Kompenzovať sa majú aj vysoké ceny energií, a to sumou 250 miliónov eur.
Vláda dnes schválila návrh rozpočtu. Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť viac ako 63-tisíc miliárd eur a výdavky budú presahovať 70 miliárd. Tento rozdiel tvorí deficit na úrovni 7,4 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočet verejnej správy na roky 2027 až 2029 musí následne prerokovať Národná rada.
Rozpočtovaný deficit na budúci rok je vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta. Napokon sa očakáva na úrovni 4,37 percenta HDP. V ďalších dvoch rokoch by mal deficit postupne klesať na 4,5 a 4 percentá HDP. Toto postupné zlepšovanie ekonomickej situácie si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia.
„Podľa aktuálne nastaveného rozpočtu si takáto stratégia vyžiada opatrenia za 0,8 % HDP v roku 2028, resp. 1,4 % HDP v roku 2029,“ vyčíslilo ministerstvo financií.
Samotný štátny rozpočet počíta na rok 2027 s celkovými príjmami 27,91 miliardy eur a výdavkami 35,6 miliardy eur. Hospodárenie štátu by tak malo dosiahnuť schodok 7,75 miliardy eur.
Návrh rozpočtu okrem iného počíta s pokračovaním opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií aj v roku 2027, a to v sume 250 miliónov eur. Ďalších 100 miliónov eur je tiež vyčíslených na vodozádržné opatrenia, ktoré pomôžu so suchom v krajine. Rozpočet predpokladá aj výdavky na pokrytie pripravovaných legislatívnych zmien v celkovej sume 482 miliónov eur.
„Tieto výdavky sú určené na krytie vplyvov opatrení v sociálnej oblasti a prorodinných politík, najmä na príspevok na pomoc pri odkázanosti, reformu sociálnych služieb. Rozpočet v rámci tohto titulu pokrýva aj jednorazové formy pomoci, akými sú zvýšený príspevok pre prvákov, ako aj príspevok pri narodení dieťaťa,“ priblížil rezort financií.
Stabilizovanie rozpočtu si vyžiada podľa ministerstva ešte ďalšie volebné obdobia. Na úplne zastavenie štátneho dlhu je potrebné znížiť celkový schodok hospodárenia hlbšie pod tri percentá HDP.
„Na konci horizontu rozpočtu dosiahne hrubý dlh 69,6 % HDP, v prípade splnenia rozpočtových cieľov s potrebou dodatočnej konsolidácie po roku 2027. Nepokračovanie v ozdravovaní verejných financií by znamenalo, že dlh presiahne hranicu 70 % HDP na konci horizontu rozpočtu,“ doplnil rezort.
S návrhom rozpočtu vyjadrili nesúhlas odborári a zamestnávatelia. Nepáčilo sa im, že materiály k rokovaniu dostali až v nedeľu (4.10) večer, čo považujú za prejav neúcty k sociálnemu dialógu. Prekáža im tiež, že rozpočet sa robil na základe politických priorít a nie toho, čo Slovensko potrebuje.
„Štátny rozpočet je politický, je zostavený z politických priorít jednotlivých zástupcov koalície a je nevyhnutné, aby bol predložený do parlamentu a schválený čo najskôr vzhľadom na nestabilnú politickú a spoločenskú situáciu,“ povedal podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Moniky Uhlerovej partnerom minister financií Ladislav Kamenický.
Šéfka KOZ si podľa svojich slov váži ministrovu úprimnosť, no takýto prístup však považuje za neprijateľný:
„Je neprijateľné, aby sa sociálny dialóg a sociálni partneri stávali aktérmi a hráčmi týchto politických hier a politickej nestability.“
Zástupcovia zamestnávateľov kritizovali, že v rozpočte chýbajú aj prorastové opatrenia.
„Žiadne prorastové opatrenia, ešte aj tie avizované prorastové opatrenia v zrušení transakčnej dane sa nenaplnili. A naozaj nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach, ale ide o napríklad priemernú mzdu, ktorá je na ministerstve športu, ktoré dávno malo byť zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, ktorá je zhruba 3500 eur,“ skonštatoval prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Odborári tiež žiadajú, aby do rozpočtu bola premietnutá dohoda o valorizácií miezd vo verejnej správe, o ktorej so štátom rokujú. Týka sa najmä zamestnancov, ktorých tabuľkový plat je pod minimálnou mzdou.
„Možná dohoda valorizovať platy nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu, tam pri valorizácii vidíte nulu. Avšak v hlavnej knihe je indikovaných niekoľko sto miliónov na valorizáciu platov a indikuje to aj zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov. Preto sa snažíme dosiahnuť dohodu čo najskôr, aby sa táto pretavila ešte do návrhu štátneho rozpočtu a tak išla aj do parlamentu,“ dodala Uhlerová.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik tiež upozornil, že mestá a obce musia predkladať vyrovnané rozpočty:
„Ale tento rok, pokiaľ bude platiť ústavný zákon, nebudeme môcť do tohto rozpočtu použiť to, čo sme si usporili. Nie deficit, ako vytvára štát, nie dlhy, ako vytvára štát, ale to, čo sme si usporili za minulé roky.“
Zdroj: TASR