Počas ľahkoatletických dostihov košickej posádky na oslavu 6. výročia československej samostatnosti v roku 1924 sa prvýkrát konal košický maratón za účasti 8 „závodníkov“. Išlo o vôbec prvý maratón, ktorý sa behal na území Slovenska. Asi nikto v tom čase nečakal, že maratón sa stane najväčšou športovou atrakciou mesta, ktorá každoročne láka bežcov z celého sveta.
Najväčšiu zásluhu na organizácii prvého košického maratónu nesie Vojtech Braun Bukovský, košický športový nadšenec, organizátor i novinár v jednej osobe. V lete 1924 navštívil olympijské hry v Paríži a s nadšením sa vracal domov. V Paríži ho najviac očaril maratónsky beh, ktorý v domácom prostredí úplne absentoval. Vďaka jeho iniciatíve bol do celkového programu októbrových atletických pretekov zaradený aj maratón. 28. októbra, práve v deň 6. výročia vzniku Československa, sa 8 odvážlivcov postavilo na štart pod zrúcaninou Turnianskeho hradu.
Odtiaľ štartovali preteky do Košíc, trať bola dlhá 42 km a 200 m. Závod sa konal pod protektorátom gen. zdrav. dra Kovaříčka, náčelníka zdravotnej služby 11. p. divízie, ktorý sa osobne dostavil na miesto štartu, kde prehovoril k bežcom. Na celej trati sa prizeralo „dostihom“ veľa obecenstva – „trať dobrá až na beh mestom, kde sú závodníci nútení bežať po mestskej dlažbe. Počasie dobré až na miernu hmlu.“
Výsledky boli nasledovné:
1. Hála, KAC, v čase 3:01.35 hod.,
2. Schuller, SIávia Košice, 3:06.22
3. Schmied, hor. práp. 3:52.28
4. Kulcsár, KAC, 4:8.30
5. Bidonitz, KAC, 4:12.30
6. Lenert, p. pl. 4:14.30
7. Zajíc, p. pl. 4:14.05
„Výsledok vojakov Lenerta a Zajíca je veľmi pozoruhodný, poneváč obaja nielen, že sa nepripravovali, ale nikdy v živote nezávodili. K štartu prihlásili sa dobrovoľne na svojo riziko.“ Slovenský východ
Po skončení behu odovzdal čest. protektor gen. dr. Kovaříček víťazom: čestné ceny, z ktorých jednu sám daroval, jednu cenu zakúpil dôstojnícky sbor v Košiciach a ostatné miestne civilné kluby. Víťaz pretekov, domáci bežec Karol Halla, sa o obhajobu prvenstva pokúšal aj v nasledujúcich ročníkoch, ale neúspešne. Konkurencia narastala, už v druhom ročníku bola účasť aj medzinárodná. V treťom ročníku vavrínový veniec putoval do zahraničia, zásluhou Paula Hempela z nemeckého klubu SC Charlottenburg. Maratón na východe Slovenska sa rýchlo udomácnil a našiel odozvu i vo svete.
Keď Halla pretrhol cieľovú pásku, vojenská hudba zahrala pochod a na počeť prvého víťaza košického maratónskeho behu zahrmeli čestné salvy. Čestné ceny a plakety dostali pretekári na ihrisku, víťaz dostal cenu aj od košickej posádky.
Autor: HistoricKE