lepší než ja, ktorých by som chcel vidieť vo verejnom živote. Tá chuť zapojiť sa do občianskeho života, či už v občianskom sektore, alebo priamo politicky, je malá, a teraz nehovorím, či v PS, alebo ako nezávislý, alebo v akejkoľvek inej strane. Hocikto, kto to číta, ak ho trápi život v jeho meste či obci, tak najlepší spôsob, ako s tým niečo spraviť, je si vyhrnúť rukávy a ísť do toho. Veľmi by som chcel všetkých v tom podporiť. Ľudia sú tak demotivovaní, že do toho ani nechcú ísť, a to by bolo zlé. Teraz nehovorím PS alebo hocikto, len sa zaujímajme o svoje okolie.