S príchodom jari sa pamiatky východného Slovenska opäť menia na ideálne miesta pre výlety spojené spoznávaním dejín, architektúry i oddychom v romantickej krajine, kde to dýcha históriou. Medzi miestami, ktoré sa oplatí navštíviť práve v tomto období, nepochybne patrí aj kaštieľ Betliar – jedno z najkrajších aristokratických sídiel na území dnešného Slovenska. Rozsiahly anglický park, historické interiéry, poľovnícke zbierky či atmosféra niekdajšieho sveta uhorskej šľachty robia z Betliara miesto, ktoré dokáže zaujať a každoročne prilákať davy nadšených návštevníkov.
Ako však kaštieľ vnímali jeho súčasníci na konci 19. storočia, kedy v Betliari ešte žili samotní Andrássyovci? Odpoveď ponúka rozsiahly článok publikovaný v roku 1895 v známom ilustrovanom časopise Vasárnapi Újság, ktorý detailne opisoval nielen samotný kaštieľ rodu Andrássyovcov, ale aj jeho luxusné interiéry, umelecké zbierky, exotické trofeje a rozľahlý park plný jazier, fontán a vzácnych drevín. Prinášame vám zaujímavý pohľad na Betliar očami návštevníkov spred 130 rokov.
V severovýchodnej časti Gemerskej župy, v malebnom zálive horného údolia Slanej, obkolesenom lesnatými vrchmi, leží nad Rožňavou, vo vzdialenosti niekoľkých štvrťhodín cesty, Betliar – neveľká obec, ktorú široko-ďaleko preslávil grófsky kaštieľ stojaci po jej boku. V čase vzniku článku bol jeho pánom gróf Gejza (Géza) Andrássy a v poslednom období sa o kaštieli často hovorilo aj v súvislosti s návštevou arcivojvodu Otta.
Údolím, lemovaným neveľkými, no strmými a lesnatými vrchmi, vedie kvalitná krajinská cesta a železničná trať pozdĺž rieky Slanej smerom na Dobšinú. Pri Betliari sa nachádza aj železničná stanica.
Betliarsky kaštieľ dal postaviť gróf Emanuel (Manó) Andrássy, otec vtedajšieho majiteľa, podľa vlastných plánov a pod osobným dohľadom, pričom na stavbe pracovali výlučne miestni robotníci a remeselníci. Predtým tu stála neforemná budova, ktorú jej niekdajší majitelia v rôznych obdobiach a v rozličnom slohu postupne pristavovali. Pri rozoberaní najstaršej časti stavby našli úplne zachovaný smrekovcový hlavný trám, na ktorom bol uprostred ozdobne vyrezaného venca vyznačený letopočet 1692. Ten pravdepodobne označoval vznik najstaršej časti budovy.
Súčasný kaštieľ je nádherná dvojposchodová budova s vežami. Jeho priečelie smeruje na západ, hlavný vchod na sever. Hlavné schodisko je samo osebe pozoruhodné a veľkolepé – steny sú až po strop pokryté starými zbraňami, vojenským výstrojom, historickými zástavami, umeleckými raritami a olejomaľbami. Medzi obrazmi vyniká veľké plátno Grandjeana „Krotiteľ koní“, ktoré zožalo úspech aj na parížskom Salóne, ďalej Seligmannov obraz „Kráľ a jeho medvedí panoš“, obraz „Bitka pri Osijeku“, v ktorej padol aj jeden Andrássy, a séria životných portrétov hlavných osobností snemu v Ónode. Priestor zdobia aj mramorové busty z bieleho mramoru.
Po červeno-mramorovom schodisku s bohato zdobeným zábradlím sa vystupuje na prvé poschodie. Aj tento veľký priestor je zaplnený vzácnosťami – nádhernými bronzovými a tepanými lustrami, obrovskými ramenovými svietnikmi, stojanmi na kvety, orientálnymi kovovými nádobami a nábytkom privezeným zo svetových výstav. V miestnosti stojí obrovský vypchatý čierny medveď, ktorý v labke drží plochý košík, akoby od návštevníkov žiadal vizitky. Neďaleko sa nachádza obrovský krokodíl s otvorenou schránkou v papuli. Obe zvieratá zastrelil gróf Emanuel Andrássy – medveďa na svojom panstve a krokodíla na východe. Pri stenách sú nízke orientálne divány prikryté drahými kobercami a kožušinami bielych medveďov, tigrov či leopardov.
Zo schodiskovej haly vedú vstupy do obytných miestností. Oproti schodisku sa nachádza salón so sklenenými stenami, ktorého strop zdobia fresky maliara Žigmunda (Zsigmonda) Vajdu a steny gobelíny. Pri mramorovom krbe stojí bronzová busta zosnulého grófa Júliusa (Gyulu) Andrássyho. Nachádza sa tu knižnica s kompletným dielom Móra Jókaiho, ako aj zbierky karikatúr Andrássyovcov, farebné kresby a skicáre z amerických ciest grófa Gejzu (Gézu) Andrássyho, športové obrazy a fotografické zbierky. Južnú stenu tvorí sklenená plocha, cez ktorú sa otvára nádherný výhľad na park a lesnaté pohoria.
Napravo od schodiska sa vstupuje do predsiene vyzdobenej rodinnými portrétmi, kde stojí mimoriadne krásna veľká rakócziovská skriňa. Odtiaľ sa prechádza do hosťovskej izby a následne do biliardovej sály. V nej sa nachádzajú dve bohato vyrezávané skrine – jedna plná bronzových predmetov, druhá starých a vzácnych fajok z morskej peny. V jednom rohu stojí klavír, v druhom starobylá biela keramická pec s mytologickou sochou na vrchole. Na stenách visia portréty významných osobností a rodinné obrazy vrátane mimoriadne krásnej Csáky Valburgy, manželky grófa Jozefa Andrássyho, ktorá zomrela v roku 1797 vo veku 28 rokov.
Z biliardovej miestnosti sa vstupuje do jedálne, ktorej steny pokrývajú životné olejomaľby grófa Františka (Ferenca) Nádasdyho a dôstojníkov jeho husárskeho pluku. Medzi nimi sa nachádza aj Karol Andrássy, neskorší generál. Tento husársky pluk bol zároveň najstarším husárskym plukom spoločnej armády monarchie. Nad dverami visia bojové výjavy. Miestnosť zdobia staré kachle, historický nábytok a majolika či porcelánové dekorácie. V priľahlej vežovej izbe sa nachádzajú skrine plné sklenených predmetov.
Napravo od biliardovej miestnosti leží pracovňa grófa. Nachádzajú sa v nej starožitnosti a vzácnosti vrátane repliky uhorskej koruny pod sklom, trofejí zo súťaží, starých baníckych znakov, vzácnych paroží či Rakócziho meča a palcátu. Poľovnícke obrazy zobrazujú najmä indické poľovačky grófa Manóa Andrássyho. Možno tu vidieť aj kresbu grófa Karola Andrássyho zobrazujúcu plešivecké župné zhromaždenie a ďalšiu kresbu zachytávajúcu členov grófskej rodiny, úradníkov a služobníctvo pred kaštieľom začiatkom 19. storočia. Z pracovne vedú dvere do severnej veže s kolekciou strelných zbraní, rybárskeho a poľovníckeho vybavenia.
Ku pracovni prilieha grófova spálňa s posteľou s baldachýnom a nádhernými modrými hodvábnymi závesmi vyšívanými zlatom. Pri bližšom pohľade možno zistiť, že zlatá výšivka obsahuje arabské citáty z Koránu.
V predsieni druhého poschodia sú ďalšie zaujímavé starožitnosti a vzácne závesy. Odtiaľ sa vstupuje do obrovskej obrazárne osvetlenej zhora. Nachádzajú sa tu diela talianskych, holandských, francúzskych a nemeckých maliarov, ale aj práce domácich umelcov – Mihályho Munkácsyho, Viktora Madarásza, Károlyho Lotza, Ebnera, Pállika či Vajdu. Medzi významné obrazy patrí „Smrť Attilu“, „Korunovácia kráľovnej Alžbety“, „Berlínsky kongres“, „Voľba Árpáda za knieža“, ako aj obraz dvoch žobráckych detí od Manóa Andrássyho. Nachádzajú sa tu aj životné portréty grófov Júliusa a Emanuela Andrássyovcov a busty kráľa a kráľovnej. Nad dverami visia výjavy z revolučných rokov 1848 – 1849. V strede miestnosti stojí nádherný okrúhly stôl s intarziou Napoleona a jeho štábu.
Vedľa obrazárne sa nachádza veľký salón s nádherným mozaikovým stropom z červeného smrekovca a luxusným nábytkom. Z neho vedú dvere na veľký železný balkón, z ktorého sa otvára výhľad na údolie Slanej, okolité pohoria, závody a bane panstva, obec Betliar, park, mohutnú fontánu a hospodárske budovy.
Naľavo od veľkého salónu sa nachádza salón grófky zariadený v prepychovom štýle. Na stenách visia životné portréty Karola Andrássyho a jeho manželky Etelky Szapáryovej, Júliusa Andrássyho, Emanuela Andrássyho a jeho manželky Gabriely Pálffyovej. So salónom susedí menšia vežová izba slúžiaca ako útulný salónik.
Napravo od veľkého salónu sa nachádza honosná hosťovská izba, v ktorej kedysi býval srbský kráľ Milan I. of Serbia počas svojho pobytu na poľovačkách u grófa Emanuela Andrássyho.
Ďalšie miestnosti slúžili rodine a služobníctvu. Mimoriadne krásny bol malý salón grófky s balkónom, z ktorého bol nádherný výhľad na rozsiahly park a vrch Pozsáló vysoký 420 metrov.
Horné oblúkové časti okien schodiskovej haly zdobili farebné erbové vitráže z dielne Kratzmanna. Na každom okne boli dva erby – erb jedného z predkov Andrássyovcov a jeho manželky. Medzi ženskými rodovými erbmi sa nachádzali erby Gabriely Pálffyovej, Etelky Szapáryovej, Valburgy Csákyovej, Serafiny Batthyányovej, Rebeky Nádasdyovej, Alžbety Balassovej, Žofie Serédiovej a Žofie Betzovej.
Za zmienku stojí aj prízemná chodba zachovaná zo starej budovy, postavená v štýle jaskynnej grotty z tufového kameňa, kde v jednej nike stála busta Medúzy z bieleho mramoru. Jedna z piatich veží kaštieľa bola napodobneninou veže „Nebojsa“ z hradu Hunyad. Na streche pokrytej pozinkovaným plechom stála nadživotná bronzová socha capujskej Venuše. Pri hlavnom vchode stáli bašty s delami na kolesách – jedno bolo bosnianske, druhé nieslo meno a erb Bebekovcov s letopočtom 1547.
K areálu patrili aj ďalšie budovy – knižnica v osemuholníkovej ohňovzdornej stavbe plnej tisícov vzácnych kníh, pergamenov a rukopisov; dva hosťovské domy; tzv. jelení dom osvetlený zhora, plný trofejí z poľovačiek Andrássyovcov a ich hostí; bosnianska kaviareň postavená na pamiatku okupácie Bosny, ktorá obsahovala zbierku indických, čínskych a japonských umeleckých predmetov; kuchynský dom, stajne pre 56 koní s 42 plnokrvníkmi a polokrvníkmi, veľká kočovňa a skleník s kuchynskou a ovocnou záhradou.
Kaštieľ obklopoval nádherný park s rozlohou 150 katastrálnych jutár, plný vzácnych stromov a viac než 40 druhov ihličnanov vrátane nádherného tisového hája. V parku boli tri obrovské fontány, jazierka s rybami, dve veľké a tri menšie jazerá plné pstruhov, upravené cesty vedúce až k horárni na Pozsáló, zvierací dom s medveďmi, rysmi, diviakmi a vlkmi, anglické ihrisko, altánky, umelá jaskyňa s carrarskou sochou „Rybárske dievča“ od baróna Mikuláša (Miklósa) Vaya a bronzová socha cisára.
V borovicovom háji sa pod kamennou rakvou podľa vlastného želania nachádzal hrob grófa Leopolda (Lipót) Andrássyho, tvorcu tohto nádherného parku.
V parku sa nachádzala aj pivnica s vynikajúcimi vínami, strelnica, horský potok plný pstruhov, vodné kanály zásobujúce kaštieľ vodou, umelý vodopád, kúpalisko a pstruhová liaheň.
Článok zároveň spomína aj poľovnícky zámoček Szulova patriaci grófovi Gejzovi Andrássymu nachádzajúci sa v horách nad cestou z Rožňavy do Spišskej Novej Vsi.
Autor: HistoricKE