Augustová obloha opäť poteší rojom Perzeidov

SlovenskoSpravodajstvo

Na pozorovanie je ideálne miesto bez svetelného smogu.

Aj počas tohto roka môže verejnosť v auguste očakávať padajúce hviezdy, a to konkrétne meteorologický roj Perzeidov. Astrologický jav na oblohe bude možné pozorovať v noci z 12. na 13. augusta.

Perzeidy sú jedným z najaktívnejších meteorických rojov, za dobrých podmienok je možné vidieť 80 – 100 meteorov za hodinu. Činnosť perzeidov je viditeľná od 17. júla do 24. augusta, no najviac hviezd je možné pozorovať vždy okolo 12. augusta. Meteory je možné vidieť po celej oblohe, no zdanlivo vylietavajú takmer z jedného bodu, ktorý sa nazýva radiant. Sídli v severnej časti súhvezdia Perzeus, po ktorom dostal pomenovanie aj roj hviezd. 

Na pozorovanie je ideálne miesto bez svetelného smogu. Podmienky tohto roku však nie sú práve najlepšie, v čase maxima Perzeíd je Mesiac len necelé štyri dni po splne a bude vychádzať už po 21. hodine a tak začne oblohu presvetľovať. Vľavo od Mesiaca bude možné pozorovať aj planétu Saturn. Na neskorej nočnej oblohe budú viditeľné aj dve najjasnejšie planéty, a to Venuša a Jupiter. 

Foto
Augustová obloha opäť poteší rojom Perzeidov / RÁDIO KOŠICE

Aj keď sa im hovorí „padajúce hviezdy“, s hviezdami nemajú nič spoločné, je to len svetelný úkaz v atmosfére Zeme. Častice tohto roja sa stretávajú so Zemou rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu a vysoko v atmosfére, vo výškach 120 až 80 kilometrov, sa vyparia. Tento svetelný úkaz – meteor je teda zánikom malého medziplanetárneho telieska.

Materským telesom Perzeíd je kométa 109P/Swift-Tuttle s obežnou dobou 133 rokov. Meteory sú teda zvyškami po postupnom rozpade kométy, ktoré ostávajú na jej dráhe. Najbližšie k Slnku bola kométa naposledy v roku 1991, a tak aj počty pozorovaných meteorov boli vyššie ako 400 za hodinu.

Roj sa ľudovo nazýva aj ako Slzy Svätého Vavrinca. Zmienený Vavrinec bol jedným zo siedmych umučených diakonov v čase rímskeho cisára Valeriána. Panovník od roku 257 začal prenasledovať kresťanov. Úlohou Vavrinca bolo zbierať cirkevné poklady a odovzdať ich cisárovi. Diakon tak neurobil, a preto ho cisár dal 10. augusta 258 upáliť. Niekoľko nocí po Vavrincovom upálení bolo na oblohe pozorovaných množstvo „padajúcich hviezd“, ktoré boli nazvané Slzami svätého Vavrinca.

 

Autor: RÁDIO KOŠICE 

Komentáre