Pred desiatimi rokmi kúpil od Chemka Strážske 500 hektárov lesa. Aj so zakopanými sudmi s nebezpečným odpadom. Po troch rokoch úradníckych exkurzií a nečinnosti štátu mu došla trpezlivosť. Cintorín mám zakázaný, vyzerá to na spaľovňu, smutne žartuje Jozef Adamík.
„Jediné, čo boli schopní navrhnúť, je, že sudy z bývalej ošipárne dajú do kontajnerov a v obore urobia čističku. Pomaly mi dochádza trpezlivosť, som z toho unavený. Tri roky nerobím nič, iba otváram bránu návštevám. Pripravujeme s právnikmi pokus o zmier, potom podám žalobu na štát,“ hovorí Jozef Adamík. Pred desiatimi rokmi kúpil 500-hektárový les v trojuholníku smrti. Aj so zakopanými sudmi toxického odpadu.
Sedím oproti veselému šesťdesiatnikovi v jeho tatranskom dome v Novej Lesnej. Napriek tomu, že mu v krvi namerali 20-násobne viac polychlórovaných bifenylov, ako je norma pre hospodárske zvieratá. Napriek tomu, že z jeho súkromnej poľovnej zvernice si ministri, úradníci a vojaci od roku 2018 urobili exkurzné miesto.
Napriek tomu, že ulovené zvieratá z jeho obory by mali nutne končiť v kafilérii a jej prevádzka sa mu kvôli nariadeniu veteriny dva roky predražuje. Napriek desiatkam listov, emailov a telefonátov s okresnými, krajskými, centrálnymi a krízovými byrokratmi. Napriek tomu, že pred desiatimi rokmi kúpil tak trochu mačku vo vreci. Trochu viac. Napriek tomu všetkému z neho vyžaruje pokoj a optimizmus.
Sudy pri prameni
„Za tri roky tam boli všetci. Od mestskej polície, okresných a mestských úradníkov z Michaloviec a Humenného, policajtov, hasičov, vojakov, veterinárov, hygienikov, cez štátnych tajomníkov, ministrov až po plukovníkov z krízového štábu. Výsledok? Neudialo sa nič. To svinstvo stále vyteká do potoka a podzemnej vody. Cez moju zvernicu ďalej do dedín a studní k ľuďom.“
Bratislavčan Jozef Adamík (62) kúpil v roku 2009 zvernicu Orlová v Strážskom. Vzdelaním geodet sa celý profesný život venoval informatike a energetike. Pracoval prevažne v zahraničí, pre španielske a nemecké firmy, dnes žije v Andorre.
„Nie, žiadnu schránkovú firmu tam nemám, už ma aj preverovali. Pracoval som dlho v Španielsku, tak sme sa tam presťahovali kvôli daniam. Dnes to už ale nie je také výhodné. Máme tam dom, v lete sme väčšinou tam v Španielsku, na jeseň a v zime sa vraciame na Slovensko,“ dodáva majiteľ obory pri chemickom podniku. Všetko začalo pred dvoma rokmi.
V zime 2018 si Jozef Adamík v okolí prameňa potoka vo zvernici všimol skorodované plechové sudy trčiace zo zeme. Analýza ukázala, že sú plné polychlórovaných bifenylov (PCB) – nebezpečného odpadu z Chemka Strážske.
Zvernicu kúpil pred desiatimi rokmi. „Zavolali mi vtedy známi z Košíc a z Rožňavy, s ktorými som poľoval, že v Strážskom je na predaj obora. Povedal som si, ak bude dobrá cena, pôjdem sa tam pozrieť. V marci 2009 som tam zašiel a hneď sme sa aj s predstavenstvom Chemka Strážske dohodli,“ hovorí Adamík.
„Bol to pozemok, takzvaný les špeciálneho určenia, ktorý patril k chemičke. 1. apríla som sa stal jeho vlastníkom a začal som to prevádzkovať. Ako výkon poľovníckeho práva, hlavne na poplatkový odstrel. Dal som dohromady 16 kilometrov oplotenia, postavil som tam chaty, zariadenia a budovy, zamestnal som dvoch lesných inžinierov. Vybavil som to technikou, traktormi, terénnymi autami. Dnes je tam asi 300 kusov zveri, jelene, muflóny, diviaky,“ dodáva.
Ako ste našli sudy?
Správca ma už skôr upozorňoval na to, že náš potok cez zimu pení a má nejakú divnú farbu. Potom sa odkryl ten svah a v okolí prameňa sa objavilo päť sudov. Spozorovali sme ich v marci 2018, začali do toho liezť aj diviaky. Sudy boli deravé, skorodované. Vytekali. Z troch z nich som odobral vzorky.
Zanalyzovali to v chemickom laboratóriu na univerzite v Košiciach. Ukázalo sa, že ide o pozostatok výroby polychlórovaných bifenylov z Chemka Strážske. Na základe toho sme poslali výzvy a oznámenia polícii, úradom aj ministerstvu životného prostredia.
Mali ste predstavu, koľko toho tam je?
Nie, vedeli sme iba, že je to v okolí potoka a že potok je v zime špinavý, spenený. Ten potok pramení v obore, tečie viac ako 2 kilometre cez jej centrálnu časť a napája dva naše rybníky. Pre zver aj pre nás je to hlavný zdroj vody. Ďalej tečie cez areál Chemka do okolitých obcí. Znepokojovalo nás, že tie sudy sú práve v okolí prameňa.
Dnes presne vieme, kde to je. Ide o plochu asi 100x100 metrov. Sudy nie sú zakopané iba v našom lese. Sú uložené aj v budove bývalej ošipárne, kde sa dá dostať iba cez našu oboru.
Čo sa dialo potom?
Začal sa obhliadkový cirkus. Prieskumy, obhliadky, návštevy, odoberanie vzoriek. Najprv tam mohli okresní úradníci, šéf mestskej polície zo Strážskeho a štátni policajti. Zažívali sme všelijaké absurdity. Pamätám si, ako nejaký úradník z odboru životného prostredia vysvetľoval policajtom pri zápisnici, že PCB nie sú škodlivé látky.
Kocúrkovo. Ministerstvo to poslalo Michalovciam, Michalovce to poslali do Humenného a odtiaľ to išlo znova na ministerstvo. Ministerstvo to potom minulý rok delegovalo na úradníkov Prešovského a Košického kraja. Prišlo 40 ľudí vrátane ministerstva vnútra. A znova sa odobrali vzorky.
Čo zistili?
To isté, čo sme už vedeli. Že ide o PCB látky. Potom bolo znova ticho. V lete 2019 sme požiadali o ďalšie informácie. Chytili sa toho médiá, v októbri prišlo na návštevu znova 40 úradníkov, teraz už boli aj vyššie šarže. Vyvrcholilo to 22. januára 2020, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia. Medzitým sa rozhýbala aj veterina. V auguste 2019 sme im odovzdali prvé vzorky zveriny. Jeleňa, muflóna a diviaka.
Ako dopadli?
Obsah PCB v divine bol taký vysoký, že v polovici augusta nám vydali zákaz konzumácie a predaja mäsa zo zveri a nariadili opatrenie, aby sa zver nedostala von zo zvernice. Tým nám klesla rentabilita a zvýšili sa náklady.
Čo sa medzitým dialo so sudmi?
Nič. Stav je aj dnes ten istý, ako na začiatku. Teda okrem toho, že ich už videli všetci kompetentní aj nekompetentní úradníci na Slovensku. Vo februári sa tam boli pozrieť aj firmy, ktoré ponúkli likvidáciu odpadu a dekontamináciu.
Niekoľkokrát tam boli šéfovia mimoriadnej situácie z krízového štábu – plukovníci Miloslav Ivica a Marián Dritomský. Prišli vedci zo Slovenskej akadémie vied, chemik Ladislav Štibrányi. Odoberali ďalšie a ďalšie vzorky vody a rýb.
Do toho prišli voľby a výmena vlády. Potom priateľská návšteva nových ministrov životného prostredia Jána Budaja a pôdohospodárstva Jána Mičovského. Prvá a druhá vlna koronavírusu. A stále sme tam, kde sme boli.
Prečo ste sa rozhodli otestovať na PCB?
Pretože sa tri roky nič nedeje a situácia je neúnosná. Napriek tomu, že tu už bolo pol Slovenska. Všetko, čo mi z krízového štábu povedali, je, že v prvej etape sudy z ošipárne naložia do kontajnerov a nám vo zvernici pod potokom postavia čističku. Bez toho, aby vyčistili okolie prameňa. S tým ale súhlasiť nebudem, pretože to problém nevyrieši. Pokiaľ nezlikvidujeme zdroj znečistenia, nemá to žiadny význam.
Vrátim sa k tej zveri. V auguste 2019 nám michalovská veterina nariadila mimoriadny odstrel, testovali vzorky z našej zveri, všetko pozitívne. Odvtedy by sme všetky ulovené zvieratá mali dávať otestovať (140 eur za vzorku) a keď budú negatívne, môžeme ich konzumovať. To si radšej kúpim mäso v obchode. Ďalšia otázka je, prečo by som mal vo zvernici chovať kontaminovanú zver.
Podľa nariadenia Európskej komisie o maximálnych hodnotách PCB v potravinách sú pre ľudský konzum prípustné hodnoty šiestich skupín PCB látok v množstve maximálne 40 nanogramov na gram tuku.
Testovali ste aj ďalšie zvieratá z obory?
Áno, dali sme si na vlastné náklady urobiť rozbor niekoľkých ďalších vzoriek. Ani jedna nebola negatívna. Pre hospodárske zvieratá je prípustná norma 40 jednotiek PCB (ng/g – nanogramov na jeden gram tuku). Jelenča, ktoré sme testovali, malo 9-tisíc, rekord drží náš diviak so 140-tisíc jednotkami. Tie hodnoty sa väčšinou pohybovali v tisícových hodnotách.
Keď sa ani po týchto výsledkoch nič nezmenilo, povedal som si, idem otestovať seba. Nie som z východu, nikdy som tam nežil, prvýkrát som tam bol v roku 2009, keď som kupoval zvernicu. Minimálne šesť mesiacov v roku žijem mimo Slovenska. Jediné, z čoho to môžem mať, je divina zo zvernice, ktorú konzumujem.
Zašiel som za docentkou Ľubicou Murínovou na Slovenskú zdravotnícku univerzitu a nechal som si urobiť rozbor krvi. Výsledok bol 990 jednotiek.
Nemáte strach?
V mojom veku to už nejako neriešim. Urobili sme k tomu spoločne so starostami postihnutých obcí v takzvanom trojuholníku smrti v okolí Chemka Strážske tlačovku. Tak som si aspoň zažartoval, že aj keď u nás neexistujú limity pre obsah PCB v ľudskom tele, každé zviera, ktoré má nad 40 jednotiek, musí skončiť v kafilérii. Takže mám pravdepodobne cintorín zakázaný aj ja, vyzerá to na spaľovňu.
Druhá vec je, že sa to, našťastie, zatiaľ nijako neprejavuje. Ani na zveri v obore, ani na mne. Nepociťujem žiadne zdravotné problémy. Konzultoval som to s odborníkmi, vyjadrili sa, že to môže mať negatívny vplyv na imunitu.
Je to ale celé alarmujúce. Ani zvieratá, ani ľudia by nemali mať v tele takéto vysoké hodnoty polychlórovaných bifenylov. Aj keď v dnešnej chemickej dobe nikto poriadne nevie, čo v sebe nosí.
Bol tam raz miestny požiarnik z blízkej dediny. Keď videl znečistený potok, iba povedal: „Veď tá farba a zápach, to je ako v mojej studni.“ Viete si predstaviť, aké výsledky by mali ľudia, ktorí tam žijú, ak by sa dali otestovať?
Ako by sa to podľa vás dalo riešiť?
Jednoznačne odstrániť sudy s odpadom, vyčistiť a zrekultivovať prameň a potok. Možno nariadiť mimoriadny odstrel zveri v celej zvernici a zlikvidovať v kafilérii. Musí sa to jednoducho nejako dekontaminovať. A mal by to urobiť štát. Z krízového štábu mám informáciu, že minister financií im dal na prvú etapu 500-tisíc eur.
Nikto ale dodnes poriadne nevie, čo presne má byť tá prvá etapa. Verím, že to nechcú minúť len na naloženie sudov do kontajnerov a ich odvoz naspäť do areálu Chemka. Len si neviem predstaviť, ako sa v kafilérii zlikviduje a spáli 40 ton zveri tak, aby to PCB popolčekom nezamorilo celé okolie.
Do svojej zvernice chodíte cez areál Chemka Strážske. Ochranári a aktivisti tvrdia, že v ich čističke likviduje nebezpečný odpad z celého Slovenska, možno aj zo zahraničia. Viete o tom niečo?
Osobne s nimi žiadny problém nemám, vychádzame dobre, naša komunikácia je v pohode. Neviem, čo a ako sa tam likviduje a ako to tam presne funguje, ale cisterny tam jednoznačne chodia. Vlakové aj kamiónové.
Dokedy ste ochotný znášať nečinnosť štátu?
Posledná informácia z krízového štábu je, že do dvoch mesiacov by sa mali sudy odstrániť. Pre mňa to nie je udržateľné už dnes. Kontaminácia zveri narastá, ide ďalšia zima, náklady na prevádzku stúpajú. Okresný úrad nám na jednej strane nariaďuje normálny plán chovu a lovu, veterina nám však kontaminované mäso používať zakazuje.
Výsledok je taký, že k nám už nikto nevkročí. Nikto nechce strieľať kontaminovanú zver. Celé je to postavené na hlavu. A tri roky nikto nekoná. Pravdepodobne budeme musieť podať na štát žalobu o náhradu škody. Tak im to pekne narátame a pošleme.
Koľko vás dnes stojí prevádzka obory a akú má celá zvernica hodnotu?
Viac ako 4-tisíc eur mesačne. Hlavnú cenu tvorí les, ktorého je tam 95 percent, celkovo asi 500 hektárov. Buky, hraby, duby. Plus budovy, technika, cesty. Celá obora môže mať hodnotu tak 4,5 miliónov eur. Jej ekonomika bola postavená na poľovníctve, kvôli zakopaným sudom z Chemka a kontaminácii nám to celé padlo.
Keď som ministerstvu napísal, že je potrebné riešiť škodu, ktorá mi vznikla a ďalej vzniká, odpísali mi, že si ju mám vymáhať od vlastníka poľovných pozemkov. Ale to som predsa ja. Zdá sa vám táto komunikácia normálna? Prevádzka Chemka skončila v roku 1984, dovtedy to bol štátny podnik. Je úplne jasné, kto je za to zodpovedný a kto to má likvidovať.
Na likvidáciu odpadu pôjdu milióny
So žiadosťou o stanovisko k situácii vo zvernici Jozefa Adamíka sme päť dní pred uverejnením tohto článku oslovili aj ministertstvo životného prostredia. Odpoveď zatiaľ neprišla, hovorca Michal Cákoci nás usitil, že na nej pracujú.
30. júla 2020 sa na ministerstve vnútra uskutočnilo stretnutie šéfov rezortov vnútra, životného prostredia a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Počiatočné finančné náklady na riešenie situácie odhaduje rezort vnútra na zhruba 500-tisíc eur.
Neskôr v rámci likvidácie nebezpečného odpadu a ďalších nevyhnutných krokov by malo ísť predbežne o sumu 5 miliónov eur. Podľa ministra Budaja by sa mali sudy z bývalej ošipárne a okolia prameňa potoka vo zvernici odstrániť čo najskôr.
Z úseku mediálnej komunikácie spoločností pôsobiacich v areáli Chemka Strážske sme k problému sudov vo zvernci dostali toto vyjadrenie:
„Ďakujeme za zaslané otázky. Spoločnosť pripravuje tlačovú konferenciu, na ktorej budú poskytnuté komplexné informácie k témam týkajúcim sa PCB. Tlačová konferencia sa uskutoční s prihliadnutím na platné opatrenia vychádzajúce z aktuálnej pandemickej situácie. O termíne jej uskutočnenia budeme vopred informovať.“
PCB LÁTKY ALEBO POLYCHLÓROVANÉ BIFENYLY
►Polychlórované bifenyly alebo PCB paria medzi syntetické organické chemické látky, ktoré sú známe ako chlórované uhľovodíky.
►Používali sa ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v teploprenosných a hydraulických systémoch, ako atramentový roztok v bezuhlíkovom kopírovacom papieri, tiež ako mazadlá, brúsne oleje, zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach aj ako nehorľavé látky a v plastoch.
►PCB boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch a že majú aj v stopových množstvách nepriaznivé účinky na živé organizmy. V priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie zakázané.
►Podľa Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) sú natoľko nebezpečné pre zdravie človeka a prírodu, že sa musia úplne eliminovať zo životného prostredia.
►Sú karcinogénne, spôsobujú poruchy metabolizmu ako cukrovku, kardiovaskulárne choroby a poruchy plodnosti u mužov a žien.
►Dokážu výrazne narušiť hormonálnu rovnováhu, lebo niektoré z PCB látok majú štruktúru podobnú ľudským hormónom, a preto majú schopnosť nahradiť ľudský hormón a zastaviť alebo potlačiť jeho funkciu.
►Do tela sa dostávajú prostredníctvom potravy živočíšneho pôvodu s vyšším obsahom tuku (lokálne produkovanej v kontaminovanej oblasti) a tiež prostredníctvom inhalácie častíc z ovzdušia, v ktorých sú absorbované PCB.
►U detí spôsobujú sluchové postihnutie, poruchy zubnej skloviny a vývojové poruchy plodu.
►Na Slovensku je veľmi málo laboratórií, ktoré dokážu spoľahlivo určiť hladinu PCB látok v krvi alebo v zložkách životného prostredia. PCB látky toxicky pôsobia aj pri veľmi nízkych koncentráciách.