Výsledkom jeho práce je neutrínové observatórium IceCube na južnom póle.
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026 získal 82-ročný Francis Halzen z Belgicka, ktorý pôsobí na Wisconsinskej univerzite v Madisone v USA. Jeho návrh zachytávania neutrín prichádzajúcich z vesmíru pomocou ľadu v Antarktíde je najväčším objavom roka. Výsledkom vedcovej práce je neutrínové observatórium IceCube na južnom póle, ktoré umožnilo zachytiť vysokoenergetické častice pochádzajúce zo vzdialených oblastí vesmíru.
Neutrína nemajú elektrický náboj a ich hmotnosť je blízka nule, preto väčšinou prechádzajú hmotou bez toho, aby s ňou interagovali. Sú až milionkrát ľahšie než elektróny. Každú sekundu prejde napríklad nechtom malíčka približne 65 miliárd neutrín pochádzajúcich zo Slnka. Tieto subatomárne častice zároveň môžu byť pre vedcov zdroj cenných informácií o extrémnom počasí vo vzdialenom vesmíre. Zaujímavosťou tiež je, že na nich nevplýva kozmické žiarenie magnetického poľa.
Halzen v 80. rokoch minulého storočia prišiel na to, že obrovský objem čistého antarktického ľadu by mohol byť vhodným prostredím na zachytávanie týchto častíc. Pri zrážke neutrína s atómovým jadrom vzniká nabitá častica, ktorá v ľade vyvolá záblesk svetla. Ten možno zachytiť pomocou citlivých optických senzorov.
Prvé pokusy s umiestnením svetelných senzorov do ľadu na južnom póle sa uskutočnili v roku 1992. Predchodca observatória IceCube, experiment AMANDA, ukázal, že v hĺbkach okolo 1,4 kilometra je antarktický ľad mimoriadne čistý a priehľadný. Výzvou však zostávalo vybudovať dostatočne veľký detektor na zachytenie vzácnych vysokoenergetických neutrín z vesmíru.
Dnešné observátorium pozostáva z 5160 optických senzorov umiestnených na 86 kábloch v objeme približne jedného kubického kilometra ľadu. Senzory sú uložené v hĺbke približne 1450 až 2450 metrov pod povrchom. Projekt zachytil nautrína po prvý raz v roku 2013. Vedci už identifikovali niekoľko možných zdrojov kozmických neutrín. Patrí medzi ne galaxia NGC 1068, známa aj ako M77. IceCube zároveň zaznamenal vysokoenergetické neutrína prichádzajúce z oblasti Mliečnej cesty.
Na južnom póle sa v súčasnosti pripravuje rozšírenie observatória IceCube-Gen2, ktoré má využívať objem približne osem kubických kilometrov antarktického ľadu. Obdobné neutrínové teleskopy vznikajú aj na severnej pologuli, avšak prevažne vo vodnom prostredí.
Zdroj: TASR