V domácnostiach sa niesla v duchu pripravovania jedál.
Na Bielu sobotu sa v rímskokatolíckych kostoloch po zotmení slávi Veľkonočná vigília. Pôvodne trvala táto slávnosť celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti je bohoslužba skrátená, liturgicky je však veľmi bohatá. Začína sa posvätením ohňa a veľkonočnej sviece – paškálu. Počas slávnosti sa rozozvučia zvony a organ, ktoré sa nepoužívali od Zeleného štvrtka.
Dnešok je prípravou na najväčší kresťanský sviatok – Veľkonočnú nedeľu. Tento aspekt bol viditeľný v minulosti aj v domácnostiach. Etnologička Simona Radová z trebišovského múzea priblížila, že zvyky a tradície boli v jednotlivých regiónoch čiastočne odlišné:
„Gazdinky pripravovali všetko do košíkov, čiže šveceninu. Varila sa hrudka – na sladko, na slano – záviselo to od domácej receptúry. Taktiež tá Biela sobota súvisela s obradmi zapaľovania a posväcovania ohňa. Tiež sa varila šunka a tie šikovnejšie gazdinky stihli upiecť aj biely kysnutý koláč nazývaný paska.“
Vo východoslovenských regiónoch je svätenie jedál zaužívaným zvykom dodržiavaným aj v súčasnosti. Zvyšok Slovenska ho však nepozná.