Pre prvákov by to mal byť slávnostný moment.
Žiaci a študenti sa po letných prázdninách opäť vrátia do škôl. Psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková uviedla, že väčšina detí ide do školy s radosťou, pričom strach preberajú od dospelých. Najmä mladší žiaci sa prirodzene tešia do školy, pretože sú zvedaví a majú radi nové veci. Smiková potvrdila, že inak je to pri úzkostnejších deťoch:
„Nervozitu a strach mu odovzdávame my dospelí. Dieťa cíti, že rodič je v nepohode, že sa veľa pýta: Ako bolo, čo bolo, aká bola pani učiteľka?“
Vzhľadom na to, že rodič sa tieto otázky zvykne pýtať iným tónom hlasu, a keďže dieťa nevie posúdiť prečo, tak zneistie. Podľa Smikovej sa začne zamýšľať nad tým, čo také sa v škole mohlo stať:
„To, že sa škola stane nejaká inštitúcia alebo miesto strachu, tak v dieťati vypestujeme. Potom sa pýtame odborníkov, ako s tým strachom naložiť.“
Psychologička odporúča rodičom povahovo úzkostnejších detí, aby sa pred začiatkom školského roka išli spolu prejsť okolo školy alebo si pozreli stránku školy či fotku novej učiteľky. Okrem toho môžu ísť v prvý deň do školy s dieťaťom, držať ho za ruku a pozrieť sa napríklad na nových spolužiakov.
„Je pravdepodobné, že čím viac tých vecí vie dieťa predvídať, vie, čo ho čaká, tým je menšie riziko, že sa bude v úzkostných stavoch nachádzať dlho,“ povedala Smiková, ktorá zdôraznila, že dieťaťu nie je správne hovoriť veľa informácií naraz, ale napríklad spomenúť čas vstávania či raňajok.
Prah škôl prvý raz prekročia tisíce prvákov. Ide o dôležitý predel z detstva do školského veku. Smiková preto odporúča urobiť z toho slávnostný moment, napríklad v podobe spoločnej večere či prechádzky na zmrzlinu. Rodičia si môžu spolu s deťmi pripomenúť vlastné začiatky v škole a podeliť sa o svoje spomienky, keďže by mali byť pre nich oporou.
„Aj keď sa cíti neisté, aj keď škola bude možno na prvý dojem veľká alebo hlučná, alebo v nej nemá spolužiakov, čo s ním chodili do materskej školy, že sme pri ňom, pomôžeme mu zvládnuť tie situácie,“ skonštatovala Smiková.
Rodičia by mali zabezpečiť dieťaťu spánok, jedlo a pitie. Spočiatku by mali dohliadať na tento režim, neskôr dieťa bude samostatné. Ďalšou radou psychologičky je to, aby sa rodičia rozprávali s dieťaťom o správnom oslovovaní učiteľky či kuchárky. Zároveň by malo vedieť, ako požiadať o pomoc, keď chce ísť na toaletu, napiť sa alebo ho bolí hlava. Žiaci sa často boja niečo povedať len preto, že nevedia ako.
Smiková dodala, že rodičia by nemali spochybňovať výkon dieťaťa, ale mali by oceniť malé kroky, ktoré sú prirodzené k jeho vývinu:
„Nespochybňujme jeho výkon, ktorý v tých prvých dňoch môže byť hocijaký, pretože to dieťa sa učí ešte, len teda nadobúda nejaké zručnosti a nejaké schopnosti učiť sa.“
Zdroj: TASR