Cudzinecká polícia nedohliada len na to, či na Slovensku porušujú zákon príslušníci iných krajín, ale aj na všetky úkony, ktoré musí cudzinec absolvovať predtým, než môže na Slovensku zostať dlhšie.
Cudzinecká polícia rieši oblasť pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, vydávanie dokladov pre cudzincov, evidenciu osôb a kontrolu pobytu cudzincov. Má na starosti administratívne vyhostenie a ukladanie zákazu vstupu na územie republiky a na územie všetkých členských štátov, kontroluje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb na úseku pobytu a rieši priestupky a iné právne delikty na úseku pobytu.
S cudzineckou políciou často komunikujú zahraniční študenti, ktorí v Košiciach študujú. Zahraničných študentov má v Košiciach na starosti neziskové združenie Erasmus Student Network (ESN). Vybaviť si prechodný pobyt na Slovensku je pre študentov komplikované a takmer každý, kto pracuje v ESN v Košiciach, má s cudzineckou políciou nejaké negatívne skúsenosti.
Združenie ESN registruje prípad, kedy vznikla v žiadosti chyba, ktorú nezaregistrovala ani polícia ani zahraničná študentka. Niektoré dokumenty v žiadosti neboli správne a nikto o tom nevedel. Následne sa to predlžovalo, až sa to dostalo do štádia, že ju administratívne vyhostili z krajiny. Študentka musela oficiálne dokázať, že opustila krajinu. Mala ale týždeň pred skúškami a nemohla len tak odísť a nedokončiť semester. Člen ESN sa túto situáciu snažil s cudzineckou políciou vyriešiť, ale po tom, ako sa mu situáciu vyriešiť nepodarilo, ho policajti upozornili na fakt, že ak im zatají informáciu, kde sa daná študentka nachádza, pácha trestný čin. Po študentku boli policajti na internáte, no ona sa odtiaľ na pár dní vysťahovala a prespávala na rôznych miestach, kým nespravila skúšky.
Cudzinecká polícia v takýchto prípadoch radí cudzincom kontaktovať zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v ich krajine, ktorý im poskytne základné informácie o dokumentoch potrebných na pobyt a zároveň im aj skontroluje doklady, ktoré sa k žiadosti prikladajú. Týmto spôsobom sa žiadosť dostane na posúdenie na Slovensku a predíde sa problematickej situácii, keď cudzinec zistí pri fyzickom podávaní žiadosti, že mu chýba doklad ktorý sa na území Slovenska nedá vybaviť, má neprekonateľné prekážky.
Organizácia, ktorá zabezpečuje pobyt cudzinca, môže takisto kontaktovať cudzineckú políciu, aby cudzinci po príchode na Slovensko mali všetky doklady v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Takýmto spôsobom sa cudzinec vyhne podobným problémom, aké mala spomínaná študentka.
„Ak si študent napríklad z Indie podá žiadosť ešte doma pred pobytom, ešte v jeho krajine ho upozornia na všetky dokumenty, ktoré potrebuje k žiadosti dodať, žiadosť podajú a on môže ešte pred odchodom čakať na to, či mu jeho žiadosť schvália. Samozrejme ho ešte čakajú nejaké evidenčné úkony aj po príchode na Slovensko, ale celý proces sa tým zjednoduší,“ informoval Marek Šafár z riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície.
Ak sa napríklad cudzinec počas posledných troch rokov zdržiaval aj v iných štátoch sveta a nevie preukázať bezúhonnosť počas pobytu na území daných štátov, jeho žiadosť nemôže byť prijatá. Ak sú takéto skutočnosti zistené počas vybavovania žiadosti o prechodný pobyt, je konanie prerušené a cudzinec je vyzvaný, aby doložil dané doklady. Samotné podanie žiadosti neoprávňuje cudzinca k tomu, aby sa na Slovensku zdržiaval nad rámec oprávneného pobytu.
Akým jazykom sa dohovoria na cudzineckej polícii?
Zákon o štátnom jazyku hovorí o tom, že každé konanie by sa malo viesť v slovenskom jazyku. Tlačivá a rôzne poučenia pre cudzincov sú písané dvojjazyčne. Cudzinci sa tak dostanú k informáciám ohľadom žiadosti, ktorú sa chystajú podať.
„K vybavovaciemu procesu slúži vyvolávací systém, ktorý je umiestnený na chodbe oddelenia cudzineckej polície, ten je vybavený dvojjazyčným menu. Takisto policajti nášho oddelenia sú dostatočne jazykovo vybavení na to, aby sa vedeli dorozumieť po anglicky a poskytnúť informácie, či už čo sa týka podania žiadosti, alebo informácie ohľadom samotného pobytu na území Slovenskej republiky. Časť policajtov ovláda anglický jazyk, či už aktívne alebo pasívne, časť nemecky a maďarský jazyk. V represívnych konaniach vo vzťahu k cudzincom, najmä ak ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, je do samotného konania voči cudzincovi priberaný tlmočník v jazyku, ktorému cudzinec rozumie,“ priblížil situáciu František Farkaš z cudzineckej polície. Dobrovoľníci z ESN sú napriek tomu zvyčajne prítomní pri vybavovaní žiadostí cudzokrajných študentov.
Autor: MARTIN MAJDÁK