Marián Andričík: Na preklad poézie nemusí byť človek nevyhnutne básnikom

KošiceĽudsKE

Marián Andričík istý čas pracoval ako prekladateľ na voľnej nohe. Momentálne je prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť na Filozofickej fakulte UPJŠ. Okrem toho sa stále venuje prekladateľskej činnosti a v súčasnosti prekladá biblický epos Johna Miltona Stratený raj.

Ako ste sa dostali k prekladaniu poézie?

Prekladom z anglického jazyka som sa začal zaoberať už na strednej škole, vtedy som si preložil pár básničiek, len tak, sám pre seba. Na vysokej škole v Bratislave som študoval slovenský a anglický jazyk, vtedy som začal svoje preklady už aj publikovať. Po skončení vysokej školy mi vyšiel prvý knižný preklad - výber z básní anglického romantického básnika Johna Keatsa. Potom to už išlo, jeden titul za druhým, istý čas som pôsobil ako prekladateľ na voľnej nohe a živil som sa prekladaním literatúry. Prekladal som predovšetkým poéziu anglických a amerických autorov.

Musí byť človek básnikom, ak chce prekladať poéziu?

Prekladať poéziu nemôže hocikto. Myslím, že istý talent a básnické nadanie je nevyhnutné. Nehovorím, že človek musí byť básnikom. Ja som jednu básnickú zbierku kedysi vydal, ale potom som sa venoval len prekladu. Človek, ktorý sa pustí do prekladu poézie, musí mať vedomosti z teórie literatúry, zároveň musí mať aj talent a nadanie napísať báseň.

S Miltonovým eposom Stratený raj ste sa ako študent literatúry museli stretnúť. Napadla vám myšlienka na jeho preklad hneď počas prvého čítania alebo ste na túto myšlienku museli dozrieť?

S Miltonovou tvorbou som sa prvýkrát stretol na vysokej škole pri predmete Dejiny anglickej literatúry. Potom neskôr, po vysokej škole som pri jednej z návštev antikvariátu narazil na starú knihu z devätnásteho storočia. Išlo o prvý český preklad Strateného raja od Jozefa Jungmana. Považoval som to za veľmi dobrý úlovok, tak som si tú knihu kúpil a odvtedy sa so mnou tiahla myšlienka, že by bolo dobré ju raz preložiť aj do slovenčiny. Nespájal som to vtedy so sebou, lebo som sa na to necítil dosť skúsený. Pred niekoľkými rokmi som si povedal, že skúsim len tak cvične preložiť zopár veršov, či sa to vôbec dá. Zistil som, že to ide. Pribúdal veršík k veršíku a povedal som si, že to skúsim preložiť celé.

Foto

Čítali ste Stratený raj už v minimálne dvoch prekladoch. Nebojíte sa, že to ovplyvní vaše nazeranie na text a že bude váš preklad ovplyvnený?

Myslím si, že niečo také nehrozí, vzhľadom na vek prekladov. Aj keby som chcel, tak tieto preklady „vykradnúť“ nemôžem, pretože sú napísané podobou jazyka, ktorá je v dnešnej dobe veľmi stará. Mne slúžia skôr ako akýsi maják pri hľadaní významov. Pôvodný Miltonov text je v barokovej angličtine, ktorá je vzdialená od súčasného jazyka. Niekedy je hľadanie týchto významov veľmi ťažké. Pri svojom preklade si pomáham českým, poľským aj ruským prekladom.

Kedy by sa mohol Stratený raj dostať k čitateľom?

Prekladať epos, ktorý má 10 565 veršov, je beh na dlhé trate. Časť už mám za sebou, ale samotný preklad je len prvá etapa. Následne bude potrebné spracovať poznámkový aparát, ktorý je pri takejto knihe nutný. Je tam množstvo odkazov, ktoré pre súčasného čitateľa nemusia byť zrejmé. Tie bude potrebné vysvetliť, takisto bude potrebné knihu vybaviť štúdiou o Miltonovi. Presný dátum dokončenia prekladu a publikácie si netrúfam povedať, ale predpokladám, že by sa to mohlo celé dokončiť o dva roky.

Máte na obzore ďalšie diela, ktorých prekladu do slovenčiny by ste sa radi venovali v budúcnosti?

Nad ďalšími textami, do ktorých prekladu by som sa pustil, som ešte neuvažoval, pretože ma momentálne dosť vyťažilo toto dielo. Milton ale napísal pokračovanie Strateného raja s názvom Raj znovu nájdený (Paradise regained), čo sa ponúka ako vhodné pokračovanie prekladateľskej práce po tomto diele.

 

Autor: MARTIN MAJDÁK

Komentáre