Je to 10 rokov, čo perlu Gemera, hrad Krásna Hôrka, zachvátil ničivý požiar. 10. marca 2012 hrad vyhorel a napriek sľubom kompetentných, že do hradu sa čoskoro vrátia návštevníci, je stále zatvorený. Nám ostáva dúfať, že po rokoch čudných rozhodnutí, súdnych sporov a nečinnosti úradov sa veci pohnú správnym smerom a už čoskoro sa hrad obnoví a najstaršie múzeum na dnešnom území Slovenska bude opäť otvorené. V dnešnom článku priblížime majiteľov hradu z čias stredoveku Bebekovcov.
Rod Bebekovcov má pôvod v rode Ákošovcov a tí sa v dejinách Uhorska vynorili na začiatku 13. storočia, v čase anarchie, krátko po tatárskom vpáde. Kráľ Belo IV. odmenil tento rod (konkrétne bratov Detrika a Filipa) v roku 1243 za vernosť rozsiahlymi územiami v správe gemerského hradu. V roku 1318 si potomkovia Detrika a Filipa Bebekovcov rozdelili zdedený majetok. Rod Akosovcov sa na Gemeri postupne rozdelil na dve vetvy – na Bebekovcov z Plešivca a na Pánov zo Štítnika. Medzi Bebekovcami a Štítnikovcami mnohí zastávali vysoké dvorské funkcie.
Majetok Ákošovcov bol až do posledného desaťročia 13. storočia jednotný, potom ho však začali odpredávať. Máriássyovci získali Brzotín a na prelome 12. a 13. storočia aj územie Krásnej Hôrky. Práve ich považujeme za prvých staviteľov hradu. Krásna Hôrka bola postavená pravdepodobne začiatkom 13. storočia a jej funkciou bola ochrana hospodárskeho, ale i vojensko-strategického významu.
Bebekovci sa s Máriassovcami dostali do majetkových sporov. Uvedomili si, že nimi odpredané majetky majú omnoho vyššiu hodnotu, predovšetkým kvôli nerastnému bohatstvu nachádzajúcom sa v okolí. Započali teda s Máriássyovcami niekoľko desaťročí trvajúci spor o navrátenie tohto územia, a tým aj Krásnej Hôrky. V roku 1352 definitívne získali Bebekovci späť svoje niekdajšie panstvo. Od tejto chvíle sa majetok Bebekovcov rozširoval a Bebekovci sa zaradili medzi najbohatšie feudálne rody Uhorska. Prostredníctvom významných funkcií a opierajúc sa o hradné bašty, vládli Bebekovci na svojom území prakticky neobmedzene, vrátane hrdelného práva nad poddanými.
V 15. storočí sa na území župy objavujú bratrícke vojská pod velením Jána Jiskru. Na pomoc si ho zavolala vdova po Uhorskom kráľovi Albrechtovi Habsburskom Alžbeta, ktorá hájila práva na trón svojho syna Ladislava Pohrobka pred Vladislavom Jágelovským, ktorého podporovala šľachta. Bebekovci, i keď boli spočiatku na strane Vladislava, neskôr prešli na stranu Ladislava Pohrobka. Rožňava sa stala významným bodom Jiskrových vojsk.
V polovici 15. storočia obsadili Krásnu Hôrku vojská husitov. Neskôr ho Bebekovci od kráľa opäť dostali späť. Neustále boje, stravovanie vojska či rôzne dane a dávky však spôsobili vyľudnenie okolitých obcí a biedu medzi poddanými. Areál starého hradu bol v tom čase rozšírený a múry spevnené. Bebekove delá odliate zo zvonov okolitých obcí možno na hrade vidieť dodnes. Aby si Ferenc Bebek ešte zvýšil svoje príjmy, razil na hrade aj falošné peniaze, zodpovednosti sa vyhol, len zajal a dal popraviť spoločníka Basa, pána Muránskeho hradu.
Koncom 15. storočia zasiahla Uhorsko hospodárska kríza a neustále rozpory vyššej a nižšej šľachty, ktorá spôsobila rastúcu nespokojnosť poddanského obyvateľstva. Po potlačení Dóžovho povstania v roku 1514 poddaní klesli na úroveň úplných nevoľníkov. Na potlačení tohto povstania sa aktívne zúčastnil na strane Zápoľského aj vtedajší majiteľ Krásnej Hôrky František Bebek.
Túto katastrofálnu situáciu v Uhorsku, ktorá sa vytvorila začiatkom 16. storočia, využili turecké vojská, ktorým sa po víťazstve v bitke pri Moháči v roku 1526 otvorili dvere pre postupné obsadzovanie uhorského územia. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči a smrti uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského došlo k súboju o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským a ich spojencami. Krajinu zastihli boje a celá južná časť stredného a východného Slovenska sa dostala do víru sporov medzi vyššou šľachtou.
Bebekovci, vtedajší magnátsky rod, sa spočiatku pripojili na stranu Ferdinanda, za čo dostali ako donáciu v roku 1527 polovicu hradu Krásna Hôrka a niektorých okolitých dedín, ktoré im boli skonfiškované Zápoľskému. V roku 1528 získali i majetky Máriášovcov na čele z Brzotínom. Bebekovci však v prvom rade hľadeli na vlastné záujmy a od spojenca neraz prechádzali na stranu nepriateľa.
Obyvateľstvo Gemera, ako i susednej Turnianskej župy pociťovali boje o trón tým, že museli raz pre žoldnierov, raz pre Zápoľského vojská poskytovať záprahy, ako i živiť týchto vojakov. Ľud zaťažovali i protiturecké dane a dávky vypísané panovníkom, ako i postupné opevňovanie hradov, na ktorom sa museli podieľať.
Krásna Hôrka bola v rokoch 1539 – 1545 prebudovaná Františkom Bebekom na silnú pevnosť. V roku 1552 sa Turkom podarilo dobyť hrady Dregeľ, Sečany a Hollóko i pevnosti v Šahách a Ďarmotách, čím sa zmocnili Poiplia. Cestu na územie Gemera Turkom otvorilo dobytie hradu Fiľakovo v roku 1554, ktorý patril Františkovi Bebekovi. Fiľakovo sa stalo centrom Tureckého sandžaku. Odtiaľ Turci podnikali útoky na okolité mestá a obce a v priebehu krátkeho času si podmanili väčšiu časť Gemera. Na Gemeri si vymáhali dane a služobnosti alebo trestali obce a mestá, že dane neodviedli načas. Zastaviť postup Turkov sa podarilo až vojskám Lazara Schwendiho. Jeho vojskám sa v roku 1566 podarilo dobyť späť Rimavskú Sobotu, Plešivec, ako i samotnú Krásnu Hôrku.
Druhá polovica 16. storočia bola poznačená prienikom Turkov na územie severného Uhorska a ich plienením. Koncom 60. rokov mali nájazdy Turkov hlavne charakter trestných výprav. V roku 1567 Turci spustošili Jovice a Krásnohorskú Dlhú Lúku. I napriek tomu, že bol v roku 1568 podpísaný mier s cisárom v Drinopoli, Turci v roku 1569 spustošili Drnavu a o rok neskôr rovnaký osud zastihol i obce Krásnohorskú Dlhú Lúku, Krásnohorské Podhradie či Uhornú.[1]
V 60. rokoch 15. storočia sa už končilo panstvo Bebekovcov. Posledný potomok rodu Bebekovcov Juraj kvôli účasti vo vzbure proti kráľovi utiekol do Sedmohradska, kde bezdetný zomrel v roku 1566. Krásna Hôrka sa stala majetkom kráľa. Jej osud ďalej riadili kapitáni hradu. Peter Andrássy, ktorý prišiel zo Sedmohradska do služieb kráľa, sa stal prvým kapitánom hradu Krásna Hôrka, neskôr jeho rod dostáva aj právo dediť hrad a jeho majetky. Tým sa začala písať nová kapitola dejín hradu a hradného panstva Krásna Hôrka.
[1] Chalupecký, I.: c.d. ,s. 219.
Autor: HistoricKE