O niekoľko dní nás na Slovensku čakajú komunálne voľby. Pri tejto príležitosti si v dvoch článkoch priblížime, aké boli voľby do samospráv v začiatkoch Československa so zameraním sa na situáciu v Košiciach. Prvé komunálne voľby po vzniku Československa sa konali iba v českej časti republiky a uskutočnili sa na jar roku 1919. Na Slovensku prevládala obava, ako by dopadli. Nebola ešte definitívne vyjasnená ani južná hranica Slovenska. Na Podkarpatí bola situácia podobná.
Československé vojenské jednotky vtiahli do Košíc 29. decembra 1918, a tým sa tu nastolila štátna moc Československej republiky. Už na druhý deň vystúpila Slovenská národná rada (SNR) na čele s predsedom Júliusom Kustrom. Budovanie slovenskej mestskej správy sa začalo 7. januára 1919. Úradníci mohli zostať vo svojich úradoch len s podmienkou, že zložia sľub poslušnosti československému štátu a zmocnenec vlády uzná, že je vhodný zotrvať vo svojej funkcii naďalej. V zmysle právnych noriem minister s plnou mocou pre správu Slovenska, dr. V. Šrobár vymenoval člena SNR v Košiciach, Dr. Vladimíra Mutňaského za mešťanostu mesta Košíc a za župana mesta Košíc a Abovsko-turnianskej župy. Druhú funkciu prevzal len formálne a onedlho ho nahradil najprv Ján Janček, ktorý však úrad ani neprevzal a hneď na to Dr. Ján Sekáč. Vedenie mestskej správy prevzal Mutňanský 7. januára 1919. Po zvolení rozpustil municipiálny výbor a onedlho založil správny výbor mesta Košíc.
V Československu bolo po vojne ponechané správne členenie z Rakúska (dnešné Česko), resp. Uhorska (ostatné územia), a teda dnešné Česko bolo rozdelené na tri krajiny: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina a dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus na župy. V uhorskej časti krajiny boli hlavnými vykonávateľmi správy municípia rozdelené na župné a mestské. Municipálne mestá boli pôvodné kráľovské mestá a spadali pod kompetenciu ministerstva vnútra. Išlo o Bratislavu, Košice, Komárno, Banskú Štiavnicu a Belú. Hlavným predstaviteľom obidvoch typov správy boli municipálne výbory, ktoré sa skladali z virilistov a tiež zvolených osôb, ktoré sa dostávali k postu voľbou na základe majetkového cenzu a boli volení na šesť rokov.
Mutňanského úradovanie bolo prerušené príchodom vojsk červenej armády v júni 1919, ktoré dosadili do vedenia mesta svojho komisára. Po odchode Mutňanský ďalej zastával post mešťanostu až do konca roka 1922.
Dlho očakávaná administratívna reforma v Československu sa dohodla v roku 1922 a vstúpila do platnosti 1. januára 1923. Nadväzovala na zákon č. 243/1922 o dočasnej úprave zriadenia obcí na Slovensku. Týmto zákonom sa Košice zmenili z municípia na mesto so zriadeným magistrátom. Funkcie, ktoré boli dovtedy v rukách mestských úradov, sa prerozdelili medzi štátny notársky úrad a samosprávu mesta.
Od 1. januára 1923 teda vstúpilo na Slovensku do platnosti nové zriadenie, bolo ustanovených šesť žúp, územne väčších ako župy historické a aj z toho dôvodu často nazývané veľžupy. Došlo k likvidácii slúžnovských okresov, rôznych výborov a úprave hraníc okresov. Počet okresov na Slovensku sa ustálil na čísle 79 a Bratislave a Košiciam sa dostalo zvláštneho postavenia. Priamym dôsledkom uvedenia zákona do platnosti boli nové voľby do mestských, obecných a župných zastupiteľstiev v polovici septembra 1923. K tomu sa ale dostaneme v ďalšom našom článku, keďže zmeny vo vedení mesta nastali už v januári 1923.
Do funkcie mešťanostu bol slávnostne uvedený 30. januára 1923 o 11.00 hod. Dr. Pavol Novák, ktorý zložil sľub vtedajšiemu županovi – Dr. Jánovi Rumanovi. Jeho námestníkmi sa stali Dr. Stuchlík a Dr. Pollak. Pavol Novák bol politický príslušník Republikánskej strany zemědelského a maloroľníckeho ľudu, pôvodom bol z Oravy a od roku 1919 mal v Košiciach vlastnú advokátsku kanceláriu.
Denník Slovenský východ pri príležitosti jeho zvolenia spomenul, že verejnosť od nového mestského vedenia očakáva najmä uplatnenie slovenského ducha a štátneho jazyka v administrácii mestskej. Medzi dôležité problémy, ktoré bolo nutné riešiť, patrila reorganizácia hospodárenia s mestským majetkom, Košice sa totiž ešte stále (nielen) ekonomicky spamätávali z vojnových a prevratových rokov. A pozornosť sa mala venovať aj kultúrnym požiadavkám Košičanov, podľa spomínaného denníka, malo dôjsť k primeranej hmotnej a úplnej morálnej podpore československých kultúrnych a dobročinných korporácií a spolkov.
Prvé zasadnutie mestskej rady pod vedením Pavla Nováka sa uskutočnilo 10. februára 1923, kedy prevzal agendu mesta a predniesol programovú reč, v ktorej vyzval členov rady mesta, aby svoje funkcie vykonávali bez ohľadu na politické, národnostné či náboženské vyznanie a odporučil dôkladné preštudovanie mestských samosprávnych záležitostí. Vo svojej reči za hlavný cieľ stanovil konsolidáciu mestského rozpočtu. Jednou z prvých aktivít nového starostu bolo vyhotovenie podrobného inventáru hnuteľného majetku mesta a následné rozdelenie svojej práce a práce mestskej administrácie, tá sa mala členiť na deväť oddelení. Na tomto prvom zasadnutí sa rozhodlo aj o otvorení veľkej ľudovej kuchyne, ktorú malo financovať mesto a malo tak pomôcť najmä nezamestnaným obyvateľom mesta.
Pokračovanie v ďalšom článku o týždeň.
Autor: HistoricKE