Mnohé z nich sa zachovali dodnes.
Slávenie Vianoc v minulosti sprevádzali rôzne zvyky a tradície. Mnohé z nich sa však zachovali dodnes. V jednotlivých regiónoch boli odlišné, iné boli v domácnostiach naprieč východným Slovenskom rovnaké. Na Štedrý deň sa nič nepožičiavalo a všetko sa muselo do Vianoc vrátiť. Návštevy najmä žien neboli vítané.
Historička Múzea Trebišov Nikola Radová v rozhovore pre Rádio Košice uviedla, že Štedrý deň sa na Zemplíne nazýval viľija alebo svatá viľija, pričom často sa používalo aj označenie kračun:
„Pod obrusom nesmela, samozrejme, chýbať hrsť pšenice, raži, jačmeňa, ovsa, kukurice, faule či maku, teda všetky plodiny, ktoré v gazdovstve boli dopestované a ich prítomnosť mala zabezpečiť v budúcom roku plodnosť, aby ich bolo dostatok. Neskôr sa tieto plodiny dávali do korýtka, kam sa zastokla sviečka. Z tohto korýtka sa potom kŕmila hydina.“
Pred svitaním prichádzali vinšovači, ktorí chodili po dedine zdola dohora, aby sa statok rozrastal. Aj gazdiné vstávali zavčas rána, aby stihli uvariť štedrú večeru. Z kysnutého cesta, z ktorého časť sa odobrala pre zvieratá, aby boli chránené pred chorobami, pripravovali bobaľky, teda opekance a kračunik – vianočný biely koláč. Na bohato prestretom stole nechýbala ani kapustnica so sušenými hríbmi.
„Nohy stola boli obtočené silnou železnou reťazou ako symbol svornosti rodiny. To malo chrániť rodinu pred nebezpečenstvom. Pod stôl sa položila aj sekera. Tá mala chrániť plodiny pred nepriazňou počasia. Každý počas stolovania musel mať položené nohy na železnom predmete, pretože sila reťaze mala dopomôcť ochrane pred boľavými nohami či prípadnými zraneniami. Na šafarni sedí gazdiná s gazdom a na mašine sa hrejú tradičné jedlá, no a v peci sa dopeká nejaký koláč,“ doplnila Radová.
Gazda pred začiatkom štedrej večere dal dobytku ochutnať z tradičných pokrmov a do izby priniesol slamu. Členovia rodiny sa poumývali v lavóre, do ktorého vhodili mince. Symbolicky sa pretreli aj bobaľkovou vodou, ktorá ostala po príprave opekancov. Rodičia následne urobili všetkým na čelách krížik medom. Po večeri sa spoločne pomodlili a spievali koledy. Vianočný stromček bol kedysi zavesený na prostrednú hradu v chyži. Dievčatá a deti ho zdobili medovníkmi, orechmi, jablkami či slamenými ozdobami.