Na výsledku sa môže podpísať aj aktuálne neobľúbenosť Donalda Trumpa.
V Spojených štátoch sa dnes začali voľby nazývané „midterm elections“. Uskutočňujú sa vždy uprostred štvorročného funkčného obdobia prezidenta. Američania si v nich zvolia všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu USA a približne tretinu zo sto senátorov. V 36 štátoch sa tiež uskutočnia voľby guvernérov. Hlasovať sa bude aj do štátnych kongresov a miestnych orgánov.
Týmto voľbám predchádzalo referendum o prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho strane. Prvé volebné miestnosti sa otvorili o 5.00 hod. v štáte Vermont na východnom pobreží USA. Tradične sa hlasuje do večerných hodín. Posledné volebné miestnosti na ostrovoch západne od Aljašky zatvoria o 20.00 hod. miestneho času. Výsledky volieb by mali byť dostupné počas noci na stredu. Konkrétne výsledky pre Kongres však budú známe ešte neskôr.
Demokrati majú podľa predvolebných prieskumov náskok pred republikánmi vo federálnych preferenciách pre voľby do Snemovne reprezentantov. Triumf demokratov sa v Snemovni očakáva napriek iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v niektorých republikánskych baštách presadil prekreslenie volebných obvodov v prospech republikánskych kandidátov. Túto zmenu prezident navrhoval napríklad v Texase, Missouri alebo Severnej Karolíne. Demokrati na to odpovedali vlastným prekreslením obvodov v Kalifornii. Volebné mapy sa zmenili v tretine obvodov, avšak republikánom to poskytuje iba miernu výhodu a neovplyvní to výsledok volieb.
Tesnejšie je však obsadenie v Senáte. Demokratická strana má aktuálne 47 senátorov. Na získanie väčšiny preto musia demokratickí kandidáti poraziť najmenej štyroch kandidátov v štátoch aktuálne ovládaných republikánmi.
Na začiatku tohto volebného cyklu sa šance demokratov na získanie väčšiny v Senáte považovali za veľmi malé. Množstvo kresiel, o ktoré sa vo voľbách bojuje, sa totiž nachádza v štátoch, kde prevládajú republikáni. Politická situácia v Amerike sa však v posledných mesiacoch zmenila. Môže za to predovšetkým nespokojnosť s pokračujúcou vojnou v Iráne, infláciou a rastúcimi životnými nákladmi Američanov.
Tesný súboj medzi kandidátmi sa očakáva aj v tradičných republikánskych baštách, v ktorých Trump pred dvoma rokmi zvíťazil dvojciferným rozdielom - Texase, Ohiu, Aljaške, Kansase a Iowe.
Ak demokrati zvíťazia iba v Snemovni reprezentantov, Trumpovej administratíve sa tým výrazne skomplikuje prijímanie ďalšej legislatívy. Ak zvíťazia aj v Senáte, demokratická väčšina môže vetovať Trumpových nominantov do federálnych inštitúcií vrátane nových federálnych sudcov, ministrov alebo veľvyslancov. Demokrati by sa tiež dostali do čela výborov, čo by im umožnilo vyšetrovať činnosť Trumpovej administratívy.
Politológovia tvrdia, že o voľbe jednotlivých kandidátov rozhodne popularita a ekonomické či sociálne otázky. Kľúčový bude aj nepriaznivý hospodársky vývoj a vysoký rast cien pohonných hmôt a základných tovarov. Na výsledku sa môže podpísať aj aktuálne neobľúbenosť Donalda Trumpa. Z najnovších prieskumov verejnej mienky totiž vyplýva, že s Trumpovým výkonom funkcie je spokojných iba 37 percent respondentov.
Zdroj: TASR