Pred kostolom sa pálil starý olej.
Sobota vo Veľkonočnom týždni sa po novom nazýva Svätá sobota. S týmto dňom sa v minulosti spájala najmä príprava na nasledujúci deň, najväčší kresťanský sviatok – Veľkonočnú nedeľu.
„Rituálne v tento deň prebieha v kostoloch obrad svetla, kedy sa zapaľuje veľkonočná svieca, tzv. paškál. V minulosti sa aj lampy napĺňali novým olejom a ten starý sa pred kostolom pálil, čo sa ľudovo volalo pálenie Judáša. Tento deň zvony opäť začínajú v kostoloch zvoniť,“ priblížila etnologička z Východoslovenského múzea v Košiciach Ľudmila Mitrová.
Biela sobota bola dňom, kedy sa začínala príprava veľkonočných jedál.
„Takým typickým jedlom je to, ktoré sa dáva vysvätiť v košíku, teda hovoríme o veľkonočnej paske, čo je veľkonočný koláč, inde nazývaný aj beliše, prípadne sa používala aj vianočka, takisto veľkonočná hrudka, syrku alebo syrec. V súčasnosti sa stretávame s variáciami na slano, na sladko, s hrozienkami, dokonca aj kukuricou a kapiou. Častý je aj veľkonočný baranček alebo baránok. Ďalej to môže byť plnka, ktorá sa môže nazývať aj hlávka. Zároveň sa pripravuje aj šunka, klobásy, cvikla, chren. Zabúdaným jedlom je aj samotné vajíčko, ktoré sa nevyfukovalo, ale zdobilo sa plné a takto ho následne dostávali šibači a oblievači na jedenie,“ dodala etnologička.