Budova rodinného paláca Andrássyovcov na Hlavnej ulici bola postavená koncom roka 1898. Dal ju vystavať milovník umenia Dionýz Andrássy. Už od počiatku bola v prízemí plánovaná luxusná kaviareň, ktorá zaberala priestranné miestnosti zo strany Bielej ulice s celkovou rozlohou až 485 metrov štvorcových. Vchod do kaviarne bol umiestnený na nároží budovy. Súčasťou kaviarne bola krytá letná záhrada, ktorou je aj dodnes možné prejsť na Kováčsku ulicu.
Už v prvých rokoch existencie viedli kaviareň uznávaní reštaurátori, v septembri v roku 1899 ju prevzal Alajos Szálasi, ktorý sa stal neskôr majiteľom aj druhého luxusného hostinca Royal v priestoroch dnešnej Slávie. Kaviareň bola obľúbeným miestom mestskej i vidieckej inteligencie, v jej priestoroch vyhrávali prvotriedne košické hudobné skupiny, hrával sa biliard, ako i študovala miestna i zahraničná denná tlač. Po smrti Dionýza Andrássyho v roku 1913 palác zdedila jeho neter Natália a gróf Juraj Andrássy.
V roku 1920 si priestory kaviarne prenajal Ľudovít Berger z uznávanej prešovskej dynastie kaviarnikov a hotelierov. Po renovácii podnik premenoval na kaviareň Berger – Astoria, neskôr ostal skrátený názov Astoria. Renovačné práce previedla stavebná firma Huga Kaboša, prvotriedne interiérové zariadenie navrhol architekt Ernest Friedmann a sochársku výzdobu zhotovil Július Krištóf.
Kaviareň sa v medzivojnovom období stala centrom košickej inteligencie, čím oprášila zašlú slávu, ktorú stratila počas vojnových rokov. V roku 1927 bola v suteréne zriadená veľká tanečná sála. V košickom prostredí išlo o významnú spoločenskú udalosť. Postavili ju podľa svetových trendov a podlaha pozostávala zo sklených kociek kvetinového vzoru, ktoré zospodu osvetľovalo elektrické svetlo (malo pripomínať svetlo sviečok) z údajne 2000 samostatných svetelných bodov. V celej republike sa nachádzali len tri podobne vybavené parkety a na Slovensku bol jediným.
Pri slávnostnom znovuotvorení kaviarne zahral vynikajúci orchester Macseka pre túto udalosť skomponované dielo Honolulu od nadaného mladého košického skladateľa Egona Keménya. Náklady na prestavbu a zariadenie dosiahli sumu 280-tisíc korún.
Od roku 1930 mal kaviareň v prenájme Arpád Vargó. Do jej vynovenia investoval 360-tisíc Kč, následkom čoho sa zadlžil tak, že majiteľovi kaviarne nedokázal splácať nájomné. A tak v roku 1937 právny zástupca majiteľa Ľudovíta (Lajos) Maldeghena dal kaviareň „súdne exekvovať.“
Do konca roku 1938 v týchto priestoroch krátko fungoval obchodný dom. Po obchodnom dome tu bola počas druhej svetovej vojny opäť kaviareň, ktorá sprvoti niesla pôvodné označenie Café Andrássy a neskôr Grand Café Berger. Jej prenajímateľom bol veľkopodnikateľ Karol Szakmáry. Majiteľom paláca sa počas vojnových rokov stal Ján Schmiedl.
V roku 1945 Správna komisia mesta pridelila priestory Spolku východoslovenských akademikov, ktorý tu 14. júla 1945 otvoril kaviareň Akademik. Denne tu účinkovala osemčlenná jazzová kapela Ladislava Farkaša. V nedeľu a na sviatky tu podávali čaj o piatej. Predstavitelia spolku – Ondrej Halaga (neskôr známy košický historik) a Imrich Bobb – poverili vedením kaviarne Sávu Bauera, ktorý tu ako čašník pôsobil už v druhej polovici 20. rokov.
Od konca decembra 1945 bol vedúcim kaviarne Jarembák, vtedy v suteréne znovu otvorili tanečnú sálu so skleneným tanečným parketom. Denne tu účinkoval osemčlenný džezový orchester Ladislava Farkaša. Už o rok nato niesla kaviareň nový názov Luxor pod taktovkou Jána Haricha. Po roku 1948 tu miesto kaviarne zriadil obchodný dom Pionier. V súčasnosti v budove funguje obľúbená cukráreň Aida.
Autor: HistoricKE