Kultúrna obec zohrala dôležitú úlohu pri šírení informácií a formovaní verejnej mienky.
Slováci a Česi si dnes pripomínajú 36. výročie Nežnej revolúcie, ktorá priniesla kľúčový zlom v moderných dejinách. Do ulíc vtedy vyšli tisícky ľudí, ktorí žiadali zmenu režimu a nástup demokracie. Historik z Prešovskej univerzity Peter Kovaľ v rozhovore pre Košice Online uviedol, že novembrové udalosti sa začali v Prahe a následne sa rozšírili do Bratislavy aj na východné Slovensko:
„Vieme, že študenti stáli na začiatku týchto revolučných zmien a Košice a Prešov boli študentskými mestami a stále aj sú, predovšetkým Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, v Prešove to bola Filozofická, Pedagogická fakulta, v Košiciach aj Technická univerzita. Študenti sa chopili iniciatívy a začali, prakticky zopár dní po týchto udalostiach zo 17. novembra, organizovať rôzne prvé štrajkové, koordinačné výbory. Už hneď v ten prvý týždeň sa konali prvé diskusie s predstaviteľmi štátu či tohto regiónu, kde sa študenti snažili pretlmočiť svoje hlavné požiadavky.“
Študenti ako prví začali vytvárať a distribuovať rôzne tlačoviny. Zakladali štrajkové či koordinačné výbory, ktoré sa stali jadrom občianskej mobilizácie. Zároveň podľa Kovaľa komunikovali s novinármi a umelcami, organizovali diskusie a verejné zhromaždenia:
„Prvé verejné zhromaždenia sa konali prakticky prvý týždeň, postupne narastali. Tie najmasovejšie boli potom 27. novembra, v deň, kedy sa konal generálny štrajk, ktorý bol organizovaný v rámci celej republiky. Na Prešovskom námestí alebo na Hlavnej ulici aj v Košiciach sa zišli tisícky obyvateľov, aby vyjadrili svoju nevôľu s režimom.“
Do Nežnej revolúcie sa zapojili aj niektorí vysokoškolskí učitelia či vedci, ktorí však riskovali, keďže sa to mohlo považovať za protištátnu činnosť. Kultúrna obec vrátane hercov, filmárov, spisovateľov či hudobníkov zohrala dôležitú úlohu pri šírení informácií a formovaní verejnej mienky. Postupne vzniklo Občianke fórum a Verejnosť proti násiliu, ktoré svojím členstvom podporilo viacero hercov.
„Divadlá koniec-koncov sa stali aj verejnými priestormi, kde sa mohlo diskutovať otvorene o potrebách zmien. Či už to bolo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ale aj Štátne divadlo Košice, Divadlo Jonáša Záborského, ale koniec-koncov aj terajšie Duchnovičovo divadlo, vtedy Ukrajinské národné divadlo. Jeho herec Mikuláš Laš bol jeden z tých, ktorý stál prvý na tribúne v Prešove a viedol verejnú diskusiu. Ako herci, tak aj študenti iniciovali, podnietili začiatok revolučného pohybu, organizovali a stali sa možno aj nositeľmi morálnych hodnôt, ktoré vtedy ten režim potlačoval,“ skonštatoval Kovaľ.
Významnými predstaviteľmi týchto hnutí boli disidenti. Medzi nimi bol aj Václav Havel, ktorý sa neskôr stal československým prezidentom. Kovaľ dodal, že Nežná revolúcia priniesla viacero zmien:
„November 1989 priniesol komplexnú premenu spoločnosti. Znamenal hlboké spoločenské, hospodárske aj kultúrne zmeny. Od autoritatívneho režimu sa prešlo k demokracii, od plánovaného hospodárstva, centrálneho hospodárstva, k trhovému systému, od ideologickej neslobody k pluralite názorov.“