V tomto roku si košická Furča pripomína 50 rokov od začiatku svojej výstavby. Dnes patrí medzi najväčšie sídliská na Slovensku a domov tu našli desaťtisíce Košičanov. Málokto vie, že od prvých plánov po nasťahovanie prvých obyvateľov uplynulo viac než šesť rokov. My sme sa v dnešnom článku pokúsili zrekonštruovať, ako sa rodila východná mestská štvrť Košíc – sídlisko Dargovských hrdinov.
V roku 1971 bolo sídlisko ešte iba víziou na rysovacích doskách architektov. Urbanistická koncepcia autorov Karola Lokšu, Alexandra Bélu a Pavla Merjavého zo Stavoprojektu Košice patrila medzi najprogresívnejšie projekty svojej doby a získala uznanie Zväzu slovenských architektov i Ministerstva výstavby a techniky SSR. Už vtedy sa hovorilo o sídlisku, ktoré sa malo od dovtedajších košických obytných súborov výrazne odlišovať. Plány počítali s terasovými domami, átriovou i radovou zástavbou, rozsiahlym lesoparkom a vysokým štandardom bývania. Do roku 1981 malo vzniknúť približne 10-tisíc bytov. Veľké plány však narážali na ešte väčšie technické výzvy. Furča nevyrastala na rovine, ale na strmom svahu s komplikovanými geologickými pomermi. Ešte skôr, ako sa objavili prvé panelové domy, museli stavbári riešiť odvodnenie celého územia, sanáciu svahov, budovanie priekop, oporných konštrukcií a rozsiahlych inžinierskych sietí. Pri zemných prácach bol zabezpečený nepretržitý geologický dozor a neskôr bolo potrebné vybudovať aj masívne pilotové steny z desiatok železobetónových pilót dlhých takmer 17 metrov.
Zaujímavosťou je, že na zrode Furče sa podieľali aj projektanti z maďarského Miškovca. Stavoprojekt Košice spolupracoval s projektovým ústavom ÉSZAKTERV, ktorý vypracoval časť projektovej dokumentácie kanalizačnej siete budúceho sídliska. Dobová tlač túto spoluprácu označovala za úspešný príklad medzinárodnej deľby práce a vyzdvihovala, že maďarskí projektanti odovzdali prvé projekty dokonca s mesačným predstihom. Významnou etapou bola výstavba hlavného kanalizačného zberača B1, bez ktorého by nové sídlisko vôbec nemohlo vzniknúť. Takmer deväťkilometrový zberač spájal Furču s mestskou čistiarňou odpadových vôd a jeho výstavba predstavovala investíciu presahujúcu 45 miliónov korún. Dobová tlač otvorene priznávala, že dovtedajšia kanalizačná sieť už nebola schopná odvádzať splaškové ani dažďové vody z plánovaných sídlisk na ľavom brehu Hornádu.
Po rokoch príprav prišiel dlhoočakávaný okamih. 29. júna 1976 sa za účasti predstaviteľov mesta, kraja i ministerstva výstavby slávnostne začala výstavba sídliska Dargovských hrdinov. Do základného kameňa uložili pamätnú listinu a noviny písali o projekte, ktorý mal vyrásť na ploche 220 hektárov, pozostávať zo 7 obytných okrskov a po dokončení poskytnúť domov približne 35-tisíc obyvateľom. Realita však bola podstatne zložitejšia než optimistické plány. Už počas roku 1977 sa ukázalo, že dokončené bytové domy ešte neznamenajú možnosť nasťahovania. Hoci prvých 240 bytov bolo stavebne pripravených už v lete, chýbali vodovody, plynovody, teplovody i ďalšie podmieňujúce investície. Noviny pravidelne informovali o odkladaní termínov a otvorene kritizovali nedostatočnú koordináciu medzi dodávateľskými organizáciami. Jedným z najväčších problémov sa stal teplovod, ktorého dokončenie sa viackrát posúvalo. Pred nasťahovaním bolo potrebné naplniť celý systém horúcou vodou, vykonať tlakové skúšky a overiť jeho spoľahlivosť. Kým sa tak nestalo, mesto odmietalo vydať súhlas na bývanie. Na jeseň 1977 sa situácia konečne začala meniť. Po úspešnom napustení najvyššie položeného vodojemu s objemom približne 3000 kubických metrov začala voda po prvýkrát tiecť „hore vŕškom“, ako s nadsádzkou napísala dobová tlač.
13. decembra 1977 sa začali sťahovať do nových bytov na sídlisku Dargovských hrdinov prví obyvatelia. Pripravených bolo 336 bytov, ďalšie stovky čakali na kolaudáciu. Nový domov však ešte stále pripomínal veľké stavenisko. Chýbali obchody, školy aj škôlky. Potraviny sa spočiatku predávali v provizórnej predajni zriadenej v bývalej výdajni stravy pracovníkov Pozemných stavieb, deti navštevovali školy v Košickej Novej Vsi a od 16. decembra 1977 začala na sídlisko premávať prvá autobusová linka číslo 30, ktorá zabezpečila spojenie s centrom mesta. Symbolickou bodkou za prvou etapou výstavby sa stalo stretnutie predstaviteľov mesta, stavbárov a prvých obyvateľov tesne pred Vianocami 1977. Dobová tlač vtedy písala: „Obyvatelia boli radi, že tohtoročné Vianoce strávia v nových bytoch.“
S príchodom prvých obyvateľov sa postupne začali napĺňať aj sľuby o budovaní občianskej vybavenosti. Kým koncom roka 1977 fungovali na sídlisku iba provizórne predajne a deti dochádzali do škôl v Košickej Novej Vsi, už v januári 1978 sa otvorila prvá materská škola spojená s jasľami. Moderné zariadenie vybudované nákladom približne 5,5 milióna korún poskytlo miesto pre 90 detí v materskej škole a 35 detí v jasliach. O deti sa staralo päť učiteliek a rovnaký počet detských sestier. V tom istom roku mala pribudnúť ďalšia materská škola spolu so základnou deväťročnou školou.
Na jar 1978 tak už bola výstavba sídliska Dargovských hrdinov v plnom prúde a mesto začalo pripravovať ďalšiu etapu rozvoja východných Košíc. Podľa urbanistickej koncepcie malo na Furču nadviazať nové sídlisko Družba, ktoré spolu s Košickou Novou Vsou a Krásnou vytvorí rozsiahly obytný celok označovaný ako Východné mesto.
Autor: HistoricKE