Vydajte sa s nami v krátkosti na trojdňovú cestu po Izraeli.
Od malička som o tejto krajine počul tak veľa, či už prostredníctvom Biblie, školy alebo správ. Svätá zem sa mi vždy zdala nedostupná, hlavne pre vzdialenosť, ktorá je medzi Slovenskom a Izraelom. Viac ako 3 500 km je slušná diaľka. Nikdy som si však neuvedomil, že ak by bolo dostupné priame letecké spojenie z letiska v blízkosti môjho okolia až do Izraela, tak by som sa tam mohol dostať už za tri hodiny.
Tel Aviv nie je typické ázijské mesto
Môj tajný sen navštíviť túto krajinu sa stal oveľa reálnejším v momente, keď nízkonákladová letecká spoločnosť Wizz Air zaviedla priame spojenie medzi Košicami a Tel Avivom. Slovo dalo slovo a už som jedného krásneho rána sedel o piatej hodine v lietadle na letisku v Košiciach držiac pas v ruke – smer Izrael. Na palube boli prevažne Izraelčania študujúci v Košiciach, ktorým skončil semester a vracali sa domov. Veľmi si pochvaľovali zavedenie takejto priamej linky. V mysli sa mi vynáralo veľa myšlienok a taktiež som zažíval napätie. Lepšie povedané rešpekt z nepoznaného a nepreskúmaného. Cestoval som do krajiny, ktorá je známa svojimi vojnovými konfliktmi najmä národného charakteru. Vôbec som netušil, čo mám od toho čakať. Po trojhodinovom lete som to pocítil veľmi rýchlo. Zbrane na každom rohu držal každý, kto bol oblečený v uniforme. Najskôr som si nevedel zvyknúť najmä na útle dievčatá, ktoré obsluhovali pol metrové samopaly v rámci svojej brannej povinnosti. Neskôr mi to už prišlo úplne normálne. Keďže som cestoval v sobotu, po príchode na letisko bol taxík jediná šanca, ako sa dostať do centra mesta. Našťastie som si ešte pred odletom stihol naštudovať nejaké informácie a aj to, že počas sabatu nepremáva v Tel Avive MHD. So skupinou ďalších Slovákov sme teda zjednali cenu taxíka. Malé odporúčanie - vždy sa dá s miestnymi dohodnúť, aj keď to najskôr nevyzerá, že to pôjde. Z taxíka som vystúpil len niekoľko metrov od pláže, z ktorej som bol uchvátený. Piesočné duny na pobreží Stredozemného mora lemovali vysoké mrakodrapy.
Pýtal som sa sám seba či som určite v Ázii na Blízkom východe, keďže som čakal niečo viac orientálne a takéto miesto mi skôr pripadalo, ako niekde v Miami resp. LA. Neskôr som pochopil, že Tel Aviv je naozaj moderné mesto, kde sa dá zrelaxovať, zabaviť, ale aj obzrieť si nejaké tie historické pamiatky, ktoré sa nachádzajú v jeho najstaršej časti – Jafe, prístave známom už od čias kráľa Šalamúna. Izraelčania nazývajú Tel Aviv v hebrejčine bua, čo znamená bublina, najmä preto, že ho označujú za štát v štáte pre jeho liberálnosť. Podobá sa teda skôr na európske metropoly. Niektorí volajú Tel Aviv aj mestom mladých. V ňom nájdete gastronómiu zo všetkých kútov sveta, napr. aj takú etiópsku. Na tú si však treba najskôr zvyknúť. Medzi národné jedla patrí falafel, humus či švarma. Základnou ingredienciou prvých dvoch spomenutých pochúťok je cícer.
Starý Jeruzalem
Aká by to bola návšteva Izraela, keby som nezavítal aj do jedného z najstarších miest na svete – Jeruzalema. Autobusy medzi Tel Avivom a Jeruzalemom premávajú počas dňa nepretržite takmer každých dvadsať minút. Mestá sú vzdialené od seba približne 70 km, takže napr. z metropoly východu sa do Jeruzalema môžete dostať v priebehu jedného dňa. Počas histórie toľkokrát dobývané, vždy nanovo prestavané mesto, ale má aj v dnešnej dobe svoje čaro. Staré mesto je rozdelené na štyri štvrte kresťanskú, arménsku, židovskú a moslimskú. Múr nárekov, Boží Hrob, cesta ukrižovania Ježisa Krista – Via Dolorosa či Skalný dóm, všetky tieto pútnické miesta sú výnimočné a dejiny v Jeruzaleme môžete doslova nasávať z jeho ulíc na každom rohu.
V starom meste môžete tiež vidieť, ako po jednej strane ulice prechádza ortodoxný žid, ktorý sa míňa s moslimom a na strane druhej sa skupina kresťanov napr. modlí ruženec. Aj týmto spôsobom je toto mesto očarujúce. Atmosféru mestu dotvárajú i rušné ulice plné miestnych obyvateľov, turistov, pútnikov či predavačov suvenírov. Stret kultúr a náboženstiev je bežný pre jednotlivé pútnické miesta, čo potvrdil aj tamojší turistický sprievodca, ktorý sa volá Ben Zion. Pomenovaný práve podľa hory Sion a hádajte, ktoré miesto v Jeruzaleme je jeho obľúbené?
Hoci som v Jeruzaleme prežil len jeden deň, staré mesto vo mne zanechalo obrovský dojem. Hradby, ľudia, sväté miesta vytvárajú prostredie, ktoré sa len ťažko dá opísať slovami. Zrejme preto sa hovorí lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.
Moja cesta a púť naprieč Izraelom sa skončila na tretí deň v Tel Avive, kde som podvečer navštívil starú časť mesta – Jafu. Prechádzajúc sa ulicami, ktoré boli plné oslavujúcich moslimov, pre ktorých sa skončil Ramadán, som rozmýšľal, aké krásne tri dni som prežil v tejto krajine. S pocitom vlhkého piesku na chodidlách a pozerajúc sa na mesiac, ktorý svietil ponad neutíchajúce more som zavŕšil ďalšiu kapitolu v knihe svojho života písanú len prostredníctvom zážitkov a spomienok. Tie najlepšie som si, samozrejme, nechal pre seba. Verím totiž, že každý by si mal prežiť a vytvoriť svoje nezabudnuteľné chvíle. Preto vás pozývam, aby ste sa aj vy stali spisovateľmi a začali písať vlastnú kapitolu...
Autor: FRANTIŠEK BALÁŽ, RÁDIO KOŠICE