Bol jedným zo symbolov nezabudnuteľnej éry košickej Lokomotívy a do histórie federálnej súťaže sa zapísal najrýchlejším hetrikom. Legendárny Dušan Ujhely oslavuje 23. decembra okrúhlu sedemdesiatku.
„Železničiari” v spomínanom období vyhrali trikrát Slovenský pohár (1976/77, 1978/79, 1984/85), dvakrát Československý pohár (1976/77, 1978/79), v sezóne 1977/78 skončili ako najlepší slovenský celok na 3. mieste v prvej lige, iba o štyri body za majstrovskou Zbrojovkou Brno. „V roku 1971 sme sa stali aj majstrami Československa v doraste. So mnou bol v tíme aj Fecko, Jacko a Seman,” upozornil Dušan Ujhely.
Lokomotíva pôsobila v čase najväčšej slávy na medzinárodnej pohárovej scéne. Najpamätnejšie zostávajú zápasy s AC Miláno v Pohári UEFA na jeseň 1978. Slávny klub v bráne s Albertosinim, v obrane s 18-ročným uchom, neskôr veľkou hviezdou Francom Baresim a medzi velikánov patrili aj Gianni Rivera či Fabio Capello. „Keď si predstavím tú atmosféru, ktorú vytvorilo 35 000 fanúšikov, tak to bolo niečo neskutočné. Keď domáci futbalisti pomaličky vybiehali na trávnik v hľadisku bol poriadny hurhaj. Keď však prichádzal ako posledný Gianni Rivera, ľudia šaleli. My sme sa v tuneli báli, lebo karabinieri ledva udržali psov. Niečo nenormálne, nikdy nič podobné som už potom nezažil.” V Taliansku zvíťazili domáci 1:0, v odvete zasa Košičania 1:0 po góle Jána Kozáka z 81. min. Pred 32 000 divákmi nakoniec nešťastne vypadli v jedenástkovom rozstrele 6:7. „V prvom zápase za stavu 0:0 trafil Laco Józsa žrď. Ešte desať minút sa kývala… Jirko Repík osobne bránil Riveru. Domáca hviezda si vôbec nezahrala. Iróniou osudu je, že práve on nepremenil v odvete rozhodujúcu jedenástku v rozstrele.”
Dušan Ujhely sa narodil pod šťastnou hviezdou, prakticky na Vianoce. „ Narodil som sa polhodinu po polnoci už 24. decembra. Sestrička sa však zľutovala a ubrala mi pár desiatok minút. Zapísala 23., aby som dostal darčeky aspoň na dvakrát. Tak mi to moja mama povedala,” usmial sa oslávenec a pokračoval: „Teraz som rád za takýto dátum, lebo s manželkou každoročne prežívame dvojnásobne krásny týždeň, pretože sa narodila 1. januára. Máme vianočný týždeň a zároveň si užívame i rodinné oslavy.” Na druhej strane takýto dátum narodenia nemal len svoje výhody. „Aj som naň doplácal. Napríklad na Športovom gymnáziu som pôsobil 15 rokov. Každoročne sme okolo 19.-20. decembra mali oslavy ukončenia kalendárneho roka. Všetci, čo počas roka mali narodeniny, tak dostali darčeky. Mne sa nikdy nič neušlo, lebo som na narodeniny len čakal. A na budúci rok zasa na mňa zabudli.”
Počas desiatich sezón v Lokomotíve - jednej druholigovej - odohral Dušan Ujhely 181 prvoligových zápasov, v ktorých strelil 30 gólov. Podaril sa mu jediný hetrik, no ten bol legendárny. Išlo totiž o najrýchlejší hetrik slovenského hráča v československej lige. Bolo to v zápase proti Jabloncu (10:1). „Potreboval som naň tri a pol minúty. V novinách všade uvádzali 3:30. Teší ma to o to viac, že už ma nik neprekoná. Viete prečo?” - položil rečnícku otázku a pokračoval: „Lebo pri súčasnom šaškovaní, vyzliekaní dresu, behaní k divákom a nekonečnom vytešovaní sa z gólu, nie je možno stihnúť tri góly za taký krátky čas. Týmto prístupom to naozaj nik neprekoná. My sme strelili gól, podali sme si ruky a hralo sa ďalej.” Mimochodom, Dušan Ujhely mohol mať na konte štyri góly, ale hoci bol vo výhodnej pozícii, prihral Józsovi, ktorý strelil v tomto zápase štyri góly a to ešte zahodil jedenástku. „Viem, že sa hralo na ťažkom teréne, blate a polčas vôbec nenasvedčoval takému gólostroju. Navyše som bol dosť nespokojný. Bola polovica polčasu a dostal som len dve-tri lopty, lebo sa hralo zväčša po pravej strane.” Úvod jari v Čermeli mala Loky v tej sezóne neuveriteľný - Trnava 5:2, Slavia Praha 4:1, Jablonec 10:1. V prvých troch domácich jarných zápasoch 19 gólov! „Mali sme neuveriteľné mužstvo. Už len z pohľadu zahrávania priamych kopov. Jednoznačnou jednotkou bol Józsa. Ale keby nebol na ihrisku, bol tam Jožo Móder, Jano Kozák, Gejza Farkaš, Peťo Fecko, Vlado Dobrovič, Jožo Suchánek. Každý jeden z nich mohol zahrávať trestňák. Všetci to ukážkovo vedeli. Samozrejme, Józsa dostával prednosť, lebo tak presne a tvrdo, ako on, to nevedel nikto. Mal neskutočné petelice. Najlepšie to bolo vidieť na brankároch. Keď Seman i Flešár odchádzali z tréningu, tak mali na sebe odtlačky od lopty. Józsovi bolo jedno, či je od brány 37 metrov alebo len 7 metrov. Z jeho nohy išla rovnaká ‚šleha‘.”
Futbalu je Ujhely verný aj na dôchodku. Futbalové nádeje piple v rámci klubu Junior Košice. „S detičkami mám trikrát do týždňa tréningy. Som spokojný, nesťažujem si. Mám aj záhradu v Geči neďaleko štrkoviska. V lete sme tam s manželkou strávili štyri mesiace,” pochvaľuje si jubilant. S manželkou Karin majú 42-ročnú dcéru Nicol a 47-ročného syna Ronalda. Práve z jeho strany má aj jednu vnučku 24-ročnú Dominiku. „Pri jej narodení som zažil peknú príhodu. Prišiel som na oddelenie ako tréner Čane spolu so synom k môjmu priateľovi doktorovi Hojdovi. Syn však musel odkočiť domov po nejaké veci. My sme dvaja zostali v dobrej debate, smiali sme sa a vyšla sestrička so slovami: vy vôbec nie ste nervózny. Ja som na to odvetil: nie, nie som a ani nemám byť z čoho. Usmiala sa a povedala, že ona by bola nervózna v takej chvíli. Iba som sa usmial a podotkol, že ja to celkom inak prežívam. Prišla s tým, že mi zmeria tlak. Tak mi ho zmerala a vraví, že to nie je možné mať taký tlak. Na otca neuveriteľný. Ja jej na to: ja nie som otec, ja som dedo!” - zasmial sa pri spomienke Dušan Ujhely.