Aktualizované: 10.00 hod.
Srbský prezident Aleksandar Vučič odstúpil zo svojej funkcie. O priazeň voličov sa chce uchádzať v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia 25. októbra. Na čele krajiny bol v rokoch 2017 – 2026. Z postu hlavy štátu rezignoval po takmer dvoch rokoch protivládnych protestov a necelý mesiac pred voľbami. Krajinu dočasne povedie predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová.
Vučič je hrdý na výrazný rast hrubého domáceho produktu (HDP) a bezprecedentné rozšírenie cestnej siete v uplynulých rokoch. Jeho cieľom je zachovanie mieru a stability, pričom hospodársky rast zostáva aj naďalej najvyššou prioritou. Srbsko musí podľa jeho slov pokračovať v európskej integrácii bez toho, aby pretrhlo väzby so svojimi tradičnými partnermi na východe:
„Keď som sa stal premiérom, miera verejného dlhu dosahovala 77 percent. Dnes je Srbsko vďaka vám – váženým občanom Srbska – krajinou s nízkym dlhom; úroveň jeho zadlženia predstavuje polovicu dlhu najrozvinutejších krajín Európskej únie.“
Verejný dlh Srbska predstavuje 43 percent HDP, pričom priemer v Európskej únii je to 84,85 percenta. Vučič pripomenul, že počas jeho prezidentského úradovania bolo otvorených vyše 300 domácich a zahraničných tovární a výrobných prevádzok:
„Slúžil som verne, čestne a poctivo.“
Krajina čelila viacerým výzvam vrátane pandémie COVID-19 a vojny na Ukrajine. Vučič v posledný deň vo funkcii rozhodol o amnestii a milosti pre 49 osôb. Do konca decembra je potrebné v súlade s ústavou usporiadať prezidentské voľby, minimálne ich prvé kolo. Hlavu štátu hlboko zasiahli pokusy o rozvrátenie krajiny. V tejto súvislosti sa poďakoval odvážnym občanom, ktorí sa postavili na odpor a povedali nie, nevzdáme sa svojej vlasti; nie, nevzdáme sa nášho Srbska:
„Nikdy nezabudnem na to, aké to bolo ťažké, ani na silu a odvahu, ktorú ste museli v týchto náročných časoch prejaviť.“
Vučič je v politike od 90. rokov. V roku 1993 sa stal poslancom za Srbskú radikálnu stranu (SRS) a v rokoch 1998 – 2000 bol ministrom informácií vo vláde Slobodana Miloševiča. V roku 2008 sa podieľal na založení Srbskej pokrokovej strany (SPS).
Protivládne protesty sa začali po zrútení sa prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom prišlo o život 16 ľudí. Z pôvodne študentských protestov sa postupne stalo rozsiahle hnutie proti vláde a korupcii. Tieto demonštrácie patria medzi najväčšie v krajine od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000. Jednou z ich požiadaviek boli predčasné parlamentné voľby. Vučič avizoval, že odstúpi, čo napokon urobil uplynulú nedeľu (27.9.).
Napriek tomu, že sa Srbsko snaží o členstvo v Európskej únii, aj naďalej udržiava úzke vzťahy s Ruskom a Čínou. Belehrad sa po prepuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 nepripojil k západným sankciám proti Moskve, opakovane však podporil územnú celistvosť Ukrajiny a Vučič v júli navštívil Kyjev. Srbsko chce zároveň predĺžiť zmluvu s Ruskom o dodávkach zemného plynu.
Vučič sa snaží udržiavať vzťahy s viacerými mocnosťami naraz. Ide o politika, ktorý dokáže rokovať s Bruselom, Moskvou, Pekingom aj Washingtonom, čo mu umožňuje manévrovať medzi integračnými ambíciami krajiny a strategickými, energetickými a politickými väzbami na Rusko a Čínu. Vučič udržiava blízke vzťahy aj so slovenským premiérom Robertom Ficom, pričom navzájom si vyjadrujú politickú podporu. Fico podporil Vučiča počas protivládnych protestov v Srbsku a kritizoval Európsku úniu za dvojaký meter a znevýhodňovanie Belehradu pri posudzovaní kandidátskych krajín v procese ich pristúpenia k Únii.
V Srbsku pokračuje konflikt medzi vládou a študentským protestným hnutím. Občania v parlamentných voľbách rozhodnú o novom zložení Národného zhromaždenia. Vučič sa chce vrátiť sa do čela výkonnej moci ako premiér.
Zdroj: TASR