Vybrané diela môže verejnosť spoločne s porotou sledovať od 20. do 27. júna.
Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy IFF Art Film 2025 aj tento rok predstavuje výber diel, ktoré mapujú kultúrne pamäte, súčasné výzvy i individuálne osudy. Každý z filmov v sebe nesie ozvenu historickej skúsenosti aj reflexiu premenlivej identity regiónu.
„Výber filmov do tejto sekcie je vždy príležitosťou na reflexiu toho, kam sa po roku posunul svet, kedysi sputnaný komunistickým režimom, dnes topiaci sa v neurčitkoch politických, ale i kultúrnych a spoločenských,“ uviedla zostavovateľka sekcie Viera Langerová.
Slovenský film Akcia Monaco režiséra Dušana Trančíka rekonštruuje temnú kapitolu povojnovej histórie – infiltráciu francúzskeho konzulátu Štátnou bezpečnosťou. Docudráma o všadeprítomnom dozore a perzekúcii sa stáva mementom nedávnej minulosti.
V kontraste k tomu stojí súčasné svedectvo vojny – ukrajinské Medové týždne zachytávajú inváziu z perspektívy mladej dvojice, ktorá sa ocitá v smrteľnej pasci vlastného domova. Film, ktorý natočila Zhanna Ozirna, je mrazivou štúdiou o tom, ako rýchlo sa bezpečie môže zmeniť na ohrozenie.
Poľský Minghun prepája kultúrne svety – rituál posmrtnej svadby odhaľuje, ako blízko majú zdanlivo odlišné tradície v čase smútku a straty. Smútok a zúfalstvo postáv sa počas vyjednávania o zmysle tohto rituálu minghun ako aj samotnej prípravy na jeho vykonanie, stávajú metafyzickou cestou prijatia smrti a vyrovnania sa so stratou milovanej osoby.
Maďarský dokument Narodil som sa ako sluha sleduje životy bratov poznačených chudobou, alkoholom a bezmocnosťou, čím nastavuje zrkadlo sociálnym štruktúram, ktoré zlyhali. Do školy chodili bratia len pár rokov, aby sa naučili aspoň trochu čítať a písať. Levante s bratom Csabom prepadli alkoholu a nedokážu s touto závislosťou bojovať. Časozberný dokument sledujúci osud Levanta až do dospelosti sa odohráva v rumunskej Transylvánii, oblasti Szeklerland, kde žije maďarská menšina.
Zasnenú, filozofickú rovinu reprezentuje Letopis Martina Kollára – vizuálna esej o krajine, pamäti a ľudskej činnosti. Fotograf a režisér je talentovaným pozorovateľom malých každodenných výjavov. Vidí ich originálnou surreálnou optikou s jemnou dávkou humoru. Pohybuje sa medzi obrazmi krajiny vo všetkých ročných obdobiach a situuje do nich človeka pracujúceho i odpočívajúceho, činorodého i traumatizovaného chorobami. Vzájomná interakcia je deštruktívna a vzápätí konštruktívna. Je to vizuálna meditácia o stave našej prítomnosti v krajine, kde sa všetko začína i končí.
Bulharské Bezvetrie prináša tiché prebudenie identity v čase, keď sa minulosti zbavujeme ako nepotrebného nábytku. Po smrti otca sa Kaoljan vracia do Bulharska, kde musí čeliť spomienkam okolia, ale aj obrazu vo vlastnej pamäti. Nie je to harmonická súhra, ponúka mu však šancu na návrat a reflexiu všetkého, čím žil a kým bol. Dochádza k „prebudeniu duše bez koreňov, uprostred pozostatkov opustenej minulosti,“ takto reflektovala Bezvetrie bulharská kritika. Film získal cenu FIPRESCI na MFF Sofia a bol najlepším bulharským filmom za rok 2024.
Poľský debut To nie je môj film s citlivosťou skúma vzťahovú krízu, ktorá vrcholí symbolickou cestou pozdĺž zimného mora. Manželstvo Janka a Wandy sa akosi mimovoľne ocitlo v kríze. Ona sa ju snaží analyzovať a pochopiť, čo sa deje, on to nepotrebuje a reči o nich dvoch mu lezú na nervy. Nakoniec sa rozhodnú reštartovať svoj vzťah originálnym spôsobom. Zbalia si to najnutnejšie a vydajú sa na 400 kilometrov dlhú cestu pozdĺž pobrežia zimného Baltského mora. Ak ju nezvládnu, rozídu sa.
Vo výbere je aj česká hudobná oslava Veľko finále PSO – dokument o nadšení, hudbe a sile komunity v malom meste. Police Symphony Orchestra je amatérske hudobné teleso z Police nad Metují, ktoré to dotiahlo na obdivuhodnú úroveň. Ako prvé amatérske zoskupenie hrali Veľké finále na medzinárodnom hudobnom festivale Smetanova Litomyšl, predstavili sa na pódiu Rudolfina i festivale Rock for People. Časozberný dokument zachytáva všetky fázy kolektívneho nadšenia, ale aj únavy a neľahkej voľby medzi osobným životom a veľkým pracovným nasadením. Je to strhujúci film o láske k hudbe, plný radosti z kolektívneho výkonu prežívaného spoločne s fascinovaným publikom.
Festivalový výber Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy tak opäť potvrdzuje, že stredná a východná Európa má čo povedať – intenzívne, originálne a autenticky.
Porotu, ktorá bude rozhodovať o Modrom anjelovi v tejto súťaži, tvorí trojica osobností z Francúzska, Švédska a Ukrajiny prináša do hodnotenia filmov bohaté skúsenosti a jedinečné pohľady na súčasnú kinematografiu.
André Raphaël Ivanov je mostom medzi kultúrami. Pôvodom kazachstanský producent a medzinárodný talentový agent pôsobiaci vo Francúzsku. Je zakladateľom a umeleckým riaditeľom Festivalu kazachstanského filmu v Paríži. Ako člen porôt prestížnych festivalov, vrátane Benátskeho filmového festivalu a NETPAC, sa zameriava na podporu kultúrneho dialógu prostredníctvom filmu.
Ďalším členom poroty je švédsky mulitimediálny filmový a divadelný kritik, spisovateľ, hudobník a básnik Anders E Larsson. Pôsobí tiež ako šéfredaktor magazínu Kontradiktion.fi, zameraného na digitálnu a experimentálnu poéziu. Ako bývalý riaditeľ Lund Fantastic Film Festival a hlavný redaktor Stockholm Film Festival prináša do poroty hlboké porozumenie žánrovej kinematografie a nezávislého filmu.
Hlasom dokumentárneho filmu je ukrajinská režisérka, novinárka a filmová kritička Elena Rubashevska, ktorá je členkou FIPRESCI a programovou koordinátorkou OKO International Ethnographic Film Festival. Jej práca sa zameriava na projekty súvisiace s východnou Ukrajinou a dokumentárne filmy s výraznou vizuálnou zložkou.
Porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy tak predstavuje výnimočné spojenie odbornosti a umeleckého vnímania, ktoré prispeje k objavovaniu nových filmových talentov v regióne. Filmy si môže verejnosť pozrieť spoločne s porotou počas IFF Art Film Košice od 20. do 27. júna 2025.