Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Veriaci pravoslávnej cirkvi sa riadia podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v stredu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Týmto dňom vrcholí pravoslávne 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.
V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka svätého Štefana.
Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovenskun - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera môže mať sedem, ale aj viac chodov.
Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Po nich nasledujú osmažené huby s cesnakom a potom sú to sladké bobáľky, malé pampúšiky z kysnutého cesta podávané s makom.
Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Predposledným chodom je ryba so šalátom alebo zemiakmi a na záver sa podáva takzvaná slivčanka - polievka zo sušených sliviek.
Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho. Symbolika toho je, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Pod ním by mala byť slama, ktorá zase symbolizuje narodenie Ježiša Krista v chudobných pomeroch.
Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu. Okrem jedál a ostatných súčastí stola je na ňom pripravené jedno prestieranie navyše, ktoré ostáva prázdne.
Aj pre Rusínov sú vianočné sviatky predovšetkým príležitosťou na to, aby sa doma stretla celá rodina, ako aj možnosťou navštíviť a stráviť chvíle so širokou rodinou a príbuzenstvom.
Zdroj: tasr/wikipedia