Veriaci si nepripomínajú len narodenie Krista, ale aj jeho druhý príchod na konci sveta.
Kresťania prvou adventnou nedeľou začali nielen duchovnú prípravu na slávenie Vianoc, kedy si celý svet pripomína narodenie Ježiša Krista, ale aj nový liturgický rok. Symbolom tohto obdobia je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa zapaľujú postupne počas štyroch nedieľ. Sviece sú najčastejšie tmavomodré alebo fialové, teda v liturgickej farbe adventu.
Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. V Biblii ide je prejav úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje Krista, ktorý rozžiari temnotu a strach, pretože on je svetlo sveta. Veriaci počas prvej adventnej nedele prinášajú svoje vence do kostolov, kde ich posvätí kňaz.
Nemecký evanjelický pastor Johann Henrich Wichern začiatkom 19. storočia zriadil útulok pre chudobné a opustené deti. Tie sa ho pýtali, koľko dní ostáva do Vianoc. Wichern vyrobil veniec s 24 sviečkami, 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni, a 4 hrubšími symbolizujúcimi adventné nedele.
Toto obdobie je pre veriacich časom modlitieb, pokánia či intenzívnejšieho čítania Biblie. Je to zároveň čas radosti a nádeje. Kresťania si nepripomínajú len narodenie Krista, ale aj jeho druhý príchod na konci sveta.
Slovo advent pochádza z latinského výrazu adventus, čo znamená príchod. Veriaci prichádzajú v skorých ranných hodinách pred svitaním na takzvané rorátne sväté omše. Slávia sa ku cti Panny Márie len pri sviečkach. Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo kráčalo v tmách. Tento názov pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska: Rorate coeli de super – Rosu dajte nebesia zhora.
Duchovná príprava na Vianoce sa spomína už za čias pápeža Leva I. Veľkého, ktorý pôsobil v Ríme v rokoch 440 – 461. Koncil vo francúzskom meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Advent v tejto forme zahrňoval šesť nedieľ, pričom mal pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký neskôr skrátil adventné obdobie na štyri nedele, ktoré symbolizujú 4000 rokov čakania na Mesiáša.
Gréckokatolíci 15. novembra začali duchovnú prípravu na slávenie sviatku Narodenia Pána. Ide o 40 dní, ktoré nazývajú Filipovka. Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi juliánskym kalendárom, bude sláviť Vianoce až 6. a 7. januára 2021.
Zdroj: TASR