Medzi nimi je aj medený pliešok, ktorý sa v minulosti používal na falšovanie mincí.
Na hrade Krásna Hôrka sa od 4. augusta do konca novembra realizuje záchranný výskum pre potrebu projektovania a obnovy tejto pamiatky. Archeológovia našli rôzne artefakty prevažne zo 16. a 17. storočia.
„Niektoré zo zhruba 13 sond už máme aj doskúmané. Ešte plánujeme otvoriť jednu veľkú sondu na parkáne, kde budeme odkrývať zvyšky kaplnky, ktorá tam stála. Plánujeme odkrývať aj terén pred severovýchodnou baštou pre spresnenie projekcie,“ vysvetlil archeológ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Bednár s tým, že väčšina sond je v stredovekom jadre hradu, pričom práce sú v rôznom štádiu rozpracovania:
„Z výsledkov vieme osvetliť, ako sa Krásna Hôrka rozširovala v 15. a 16. storočí. Potvrdili sa aj zistenia z prelomu 60. a 70. rokov o rozsahu pôvodného včasnogotického hradu.“
Najzaujímavejšie nálezy sú zvyšky včasnogotickej a ďalšej neskorogotickej hradby či artefakty, čo potvrdil aj Bednár:
„Tie sú pomerne mladšie, väčšinou sa viažu na obdobie renesančnej prestavby v 16. storočí. Objavili sme keramiku, pekný nález ostrohy a časť kostenej ozdoby z odevu.“
Niektoré nálezy pochádzajú z 15. storočia, avšak archeológovia z najstaršej etapy hradu z 13. storočia doposiaľ nič nenašli. Podarilo sa im objaviť unikátny medený pliešok, ktorý sa v minulosti používal na falšovanie mincí.
„Dúfali sme, že ide o mincu, je to však pravda len spolovice. Obsah striebra vylučuje, že by šlo o skutočnú mincu. Je to pliešok pripravený na razenie falošnej mince,“ povedal Bednár a tiež doplnil, že na Krásnej Hôrke pravdepodobne fungovala falšovateľská dielňa:
„Nie je to až taká rarita, pretože pomaly už nepoznáme hrad, kde by sa v 15. storočí nefalšovali mince.“
Bednár dodal, že rozsah nálezov ovplyvňuje aj fakt, že hrad bol od založenia v 13. storočí až doteraz živý:
„Možno najdlhšie obdobie, kedy je opustený, je práve teraz od roku 2012. My v podstate vykopávame odpad a toho je tu málo.“
Zdroj: TASR