S jedným Svätým Otcom sa rozlúčil a toho nastávajúceho v ten istý deň stretol v sakristii.
Americký kardinál Robert Prevost je prvým Severoameričanom, ktorý zasadá na Petrov stolec. Medzi súčasným a predošlým pápežom Františkom vidia mnohí katolíci podobnosť. Voľbu Leva XIV. vnímajú ako kompromis a symbol jednoty, ktorý spája jeho biskupské pôsobenie v Peru a skúsenosti z rímskej kúrie. Rožňavský biskup Stanislav Stolárik považuje novozvoleného pápeža Leva XIV. za znamenie času:
„Pápež Lev XIV. ako človek, ktorý prešiel mnohými životnými skúškami a obstál v nich. Aj na základe tejto doteraz prejdenej cesty sa mi javí ako človek pripravený na túto funkciu. Jeho slová v úvodnej reči, aspoň ja som to tak vnímal, keď hovoril o pokoji, o mieri v duši človeka a medzi nami navzájom... akoby chcel veľa pracovať alebo stále byť otvorený tomuto Božiemu pôsobeniu, aby cez neho vniesol čo najviac pokoja a mieru do ľudských duší a sŕdc aj do celého sveta.“
Opätovnú voľbu mimoeurópskeho pápeža vníma Stolárik pozitívne. Ešte Ján Pavol II. podľa biskupa zdôrazňoval, že bohatý sever by mal pomáhať chudobnejšiemu juhu. Skúsenosti Leva XIV. z misií v Peru tak môžu napomôcť globálnemu ponímaniu kresťanstva.
„Je to znova veľmi dobré, aby sme si aj my tu v Európe uvedomili, že cirkev nie je len európska, a že rovnako pri Levovi XIV. môžeme vnímať viaceré problémy celého sveta, tak ako cez pápeža Františka. Hoci je severná hemisféra na tom pomerne materiálne dobre, duchovne sa však dosť oslabila. Možno aj cez tohto pápeža, ktorý pôsobil v Latinskej Amerike, dostaneme ucelenejší obraz života ľudí,“ uviedol svoje očakávania Stolárik.
Meno pápeža, ktoré si zvolil Robert Prevost, je pomyselným pokračovaním pontifikátu Leva XIII., ktorý sa zameriaval na sociálnu otázku. Vtedajší pápež na prelome 19. a 20. storočia upadol do kómy, a keď sa prebral, zložil modlitbu k Michalovi Archanjelovi, ktorá mala napomôcť dekadentnej rímskej spoločnosti v boji voči rozmáhajúcemu sa zlu.
Rožňavský biskup vníma dôležitosť sociálnej otázky aj u súčasného pápeža:
„Samotné meno, aspoň keď budem tak trochu osobný, ma tiež prekvapilo, pretože nás vracia na koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia, kedy bola veľmi silná sociálna otázka. Vtedy jeho predchodca v mene - Lev XIII. začal vnímať túto sociálnu otázku v celom svete a dodnes je považovaná za takého prelomového pápeža. Cirkev teda reagovala na sociálnu otázku, ktorá súvisela aj s nárastom zvyšujúcej sa industrializácie.“
Biskup sa stretol so Svätým Otcom jediný raz v Ríme. Zúčastnil sa omše, ktorá bola zakončením Národnej púte Slovákov. Spomína si na krátky dialóg s Levom XIV. vo vatikánskej sakristii. Stolárik pripomenul, že pápež viackrát navštívil aj Augustiniánov na Slovensku, ktorí majú v Košiciach chrám i kláštor:
„Počul som, keďže je z rehole Augustiniánov, ktorí v Košiciach majú teraz svoj kláštor aj kostol, že viackrát aj predtým navštívil túto komunitu a bol na Slovensku, ale osobne sme sa tu nestretli až na záverečnej svätej omši, keď končila Národná púť Slovákov v Ríme. Jeden z koncelebrantov tejto svätej omše bol práve aj kardinál Prevost a pred svätou omšou, tí ktorí sme sa na ňu pripravovali, tak sme s ním mali možnosť prehodiť zopár slov. Tak došlo k jedinému stretnutiu, ktoré vnímam znova dosť zaujímavo. Na záver tejto omše prišiel na vozíku aj vtedajší Svätý Otec František a dal nám požehnanie. Myslím si, že nikto z nás netušil, že keď sa lúčime s týmto Svätým Otcom Františkom, tak že už sme sa v sakristii stretli s jeho nástupcom.“
Aj z dôvodu pápežovej príslušnosti k Augustiniánom by sa podľa biskupa v budúcnosti mohla zopakovať jeho návšteva metropoly východu. V období jeho pontifikátu sa však bude takáto cesta plánovať náročnejšie ako za jeho kardinálskych čias.