Mesto Košice už v minulosti vzbudzovalo záujem cestovateľov a spisovateľov. Pre nás je dnes zvlášť zaujímavé sledovať, ako vnímali Košice v minulosti. Jeden z takýchto zápisov knižne vydaných zachytáva pomery v meste koncom 70. rokov 18. storočia. Objavil sa v knihe Geographie des Konigreiche Ungarn (Zemepis Uhorského kráľovstva), ktorej autorom bol Karl Gottlieb von Windisch. Kniha bola vydaná v Bratislave v roku 1780 u tlačiara a vydavateľa Antona Löweho. Dvojzväzkové dielo prináša na niekoľkých stranách informácie o Košiciach, ktoré v dnešnom článku priblížime. Medzi opisom mesta sa spomína aj história mesta, tú sme však hlavne z dôvodu nepresných informácií vynechali. I v popise pamiatok je viacero nepresností, ale tie sme nechali v pôvodnom znení.
Kaschau, Cassovia, Kassa, Košice sú hlavným mestom Horného Uhorska, starým slobodným kráľovským mestom a preslávenou pevnosťou ležiacou na rieke Kummert, čiže Hornád. Mesto leží na peknej a úrodnej rovine a jeho okolie je jedno z najpríjemnejších. Trochu ďalej stoja z oboch strán očiam lahodiace vrchy, ktorých severné kopce sú porastené rozmanitými druhmi stromov, južné a západné však zarastené vinohradmi rodiacimi síce iba víno horšej kvality, napriek tomu však živiace mnoho ľudí. Kvôli močiarom obklopujúcim mesto nebol tamojší vzduch najzdravší, potom však počas Rákocziovského povstania bolo opevnenie doplnené o nové valy a stojaca voda odvedená do Hornádu, a tak sa sem opäť navrátil úplne čistý vzduch.
Na Hlavnom námestí mesta vytvára malá riečka Čermel, tečúca od Hornej brány mestom a rozdeľujúca sa, oválny ostrov, ktorý je spojený s okolitým mestom viacerými kamennými mostami. Stojí na ňom drahocenne a mimoriadne nádherne z kamenných kvádrov postavený farský kostol zasvätený svätej Alžbete. Má pôdorys kríža. Je vystrojený umeleckými sochárskymi dielami a zvnútra i zvonku bohato ozdobený stĺpmi, pyramídami a inými kamenárskymi ozdobami. Okolo celej budovy vedie z vonkajšej strany ochodza obohnaná prelamovane tesaným kamenným zábradlím. Takou istou umeleckou prácou sú aj dve veže, z ktorých jedna je úplne dokončená, druhá však dovedená iba po strešný štít.
Poniektorí ho porovnávajú s viedenským kostolom svätého Štefana I., ktorému však patrí kvôli veľkosti prvenstvo. Uhorská kráľovná Alžbeta, posledná manželka Karola I., začala v roku 1342 so stavbou tohto kostola a kráľ Ľudovít I. v nej pokračoval. Preto potom umiestnili sochy týchto troch kráľovských osôb nad portálom orientovaným oproti severu. Na južnej strane tohto kostola je kaplnka, ktorú považujú za prvý príbytok Boží v meste.
Na tom istom ostrove sa nachádza tiež pamätník nepoškvrneného počatia (Panny) Márie, krásne a umelecky spracované súsošie, hlavná tržnica, kasárne, do ktorých sa zmestí celý batalión, priestranné cvičisko a viaceré kramárske búdy. Dve ramená Čermeľa vytvárajúce tento ostrov prispievajú nemalou mierou k istote mesta, keďže je do nich odvedená dažďová voda, a tak môže byť Hlavná ulica po celý čas udržiavaná v čistote.
Mimo tohto ostrova stojí v západnej časti mesta kostol Dominikánov, poblíž veľmi rozsiahleho kláštora, ktorý však počas vojen veľmi utrpel a až v roku 1700 bol opäť po častiach opravený. Rok jeho založenia a meno jeho zakladateľa nie je plne známe, verí sa však, že ho vybudoval svätý Hyacint, ktorý sem prišiel z Poľska.
Neďaleko odtiaľ je kostol sv. Michala vybudovaný kalvínmi, potom však obývaný mníškami Uršulínkami, ktoré tu boli usadené cisárovnou Eleonórou v roku 1697. Vo východnej časti mesta sa nachádza kostol zasvätený sv. Panne Márii, ktorý bol spolu s kláštorom postavený rodinou Perényovcov v roku 1283 pre konventuálov sv. Františka, po dlhej dobe však potom pridelený bratom observantom. Keď títo nábožní muži kládli základ loretánskej kaplnky, objavili množstvo najkrajšieho živého striebra (ortuti). Akademický kostol sv. Trojice má za zakladateľov kráľovskú princeznú Žofiu Bátoryovú a jej syna Františka Rákócziho, pričom ho vlastnili spolu s krásnym kolégiom otcovia zo zrušeného Tovaryšstva Ježišovho.
Nachádza sa tu tiež univerzita založená v roku 1657 jágerským biskupom Benediktom Kišdym a potvrdená v roku 1661 cisárom Leopoldom. Ďalej je tu archigymnázium, šľachtický konvikt a dobrá kníhtlačiareň, ako aj komorská administratíva pozostávajúca z administrátorov, dvoch assesorov, jedného aktuára a troch kancelistov, poštová prefektúry, dobre vybavená zbrojnica a dve kasárne, z ktorých každá môže pojať celý batalión. Ústav pre mladých duchovných, ktorý založil na počesť svätého Ladislava v roku 1659 už spomínaný biskup, bol preložený čiastočne do Jágra a čiastočne do Veľkého Varadína.
V najbližšom článku prinesieme zvyšok opisu Košíc.
Autor: HistoricKE