Slovenskí drevobaróni: Ako sa bohatne na ničení lesov

Stojím pred biomasovou elektrárňou v Bardejove. Z nerezového komína na obrovskej šedočervenej oplechovanej budove stúpa v mohutnom stĺpe natlakovaný biely dym.

Na dvore za plotom sú obrovské kopy drevnej štiepky čakajúce na spálenie. Oproti cez cestu je píla miestneho podnikateľa. Z jej brány vyjde traktor s vysokou vlečkou plnou čerstvo zoštiepkovanej guľatiny. Prejde cez cestu a vojde do areálu spaľovne.

O chvíľu sa to, čo zostalo zo stromov z blízkych lesov mení v žeravých peciach kogeneračky na teplo, elektrinu a vodnú paru. Podstatu slovenského politického biznisu snov s drevom pozorujem ani nie 15 minút. Majitelia spaľovne za ten čas zarobia 250 eur. V čistom.

Všetko sa začína 19. júna 2009. Parlament schvaľuje zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (zákon o dotáciách na spaľovanie biomasy).

Paradoxne už predtým sa v Bardejove a v Topoľčanoch začínajú stavať takzvané kogeneračné jednotky alebo elektrárne na biomasu (drevnú štiepku). Ľudovo prezývané aj kogeneračky, spaľovne alebo teplárne.

V Bardejove za začne spaľovať v januári 2010, v Topoľčanoch o rok neskôr. Ľudia to zaregistrujú podľa množstva kamiónov (priemerne 15-tich denne) naložených drevom z blízkych aj vzdialenejších lesov a hustého bieleho dymu stúpajúceho z ich vysokých komínov. Mieria do spaľovní, kde guľatinu hneď  štiepkujú.

Zákon o dotáciách na biomasu urobí zo všetkých, ktorí platia za elek­trinu (teda z väčšiny obyvateľov Slovenska) milióny malých sponzorov skvele premysleného dotačného biznisu s lesnou biomasou.

Do splátky za elektrickú energiu sa pod zeleným rúškom pojmov ako obnoviteľné zdroje energie z biomasy a ekologická elektrina zahrnie aj položka urče­ná na dotáciu spaľovania drevnej štiepky. 

Výška dotácie pre tieto biomasové elektrárne a s nimi spojenú sieť spriaznených dodávateľských a odberateľských (stále sa meniacich) firiem spôsobí, že z drevnej štiepky a teda z akéhokoľvek jej zdroja, či už ide o odpad z konárov alebo o prvotriednu bukovú guľatinu, sa zo dňa na deň stane cenná komodita určená pria­mo do horúcich pecí kogeneračiek.

Spaľovne si takto vďaka štátnej dotácii na výrobu elektriny a tepla z biomasy z vreciek daňových poplatníkov, môžu dovoliť nakupovať aj kvalitné a zdravé drevo na spálenie za cenu až 70 eur za kubík.

Tento stav trvá takmer 10 rokov. Od júna 2009 do decembra 2018. Svoje tri vlády si s krátkou prestávkou užíva Róbert Fico.

Košický podnikateľ a syn dlhoročného riaditeľa Východoslovenských štátnych lesov Peter Žiga sa v tomto období z poslanca za Smer a štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva prepracuje cez ministra životného prostredia až na post ministra hospodárstva.

Paralelne z jeho kariérou vo vysokej politike sa darí aj jeho drevárskej firme Taper. Počas prvých desiatich rokov podnikania do roku 2005  je objem zobchodovaného dreva touto spoločnosťou 75-tisíc kubíkov.     

Keď sa Žiga v roku 2006 dostane do kresla štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva, obchodné výkony Taperu do roku 2012 vzrastú na 210-tisíc kubíkov.

V roku 2014 už firma zobchoduje viac ako 420-tisíc kubíkov dreva. Veľkú časť kvôli lepšej cene vyváža do zahraničia.

Peter Žiga sa stáva najväčším obchodníkom s drevom na Slovensku. Ovláda jeho 20%-ný podiel. Tržby Taperu za drevo a drevnú štiepku dosahujú takmer 40-miliónov eur.

Nikdy tu ne­šlo o žiadny zelený  projekt ani spaľovanie alternatívneho zdroja energie. Od začiatku to bol sofistikovaný, mocensky pripravený megabiznis pre politikov a oligarchov.  (Lesoochranárske zoskupenie VLK)

Pre biomasové elektrárne je to zlaté desaťročie. Každá z nich spáli za týždeň  sto kamiónov naložených guľatinou a štiepkou, aby mohla vyrábať a predávať dotovanú elektrinu.

Tisícom domácnosti v Topoľčanoch a Bardejove navyše predávajú za trhovú cenu odpadové teplo vzniknuté pri výrobe eletriny z biomasy. V tom im vypomôžu lojálne motivovaní primátori.  

Vďaka štedrej štátnej dotácii 70 eur na jednu megawathodinu (MWh, ročne ich bardejovská kogeneračka vyrobí 60-tisíc), tak štát pokryje všetky náklady biomasových elektrární na nákup dreva.

Ročný čistý zisk z predaja elektrickej energie a tepla bardejovskej spaľovne Bioenergy Bardejov s.r.o.  (dnes už pod zmeneným menom TeHo Bardejov s.r.o.)  je viac ako 8-miliónov eur. Za desať rokov tak súkromná firma dotovaná z vreciek daňových poplatníkov zarobí viac ako 80-miliónov eur. Radosť podnikať.      

V roku 2017 existuje na Slovensku 34 spoločností, ktorým štát dotuje výrobu elektriny z biomasy celkovou sumou 68-miliónov eur. V roku 2018 sa dotačná suma navýši na 71-miliónov eur.

Osem z nich patrí pod Východoslovenskú distribučnú a.s. Ich celková dotácia na výrobu elektriny je viac ako 22-miliónov eur (2017) respektíve 24-miliónov eur (2018). Najviac na východe, takmer 7-miliónov eur, dostáva v tom čase práve biomasová elektráreň Bioenergy Bardejov.

Koncom roka 2018 sa ochranárom z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK podarí situáciu zvrátiť. Po štyri roky trvajúcej kampani Biomasaker a 38-tisíc podpisoch, vyzbieraných pod petíciou za zákaz dotácií na spaľovanie kvalitného dreva, parlament schváli novelu zákona, ktorá dotácie zakáže.

Od januára 2019 zruší novela definíciu dreva ako obnoviteľného zdroja energie a štátne dotácie na jeho spaľovanie v biomasových zariadeniach.

Okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Znamená to, že v peciach biomasových spaľovní sa už nemôže spaľovať zdravá a kvalitná guľatina.

„Spaľovanie biomasy je rovnaká hlúposť ako biznis s biopalivami s repky olejky. Energetický nezmysel, ktorý poškodzuje našu klímu, žije z toho pár ľudí a ničí to naše spoločné lesy,“ hovorí Juraj Lukáč, šéf  Leosochranárskeho zoskupenia VLK.

„Žijeme na úkor ďalších generácií. Vďaka biomasovým elektrárňam nám pred očami doslova zmizli lesy. Každý, kto chodí do lesa a pozná ich, musí vidieť, že lesov je menej a menej. Za desať rokov na Slovensku  zmizlo 700 kilometrov štvorcových lesov. Zmizlo. Jednoducho tu nie sú,“ vysvetľuje prečo sa rozhodli spustiť kampaň Biomasaker.

„Ak by sa rúbalo takýmto spôsobom ako dnes, o 90 rokov by na Slovensku nezostal jediný strom. Preto sa to pokúšame zastaviť,“ dodáva.

Podľa ochranárov z VLK-a je biznis s drevnou štiepkou prepojený na slovenských politikov.

„Nie je náhoda, že biomasové elektrárne tohto typu sú na Slovensku iba dve. V Topolčanoch u Fica a v Bardejove. Topolčany to je Ficov región. A východ? Som presvedčený, že celý biznis s drevnou štiepkou je akcia Petra Žigu,“ hovorí Lukáč.

V roku 2018 uverejnil týždenník Trend výsledky daňovej kontroly, podľa ktorej mala firma Taper doplatiť státisíce eur za údajné daňové podvody. Firma vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu ale tvrdila, že sa stala obeťou pochybného dodávateľa.

Podozrenia Žigovej firmy spojené s vratkami DPH dozoroval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik (dnes vo väzbe). Ako bolo jeho dobrým zvykom, bez výsledkov.

V médiách sa začiatkom decembra minulého roku objavili aj podozrenia v súvislosti so synom bratranca Petra Žigu, Štefanom Žigom, ktorého firma sa mala zapliesť do karuselových podvodov.

Za zahladenie jeho prípadu mal policajným vyšetrovateľom zaplatiť Norbert Bödör. Minulý týždeň zasahovala NAKA v objekte bratislavského hotela Aston, kde sídli spoločnosť Taper.

„Problém je aj to, že popri veľkých rybách sa úplne bez hanby kradne v lesoch ešte aj v najmenších dedinách na východe Slovenska. Ale to už, bohužiaľ nikoho nezaujíma,“ dodáva Juraj Lukáč.

Prvotný motív sú ako vždy peniaze. A najľahšie sa podniká za cudzie peniaze. Za dotácie. Mafia si pripravila s naivnými zelenými zmenu zákona. Investovala a postavila veľké závody na spaľovanie biomasy z našich chránených lesov. (Juraj Lukáč)

Lesoochranári z VLK-a upozorňujú na politické a spoločenské prepojenia v kauze spaľovania drevnej štiepky a s tým spojených štátnych dotácií na biomasu dlhodobo aj v iných slovenských mestách.

Okrem prepojenia Petra Žigu na biomasové elektrárne, poukázali napríklad aj na jeho členstvo v dozornej rade firmy Liptovská drevárska fabrika, a.s.

V dozornej rade tejto firmy sedel aj Helmut Rettenmeier, ktorý je spolumajiteľom nemeckej firmy Rettenmeier Holding AG, ktorá spoluvlastní slovenskú firmu Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o.

Firma Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. tiež dostávala každoročne od štátu dotáciu za spaľovanie drevnej biomasy rádovo v miliónoch eur.

V Košiciach bol dlhoročným predsedom predstavenstva Teplárne Košice, a.s. Ladislav Lazár, bývalý generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.

V tom istom období na pozíciách v predstavenstve a dozornej rade firmy pôsobili aj Pavol Liba a Vladimír Dolný. Obidvaja boli aj členmi orgánov firmy Košická energetická spoločnosť a.s., ktorá je vlastníkom elektrárne na biomasu v Košiciach.

Ladislav Lazár je zároveň neúspešný kandidát na primátora mesta Košice za stranu Smer-SD. Košická energetická spoločnosť a.s. tiež dostávala každoročne od štátu stotisícové dotácie za spaľovanie drevnej biomasy.

Sninská tepláreň – Energy Snina patrí od roku 2012 do portfólia spoločnosti Grafobal Group Energy (GGE), za ktorou stojí známy podnikateľ Ivan Kmotrík. Kmotríkova firma ju odkúpila od spoločnosti Slavia Capital. Od štátu dostáva Energy Snina každý rok za spaľovanie drevnej biomasy dotácie vo výške 500-tisíc eur.