Košice na prelome 19. a 20. storočia boli významným centrom severovýchodného Uhorska, aj keď nenapredovali v spriemyselňovaní výroby takým tempom ako mestá v zahraničí a hospodársky zaostávali aj v rámci Uhorska. Mesto sa koncom 19. storočia modernizuje, centrum Košíc sa rozrastá a pribúda počet obyvateľov, ktorý na začiatku 20. storočia vzrástol na 44 200. My si priblížime sedem zaujímavých pohľadov na mesto spred 120 rokov.
V roku 1910 bolo v meste 34 priemyselných podnikov zamestnávajúcich 3230 ľudí. V Uhorsku bolo v tom istom roku 3335 priemyselných podnikov, v ktorých pracovalo 370-tisíc ľudí, teda košická realita predstavovala z toho len jedno percento. Najväčšou bola Tabaková továreň s 1000 pracovníkmi, väčšinou ženami, Franckova továreň na kávoviny so 400 zamestnancami, nasledovali dve strojárne a tehelne, každá mala nad 100 pracovníkov. Ostatných 29 podnikov zamestnávalo priemerne po 30 – 40 pracovníkov. Priemyselná zóna sa rozrastala hlavne južne od centra mesta, čo dokladuje aj táto fotografia.
Historické jadro mesta sa koncom 19. storočia značne menilo. Bolo to možné sledovať nielen v novom vzhľade domov, ale aj výstavbou nových objektov, akými boli Pauszov dom (1882), Micelliho dom (1898), Hegedüsov dom (1898), nové divadlo (1899), Andrássyho palác (1899), rímskokatolícky farský úrad (1902) a ďalšie.
Hotel Schalkház, najslávnejší a najhonosnejší košický hotel v histórii mesta, stál na mieste súčasného hotela Hilton. Vystavať ho dal Leopold (Lipót) Schalkház, ktorý sa usadil v Košiciach v roku 1824 a zanedlho začal podnikať s vínom spoločne so svojím synom. Leopold si spočiatku prenajal hostinec, ktorý pôvodne stál na mieste neskoršieho hotela, okrem toho prevádzkoval kasíno v mestskej redute. Priestory hostinca prenajímal, počas tohto obdobia bol upravený tak, aby mohol slúžiť aj na ubytovanie.
Leopoldovi sa v podnikaní darilo, preto sa v roku 1873 rozhodol postaviť na mieste hostinca prvotriedny hotel Schalkház. Staval ho známy košický staviteľ Peter Jakab, architektom bol Lajos Frey z Budapešti, interiéry realizoval Anton Hermann z Viedne. Aj vďaka týmto majstrom vo svojom obore vznikol architektonický skvost a dominanta Košíc pri vstupe do mesta z južnej strany. Hotel bol slávnostne otvorený 14. augusta 1873, pričom na túto udalosť bolo pozvaných 900 hostí.
V 70. rokoch 19. storočia bol Dóm sv. Alžbety v ohrozenom stave. Opakovaná víchrica v 1875 značne poškodila katedrálu a bolo potrebné Dóm rekonštruovať. Stavebné práce trvali od júna 1877 a viedol ich uznávaný budapeštiansky architekt Imrich Steindl. Počas prác sa kostol prestaval z trojloďovej stavby na päťloďovú. Namáhavá prestavba, ktorá vzbudila aj veľkú kritiku, bola ukončená až v roku 1896 a jágerský biskup Jozef Samassa katedrálu slávnostne vysvätil 6. septembra. V rokoch 1902 – 1906 sa realizovala oprava južnej veže, známej ako Matejova. Aj tú viedol budapeštiansky staviteľ Otto Sztehlo.
Ku konečnej úprave stredného námestia na Hlavnej ulici (Fő utca) došlo po výstavbe nového divadla. V roku 1894 z bezpečnostných dôvodov uzavreli to staré, a po tom, čo mestské zastupiteľstvo schválilo výstavbu nového v roku 1897, bolo v priebehu dvoch rokov vystavané nové podľa projektov Adolfa Langa, ktoré slúži dodnes.
Plán výstavby účelovej budovy múzea vzišiel z iniciatívy Hornouhorského muzeálneho spolku v roku 1889. Ujal sa architektonický návrh bratov Jakabovcov a stavbou bol poverený tiež košický staviteľ Michal Répászky. I keď stavba bola dokončená v roku 1898, pokračovalo sa v úpravách interiéru a prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1903.
Hornád vytváral pri Košiciach koncom 18. storočia početné ramená. Mlynský jarok, ako volali Košičania Mlynský náhon, pretrval aj o storočie neskôr a vytváral krásnu idylku vo východnej časti mesta. Východ mesta s parkom a novou železničnou stanicou spočiatku spájal drevený most, ktorý bol v roku 1882 nahradený železným, ktorý vidíme na fotografii. V roku 1899 si staviteľ a majiteľ tehelne Peter Jakab vystaval reprezentatívny neogotický palác pri Mlynskom náhone, ktorý poznáme ako Jakabov palác.
Autor: HistoricKE