Americkí prezidenti a voľby v USA v rokoch 1919 – 1938 a ohlas v dobovej košickej tlači

Pre Spojené štáty v tomto období sú charakteristické dve obdobia. V medzivojnových rokoch sú to najprv „zlaté 20. roky“ (Golden alebo Roaring Twenties), charakteristické dovtedy nepredstaviteľnou hospodárskou prosperitou a mimoriadnym rastom životnej úrovne veľkej časti obyvateľov krajiny. Krátko na to ale nasledovalo vypuknutie Veľkej hospodárskej krízy (Great Depression), ktorá sa niesla aj inými svetovými kontinentami.

Ešte je potrebné spomenúť, že v roku 1919 bol prijatý tzv. Volsteadov zákon o zákaze alkoholu v USA. Účinok bol ale často opačný, zločinnosť narástla nevídaným tempom. Vznikli gangy zaoberajúce sa pašovaním alkoholu do USA.

Narodil sa v Ohiu na rodinnej farme svojich rodičov 2. novembra 1865. Harding aj väčšinu svojho života strávil v Ohiu. Jeho kariéra začala stúpať kúpou malomestského denníka The Marion Star, z ktorého Harding urobil úspešné noviny. V roku 1899 bol zvolený do senátu Ohia a o štyri roky neskôr za guvernéra. V roku 1910 prehral guvernérske voľby v Ohiu, no v roku 1914 bol zvolený do Senátu USA.

Harding sa prezidentského úradu ujal po tom, čo v roku 1920 zvíťazil ako kandidát za Republikánsku stranu nad demokratickým kandidátom Franklinom D. Roosevelom.

V čase zvolenia bol Harding jedným z najpopulárnejších amerických politikov. Za jeho pôsobenia vo funkcii pôsobila v administratíve rada vážených osôb. Minister financií Andrew Mellon zahájil svojimi reformami prosperitu 20. rokov, minister zahraničia Charles Hughes utvoril Washingtonsku konferenciu povojnového usporiadania v Tichomorí a meno ministra obchodu Herberta Hoovera sa spája so stavbou priehrad, železníc a rozhlasových vysielačov. Avšak veľmi negatívny vplyv na dianie mala aj skupinka prezidentových priateľov, s ktorou sa spája predovšetkým séria korupčných škandálov.

Viaceré škandály sa dostali na verejnosť a Harding sa rozhodol podniknúť „cestu porozumenia“ s cieľom prinavrátiť stratenú popularitu. Počas tejto cesty vlakom celou krajinou sa dosť vzdialil tradičným republikánskym hodnotám. Povolil napríklad ťažbu ropy na Aljaške napriek tomu, že do tej doby republikáni hájili ochranu životného prostredia. Jeho náhla smrť 2. augusta 1923 predčasne ukončila ďalšie plány.

Narodil sa v Plymouth Notch vo Vermonte 4. júla 1872 v rodine farmárov. Svoju kariéru začal ako právnik, potom sa stal republikánskym členom zákonodarného zboru štátu Massachusetts (1907 – 1908), senátorom štátu Massachusetts (1912 – 1915) a guvernérom (1919 – 1920). Celonárodnú slávu si získal, keď sa dôrazne postavil proti štrajku bostonskej polície v roku 1919.

Rešpektovaný politik bol v roku 1920 zvolený za viceprezidenta Spojených štátov amerických. Po nečakanej smrti prezidenta Warrena G. Hardinga sa stal v roku 1923 prezidentom a po odhalení sprenevery predchádzajúcej administratívy dostal za úlohu obnoviť dôveru v Republikánsku stranu a Biely dom. Podarilo sa mu to s veľkým úspechom a vo voľbách v roku 1924 bez ťažkostí zdolal konkurenta demokratickej strany, wallstreetskeho právnika Johna Williama Davisa.

Nasledujúce prezidentské obdobie stál tak na čele Spojených štátov amerických počas „zlatých 20. rokov“. Okrem toho úrad opustil ešte pred vypuknutím Veľkej hospodárskej krízy (Great Depression), čím sa naplnili mnohé predpoklady na to, aby sa naňho spomínalo ako na úspešného prezidenta. Napriek tomu sa mnohí zhodujú, že ako prezident ani zďaleka nenaplnil očakávania.

Hoci aj ako prezident pôsobil relatívne nenápadne, Coolidgeovi sa v tichosti, čiže pre neho príznačne, podarilo vyriešiť niekoľko zložitých problémov.

Domácu politiku, najmä hospodársku, takpovediac, zveril celú do rúk ministra financií Andrewa Mellona a ministra obchodu (a budúceho prezidenta) Herberta Hoovera, o zahraničnú politiku sa takmer vôbec nezaujímal. Najvýznamnejšou akciou jeho vlády bol takzvaný Dawesov plán na hospodársku resuscitáciu Nemecka (1924) zničeného prvou svetovou vojnou.

V politike zastával tradičné konzervatívne postoje. V ekonomickej oblasti bol rozhodným, takmer fanatickým stúpencom trhového hospodárstva (slobodného trhu), veril v inšpiratívneho ducha a tvorivú silu amerických podnikateľov i v „americký sen“. Bol zástancom znižovania daní, keďže to považoval za najlepší možný stimul súkromného podnikania a všeobecného rozvoja spoločnosti.

Prekvapeným Američanom na začiatku augusta 1927 oznámil, že už sa nebude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie v Bielom dome, hoci by voľby s veľkou pravdepodobnosťou bez problémov vyhral.

Herbert Clark Hoover sa narodil 10. augusta 1874 vo West Branch v americkej Iowe. Vyštudoval technicky zameranú Standfordskú univerzitu a v tejto oblasti sa stal uznávaným odborníkom. Založil úspešný podnik na spracovanie zinku, pričom jeho pracovné postupy sa dostali aj do niekoľkých učebníc.

Zmena v podnikateľskej kariére Herberta Hoovera prišla s prvou svetovou vojnou, kedy sa začal výrazne angažovať vo verejnom živote. Aktívne sa zapojil do boja s potravinovou krízou a pomáhal pri organizácii návratu tisícok Američanov z Európy. Koncom vojny bol Hoover medzinárodným hrdinom a časopis New York Times ho zaradil medzi 10 najdôležitejších žijúcich Američanov. V roku 1920 dostal od Demokratickej strany ponuku stať sa americkým prezidentom, ako hlboko presvedčený republikán ju však odmietol. O rok neskôr sa stal ministrom obchodu. Čas na jeho prezidentskú kandidatúru dozrel v roku 1927. Bez problémov porazil demokratického kandidáta Alfreda E. Smitha a s vyhláseniami o trvalom raste ekonomiky sa ujal postu hlavy štátu v USA.

Do funkcie nastúpil ako úspešný a verejnosťou obľúbený politik, ktorý však nedokázal úspešne čeliť prichádzajúcej Veľkej hospodárskej kríze. Krach newyorskej burzy znamenal koniec ekonomického rastu, následne začali krachovať podniky, nezamestnanosť rástla priveľkou rýchlosťou a produkcia naopak prudko klesala. Následkom jeho zlej politiky bol veľký ekonomický prepad USA a taktiež zhoršenie situácie v Európe.

Prezident Hoover vyzýval verejnosť, aby nestrácala nádej a nabádal podnikateľov, aby pokračovali v činnosti a neprepúšťali zamestnancov. Napriek jeho snahe však USA postihol najväčší hospodársky prepad v novodobej histórii, v dôsledku ktorého sa de facto zrútili ekonomiky po celom svete. Veľká hospodárska kríza bola prekonaná až v polovici 30. rokov 20. storočia a je považovaná za jednu z hlavných príčin druhej svetovej vojny. Herbert Hoover sa v roku 1933 opätovne pokúsil uspieť v prezidentských voľbách USA, utrpel však zdrvujúcu porážku a z prezidentského kresla odchádzal ako všetkými kritizovaný politik, ktorý nechal krajinu v katastrofálnom stave.

„Ako mnoho iných politických podnikov v Amerike, sú i prezidentské voľby v Spojených štátoch pre nás, zatuchlých Európanov, celkom komickou vecou, hoci by ich výsledky znamenaly pre európsku politiku mnoho. Nám, Čechoslovákovi, na príklad neimponuje demokracia, ktorá sa uplatňuje úderom dolárov, pomocou najhoráznejšieho humbuku, aký kedy svet videl, pomocou radia a všetkých technických prostriedkov, za alkoholovej i proti alkoholovej argumentácie a všetkých tých pomôciek amerických volieb. Európskej verejnosti nie je ale tak známe, že prezidentské voľby v Amerike boly vlastne bojom o prohibíciu. Paradoxné pri tom je, že obaja kandidáti, dosavádny prezident Hoover, i jeho víťazný protikandidát Roosevelt, sa vyslovili pre zrušenie prohibície. Či zo zásady, alebo len z volebného triku, to je jedna z tých mnohých záhad Ameriky. Pokúsil som sa zistiť u ženevských Američanov, je mnoho a sú v Europe dostatočne aklimatizovaní, podstatu nových protiprohibičných snáti dvoch kandidátov prezidentstva, a hľa, čo z toho vyšlo: „Viete, kolego,“ vravel istý môj informátor, „vy ste bol v Amerike, tak snáď lepšie pochopíte, že za dnešných okolností museli obaja kandidáti prezidentstva byť -»mokru! Sucho nie je v Amerike už vydržateľné. Roosevelt vravel dôverne svojim voličom, že má smäd už od svojho narodenia, že miluje pivo, a keď bude zvolený, dá piť celej Amerike. Naproti tômu riekol Hoover voličom, že i on je starý žíznivec, ale že ho držia jeho bývalí voliči. Akonáhle sa ich zbaví a bude znova zvolený, zruší známy prohibičný zákon Volsteadov. A pri tom, považte milý kolego, obaja kandidáti dobre vedeli, že zrušiť Volsteadov zákon nikto z nich nemôže, a to preto, že k takému zrušeniu by bolo treba svolenia tretiny kongresu a tretiny všetkých štátov. Prezident, ani americky, nie je všemocný. Pán Bieleho domu vo Washingtone má ale možnosť obísť Volsteadov zákon v prospech svojich smädných voličov. Stačí, keď dosiahne vládneho vyhlásenia, že alkoholické nápoje, ako chianti víno, likéry, whisky, plzenské atď. nie sú nápoje opojné; ta potom nie je pri jednoduchej logike Američanov nijako vylúčené, takže mokrí môžu vec vyhrať i bez zrušenia Volsteadovho zákona. Zostáva tu, pravda, otázka gangsterov a bootlegerov, t. j. lupičov a podlúdnikov alkoholu, ktorí sú z prohibície milionármi a ktorých je, ako vraví jama, vyše 2 milióny. Tí by stratili výnosné zamestnanie a usporiadali by revolúciu. Vidíte teda, kolego, že postavenie nastávajúceho prezidenta Spojených štátov a jeho stanovisko k prohibícií nie je tak jednoduchá vec!“ Poďakujúc, odišiel som zamyslený nad americkým paradoxom, a neubránil som sa myšlienky, že za takých amerických pomerov by snáď bolo pre kandidáta prezidentstva Spojených štátov najlepšie, keby svojim voličom sľúbil, že ich naučí chodiť po hlave. A bol by nepochybne zvolený, poneváč v Amerike je všetko tak trochu „up side down“ (hore nohami).“ / Slovenský východ, 16. november 1932

Franklin Delano Roosevelt sa narodil v meste Hyde Park v štáte New York 30. januára 1882 v bohatej, vo vplyvnej a v kultivovanej rodine.

Mladý Franklin absolvoval najskôr episkopálnu Groton School, potom Harvard College a nakoniec Columbia Law School, čo ho predurčovalo k právnickej či politickej kariére.

Počas štúdií na Kolumbijskej univerzite sa oženil s Annou Eleanor Rooseveltovou, vzdialenou sesternicou a neterou bývalého prezidenta Theodora Roosevelta (ktorý pôsobil v Bielom dome v rokoch 1901 – 1909).

Hoci sa na to podujal v tradične republikánskom obvode, uspel a o dva roky neskôr toto víťazstvo zopakoval. Súčasne prezieravo podporil kampaň budúceho prezidenta Woodrowa Wilsona a za odmenu získal post námestníka ministra námorníctva, o ktoré sa od mladosti vášnivo zaujímal.

Veľká hospodárska kríza dramaticky zmenila americkú spoločnosť i politiku. Roosevelt už ako newyorský guvernér to využil a po tom, čo si pre seba po tvrdom vnútrostraníckom boji vydobyl demokratickú nomináciu do novembrových prezidentských volieb v roku 1933, v nich jednoznačne triumfoval.

Možno ho označiť za najznámejšieho spomedzi spomínaných amerických prezidentov. Prerušil sériu republikánskych prezidentov a ako zástupca demokratov bol zvolený za prezidenta až štyrikrát za sebou. V tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1945.

Prezidentom sa stal v ochromujúcich podmienkach svetovej hospodárskej krízy a podarilo sa mu postaviť svoju krajinu na nohy. Po vypuknutí druhej svetovej vojny (napriek neutralite USA) pomáhala spojencom výraznými dodávkami zbraní. V roku 1941 bola zverejnená Atlantická charta s britským premiérom Churchillom. Po japonskom útoku na Pearl Harbor 7. decembra 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty. Odvtedy Roosevelt neochvejne bojoval proti silám Osi.

Autor: HistoricKE