Aktualizované: 13.30 hod.
Izraelská armáda dnes oznámila, že vykonáva „simultánne“ útoky na ciele militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte a vojenské ciele v Teheráne:
„Izraelské ozbrojené sily v súčasnosti vykonávajú simultánne útoky v Teheráne a Bejrúte. Izraelské vzdušné sily začali cielené útoky proti vojenským cieľom iránskeho teroristického režimu a teroristickej organizácie Hizballáh.“
Armáda tiež vydala nové nariadenia na evakuáciu desiatok lokalít v Libanone. Kritické sú najmä dve štvrte na juhu Bejrútu, civilisti sa majú podľa pokynov zdržiavať mimo týchto oblastí, pretože sú v blízkosti zariadení a záujmov Hizballáhu.
Izrael útočil na ciele Hizballáhu už v noci na pondelok (2.3.) po tom, čo armáda oznámila, že z Libanonu boli na územie židovského štátu vypálené projektily. Reakciou Libanonskej vlády bol zákaz vojenských aktivít v Hizballáhu. Izrael pokračuje vo vojenskej operácii proti Iránu už od soboty (28.2.), keď spoločne s USA začal s koordinovanými údermi v islamskej republike. Najnovšie informácie hovoria o tom, že Izrael už zaútočil na ciele Hizballáhu.
Vojaci sú podľa vyhlásenia rozmiestnení na viacerých miestach v blízkosti hraníc v „predsunutom obrannom postavení“. Vojenským cieľom je podľa armády zvýšiť bezpečnosť obyvateľov severného Izraela v blízkosti hraníc s Libanonom, kde sa posilnila vojenská prítomnosť a protivzdušná obrana. Evakuáciu Izraelčanov z týchto oblastí nateraz armáda neplánuje.
„Aby sme zabránili priamemu ostreľovaniu izraelských obcí, spolu s premiérom Benjaminom Netanjahuom sme povolili ozbrojeným silám postúpiť a obsadiť ďalšie strategické územia v Libanone a odtiaľ brániť pohraničné obce,“ uviedol vo vyhlásení izraelský minister obrany Jisrael Kac.
Izrael v októbri 2024 podnikol inváziu do južného Libanonu s cieľom zastaviť ostreľovanie Izraela Hizballáhom, ktorý dlhodobo finančne a dodávkami zbraní podporuje Irán. Uvedená šiitska militantná skupina na Izrael pravidelne útočila od začiatku vojny v Pásme Gazy (7.10.2023). Obe strany uzatvorili prímerie v novembri 2024 a Izrael sa z Libanonu následne takmer úplne stiahol. Doteraz však okupuje päť pozícií na juhu krajiny. Aktuálne nasadenie vojakov na nové pozície je doplnením piatich izraelských posádok na už okupovaných územiach. Izraelská armáda tiež vylúčila vysadenie svojich vojakov do Iránu. Takýto scenár označila za „málo pravdepodobný“.
Reakciou Iránu na prebiehajúce boje je viacero útokov na krajiny v Perzskom zálive, ktoré kontinuálne pokračujú. Hizballáh doteraz zasiahol základne Ramat David a Meron na severe Izraela, ako aj ďalšiu základňu na okupovaných Golanských výšinách.
Predstavitelia americkej armády dnes informovali o tom, že zničili veliteľské stanovištia Revolučných gárd – iránske systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia.
„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských Revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií. Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl Spojených štátov CENTCOM.
Iránske Revolučné gardy zasiahli aj americkú leteckú základňu v Bahrajne. Za pomoci 20 dronov a troch rakiet zničili hlavné jej hlavné veliteľské centrum.
Od vypuknutia konfliktu zahynulo už viac ako 700 ľudí. Medzi obeťami je 176 detí, pričom viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí.
Okrem strát na životoch zaznamenala Agentúra pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA) za posledný deň aj škody na náboženských stavbách a domoch. Poškodená je mešita v meste Karadž neďaleko Teheránu. Iránske úrady tiež hlásili škody na budovách nemocníc v Teheráne. Cieľom útokov bola aj letecká základňa v Isfaháne a armádna základňa v hlavnom meste. Dve balistické strely zasiahli aj hlavné mesto Kataru – Duah. Ohrozené sú naďalej aj susedné krajiny v Perzskom zálive.
Napätie medzi Izraelom a Iránom pokračuje aj dnes dopoludnia leteckými útokmi. Pri údere na iránsku leteckú základňu v Kermáne hlásia 13 mŕtvych vojakov. Drony zasiahli aj ománsky prístav Dakm či exilové kurdské milície, ktoré sa nachádzajú v irackom Kurdistane. Päť ďalších obetí je aj v meste Hamadán. Útoky zaznamenali aj v ďalších iránskych mestách vrátane Isfahánu a Širázu. Tri iránske drony tiež zasiahli aj tábor Azádí na severe Iraku, kde sa nachádzajú kurdskí militanti z iránskych opozičných skupín a ich rodiny. Jedno z bezpilotných lietadiel tam zasiahlo aj nemocnicu, pri útoku sa zranila jedna osoba.
Ešte pred začiatkom americko-izraelskej vojenskej operácie sprostredkoval Omán rokovania medzi Teheránom a Washingtonom. Napriek tomu sa však už v nedeľu (1.3.) stal terčom útokov.
Pri vojnovom konflikte zakročí aj Európa. Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa tak rozhodol aj po žiadosti prezidenta Cypru Nikosa Christodulidisa.
Zdroj: TASR