Či už bežali so psom, alebo bez neho, všetci mali rovnaký cieľ – zašportovať si a zároveň podporiť „útulkáčov“.
V poradí ôsmy ročník Behu pre labky opäť raz rozbehal a rozbrechal okolie Chaty Hrešná nad Kavečanmi a ľuďom z Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov pomohol vyzbierať peniaze na prevádzku košického útulku.
„Beh pre labky predstavuje charitatívne podujatie a celý výťažok zo štartovného putuje psíkom v košickom útulku UVP. Ten v podstate aj prostredníctvom Únie vzájomnej pomoci ľudí a psov organizuje toto podujatie. Beží sa so psíkmi aj bez, proste je to pekná trasa cez les. Tradične to robíme tu na Chate Hrešná, lebo je to také dobré zázemie pre nás,“ rozhovorila sa organizátorka a dobrovoľníčka Anna Petríková.
Beh pre labky tento rok dokonca dosiahol svoju rekordnú účasť. Na trať vybehlo 116 bežcov a väčšina z nich tvorila pár so psom či fenkou.
„Zatiaľ, čo sme mali, tak pozitívne ohlasy, ale nikdy sme ešte nemali toľko ľudí ako teraz prihlásených, toto je rekord. Vždy sme mali tak okolo 60 až 70. Všetci účastníci budú vlastne ocenení, každý dostane od nás v cieli vodu, tyčinku takú energetickú a ovocie a každý dostane účastnícky list a pero. A, samozrejme, víťazi kategórií dostanú ceny,“ podotkla Petríková.
Na chate Hrešná sa stretli desiatky milovníkov športu a psov, ktorí registráciou prispeli útulku UVP. Na mieste sme stretli aj Maťa Závackého, ktorý je ako hovorí sama Pampi, jej sluhom. Na Beh pre labky, ale tentokrát zobral inú kolegyňu.
„Pre dobrú vec, lebo dnes beháme pre psíkov v útulkoch, tak to je úplne skvelá myšlienka. Spoločnosť mám so sebou fenku Shelly, ktorá je u nás len 3 týždne v dočasnej opatere, hľadá si nový domov a ideme odskúšať ako zvládne svoj prvý beh. Pampi je, samozrejme, trošku naštvatá, že ostala doma, prvýkrát idem behať bez nej, ale tak kolegyni hádam dopraje. Dlhodobo behávam so psíkmi, hlavne teda s Pampinkou, uvidíme, ako to zvládne tá Shellinka. Bol som tu asi pred 3-4 rokmi ešte s nebohou Mášou, čo sme mali psíka tiež, maďarského stavača,“ usmieval sa milovník psov a behu.
Na mieste bol aj pán Vojtech ktorý sa Behu pre labky zúčastňuje pravidelne. Ako celkovo tretí, ale prvý so psom do cieľa dobehol Marián a Missy.
„Tak to som prekvapený teda, že sme tretí a prví no, je to fantázia. Super, kopček hore, kopček dole , počasie nie je ani teplo, je to aj v lese viacmenej, takže paráda. No takto vám poviem, začínali sme asi mesiac dozadu, s behom takým tréningovým a toto je vlastne náš prvý taký súťažný beh, takže hneď prvé miesto, takže sme ako prekvapení, super. Volá sa Missy o týždeň bude mať rok, takže je to vlastne ešte šteniatko, no také väčšie šteňa, ale už schopné na beh. Takže začíname no, je to weimarský stavač, ideálny na beh, určite ona ma ťahala, je to energický pes takže, som rád. Pre mňa a pre beh, je to proste radosť.“
Radosť sálala zo všetkých účastníkov Behu pre labky. Či už dobehli do cieľa medzi prvými, alebo poslednými, pri srdci ich hrial pocit z dobrého skutku v podpore menej šťastných psíkov v útulku.