Mnoho Košičanov možno ani netuší, že naša Hlavná ulica niesla dvakrát pomenovanie po M. R. Štefánikovi, tejto významnej osobnosti, ktorá stála pri zrode spoločného štátu Čechov a Slovákov. Obe obdobia, kedy táto ulica niesla názov „Štefánikova,“ netrvali dlho, ale za zmienku určite stoja.
Prvýkrát sa otázke pomenovania ulice po národnom hrdinovi venovalo košické mestské zastupiteľstvo vo februári 1933. Vtedy bolo aktuálnou témou premenovanie Ťahanovských riadkov na ulice Tyršovu a Fügnerovu, po menách dvoch národných buditeľoch. Zástupcovia československých politických strán na magistráte zároveň apelovali, aby niektorá z významných ulíc mesta bola pomenovaná aj po takej významnej osobnosti, akým bol M. R. Štefánik.
„Vybojované bolo pomenovanie Tyršovo nábrežie a Fügnerova ulica, aktuálnym už dávno bolo pomenovanie niektorej ulice menom M. R. Štefánika. Komisii, ktorá na radnici je otázkou pomenovania ulíc poverená, bolo uložené, aby našla ulicu, dôstojnú mena najväčšieho slovenského revolucionára generála Štefánika. Nechceme predbehúvať rozhodnutiu a či vopred návrhu, ale myslíme, že najvhodnejšou pre toto pomenovanie by bola Peštianska trieda, ktorá vedie k Štefánikovmu pomníku. Doterajšie pomenovanie je nevhodné, touto ulicou už nikto do Budapešti nechodí a ani nepôjde.“ / Slovenský východ, 12. apríl 1932
V článku spomínaný Štefánikov pomník bola bronzová socha Štefánika na podstavci, ktorá stála pred Kaplnkou sv. Michala. Vyhotovili ju Josef Pospíšil a Marián Beluš. Základný kameň bol položený 30. decembra 1928 a samotná socha bola osadená 5. mája 1929.
Na program mestského zastupiteľstva Košice sa dostala žiadosť Slovenského Národného klubu, aby Hlavná ulica v Košiciach bola premenovaná na Štefánikovu, 6. mája 1933 (v sobotu o 22.00 hod). Mestská rada odporúčala, aby návrh bol prijatý, ale na začiatku schôdze podal komunista Kosik návrh, aby tento bod bol odročený. Jeho návrh bol 28 hlasmi proti 22 zamietnutý. Maďari a komunisti boli prítomní všetci, z československých politických strán chýbalo 5 členov.
Napriek tomu ukázalo sa už pri prvom hlasovaní, že pre návrh na premenovanie Hlavnej ulice je dostatočná väčšina, k slovu sa prihlásilo 18 rečníkov, pre ktorých bola stanovená rečnícka lehota po 5 minútach.
Kresťanský socialista Wirth podal kompromisný návrh, aby Štefánikovou ulicou bola pomenovaná južná časť Hlavnej ulice až po Mlynskú a Šrobárovu. Ďalší rečník tejto strany dr. Lacko vyhlásil, že je proti premenovaniu nie z dôvodov národnostných, ale pre tradíciu, lebo Hlavná ulica nesie svoj názov už 750 rokov. Hovoriac o „őslakošských“ citoch navrhoval, aby ktorákoľvek iná ulica bola pomenovaná Štefánikovou. Dr. Očenášek konštatoval, „keď sa tvorilo mesto Košice a jeho ulice, bolo v Košiciach dosť slovenského obyvateľstva, ktoré ale nemalo žiadny vplyv na správu mesta, a na radnicu vôbec nebolo pripustené. Tradícia mesta Košíc robila sa teda bez slovenského ľudu, ktorý sa nemohol ozvať. 28. október 1918 dal slovenskému vlastenectvu nový vnútorný obsah. Pomenovaním Hlavnej ulice Štefánikovou chceme prejaviť vďačnosť jednému z našich osloboditeľov. Názov Hlavná ulica je bezobsažný a jeho odstránenie nijak sa nedotýka národnej cti Maďarov. Požiadavok Štefánikovej ulice je požiadavkom celej československej verejnosti.“
Prednosta Magáth uznával, že blaho našej československej vlasti spoločnej, teda aj vlasti Maďarov – závisí na dobrom nažívaní s menšinami. „Slovenský národ, 1000 rokov utláčaný, píše rýchlym tempom svoju históriu. Osoby, ktoré sa zaslúžilý o naše oslobodenie, prezidenta Masaryka a gen. Štefánika, kladie slovenský národ ako drahokamy do základov československého štátu, aby boli podkladom nášho ďalšieho jestvovania. Štefánik, ktorý mal heslo láska a práca, patrí svojím vedeckým významom celému ľudstvu. Ako učenec pracoval aj za Maďarov, My, Slováci, museli sme 1000 rokov poslúchať, Maďari musia sa teraz zmieriť s dnešným stavom. Navrhuje, aby návrh hol odhlasovaný bez debaty.“
Dr. Halmi za maďarskú národnú stranu prehlásil: „Maďari by boli ochotní pomenovať po gen. Štefánikovi ktorúkoľvek inú ulicu okrem Hlavnej a vraj ešte jedno námestie (!), a navrhol päťminútovú prestávku, aby mohla byť zjednaná dohoda.“ Prestávka uplynula bez dohody, a preto sa pokračovalo v rokovaní. Dr. Halmi ako zvláštne vraj zásluhy spomenul, že Maďari neboli proti premenovaniu ulice Klobušickej na Masarykovu. Dr. Prusák ako Košičan odmieta slovo őslakoš (starousadlík), ktorého Maďari nepoužívali, keď tu v Košiciach boli exponovaní úradníci z Pešti: „K menu Hlavnej ulice neviaže sa žiadna slávna minulosť, a mala byť premenovaná už po prevrate. Maďari radi zdôrazňujú lásku k nám Slovákom, nech ju teda dokážu v tomto prípade.“
Námestník starostu Tost tvrdil, že Maďari nie sú v Košiciach menšinou a dokazoval to aj zložením zastupiteľstva. Z československého súručenstva vraj 6 členov je maďarskej národnosti, takže Maďari majú v zastupiteľstve vlastne väčšinu. Komunista Farkaš „vystúpil ako nacionálny Maďar.“ Inšp. Wild uviedol, že požiadavka premenovania Hlavnej ulice na Štefánikovu nedatuje sa z dneška, ale je starý už 5 rokov. „Na akýkoľvek kompromis nemôžeme pristúpiť; ide o vec celej československej verejnosti. Pokiaľ sa zdôrazňuje tradícia, bola zdôrazňovaná aj pred 7 rokmi, keď sa košická radnica sťahovala zo starej historickej budovy do nových, modernejších miestností. Na novej radnici sa dobre úraduje a nič sa nestalo.“ Rečník žiadal Maďarov, aby ukázali dobrú vôľu: „My neustúpime, naše stanovisko je jasné, striktne a stoprocentové.“
Heley za Maďarskú národnú stranu spomenul, že vraj obyvatelia z okolia budú márne hľadať Hlavnú ulicu. Z praktických a taktických dôvodov zmenu neodporúča. Živnostník Galbavý zdôraznil lásku k národu: „Keď sa Maďari odvolávajú na svoj národný cit, nech rešpektujú aj náš národný cit, ktorým chceme prejaviť lásku a vďačnosť k národnému hrdinovi.“
Ako posledný rečník zasiahol do debaty maďarský národniar dr. Hercz. Hovoril viac o prezidentovi Masarykovi, dovolával sa demokracie: „Rozpovedal sa o násilí, ačkoľvek sa rozhoduje hlasovaním a nie diktátom, a zabudol dodať, že dôsledky tohoto násilia, páchaného rad stáročí, treba napraviť a odstraňovať. Pred 30 rokmi, keď boli Slováci utláčaní najhorším spôsobom, nenašiel dr. Hercz ani slova o demokracii a spravedlivosti.“
Mestská rada na tomto zastupiteľstve nakoniec návrh schválila a od 1. januára 1933 bola Hlavná ulica oficiálne premenovaná na Štefánikovu.
„O pol 24. hodine došlo k hlasovaniu podľa mena. Pre návrh, aby Hlavná ulica bola pomenovaná na Štefánikovu, hlasovalo 29 členov, medzi nimi aj jeden komunista, proti 21. Výsledok hlasovania bol prijatý potleskom československých strán. Konečne.“ Slovenský východ, 9. máj 1933
V nasledujúcom článku priblížime, dokedy niesla tento názov a ako sa prinavrátili Košičania k Štefánikovej ulici nakrátko aj po skončení vojny.
Autor: HistoricKE