Vo svojich článkoch približuje život za veľkou mlákou. Hovorí, že krása USA je v tom, že každý má na výber z viacerých možností.
Martina Januvka je východniarka pochádzajúca zo Sniny, ktorá v Spojených štátoch, konkrétne vo Philadelphii žije štvrtý rok. Prišla tam v lete v roku 2017 kvôli vtedajšiemu priateľovi, dnes už manželovi, ktorý je tiež Slovák a pochádza z Košíc. V čase jej príchodu končil miestnu univerzitu a pripravoval sa na prácu poistného matematika pre jednu z najväčších amerických zdravotných poisťovní.
„Začiatky neboli jednoduché. Mala som problémy so zvykaním si na všetky možné prízvuky a na rýchlosť reči Američanov. Z toho dôvodu som začala chodiť na miestnu univerzitu, na intenzívny kurz anglického jazyka pre zahraničných študentov, ktorý mi veľmi pomohol. Bola som tam jediná Európanka, mala som spolužiakov z Afriky, Číny, Saudskej Arábie a Kuvajtu,“ povedala pre Rádio Košice Martina s tým, že sa jej páči najmä otvorenosť a to, že „neriešia“:
„V porovnaní so Slovenskom, v USA sa kladie menší dôraz na oblečenie a celkový výzor. Spoločenské normy sú oveľa voľnejšie, menej prísne ako v Európe. Do práce chodia v kostýmoch, no pre pohodlnosť majú obuté tenisky, elegantné topánky nosia v kabelkách alebo nechávajú v práci. Študentky chodia na prednášky doslova v legínach a v papučiach.“
Heslom „hlavne pohodlne“ sa riadia nielen v každodennom živote, akou je cesta do práce, ale napríklad aj pri návšteve divadla alebo svetoznámeho Broadwaya v New York City.
„Keď sme boli na predstavení, videli sme návštevníkov v šortkách, v rifliach či teplákových mikinách,“ spomína s úsmevom Martina.
V obchodoch a službách je základ, že predavači sa pozdravia. Vo väčšine prípadov, napríklad v reštauráciách, hoteloch či bankách platí staré známe pravidlo: „Náš zákazník, náš pán,“ čo potvrdila aj Martina:
„Cítim tu viac voľnosť a ľahkosť. Američania milujú krátke rozhovory napríklad o tom, kto sa ako má alebo o počasí, či už pri nákupe, v mestskej hromadnej doprave, alebo len tak na ulici. Klopem na drevo, no keď sme doteraz mali nejaký problém, vždy sa ho snažili vyriešiť tak, aby nám vyšli v ústrety. Keď mi prednedávnom ukradli kreditnú kartu a spravili na nej nákup za 350 dolárov, banka mi peniaze bez problémov vrátila.
Čo sa týka vzťahov a priateľstiev, často sú veľmi plytké. Američania milujú byť veľmi milí a priateľskí, napríklad radi vám dajú svoje telefónne číslo, ale skutočnosť, že vám naozaj zavolajú, je veľmi nízka. S Američanmi sa stretávam pri venčení našich psov každý deň, pričom sa vždy rozprávame, no v konečnom dôsledku sa vôbec nerozprávame o našich osobných životoch a nezachádzame do osobných otázok.“
Za veľkou mlákou sú podľa Martiny rôznorodí ľudia nielen čo sa týka etnických skupín a vierovyznaní, čo mnohým dáva pocit, že byť odlišný je úplne v poriadku. Američania sú zvyknutí na cudzincov a prisťahovalcov, mnohí z nich majú európske korene a keď počujú, že niekto rozpráva iným jazykom, radi sa pýtajú, o aký jazyk ide.
Martina tvrdí, že začiatky boli ťažké. Myslela si, že je na tom s angličtinou v pohode, no po pár dňoch zistila, že sa mýlila. Tvrdí, že v prvom rade je veľký rozdiel byť v krajine, kde je angličtina úradným jazykom. V druhom rade, fráza „veď nejak sa dohovorím,“ úplne stratila zmysel, keďže do krajiny neprišla na zopár dní, ale bývať ktovie dokedy.
„V USA neplatia pravidlá, že kto je majetnejší, tak automaticky musí mať dobré auto, krásny dom a drahé oblečenie. Väčšina si na to nepotrpí. Mnohí milionári sa vozia metrom a počas bežného dňa vyzerajú úplne obyčajne. To však často neplatí napríklad pre Kaliforniu, kde sa spoločenský status zvyčajne hodnotí na základe majetku a výšky bankového konta.
Dôležitou súčasťou americkej kultúry je patriotizmus, a teda hrdosť na svoju krajinu. Vidieť vlajky pred domami nie je nič výnimočné. Taktiež nechýbajú vlajky aj pred inými ako štátnymi budovami. Američania sú hrdí na to, že sú Američania a podčiarkujú to aj ich štátne sviatky.
K veľkým negatívam Spojených štátov patria komplikované systémy, napríklad zdravotný, poisťovací, dôchodkový a podobne. Mnohokrát sú obyvatelia odkázaní sami na seba, avšak v systémoch sa orientujú veľmi slabo. V USA napríklad neexistuje štátna zdravotná poisťovňa, a to je dosť veľký problém,“ skonštatovala Martina, ktorá je v Amerike na manželských vízach, a teda tam nemôže oficiálne pracovať:
„Aj z toho dôvodu som založila blog a facebookovú stránku Za Veľkou Mlákou, v ktorom približujem život v USA. Rozoberám rôznorodé témy, od zdravotníctva, platov, cez ceny potravín, tradičné recepty, až po zaujímavosti z histórie, prírody, amerických seriálov a podobne. Hlavný článok pridávam každý piatok a počas týždňa pridávam kratšie zaujímavosti.
Témy rada prispôsobujem podnetom od čitateľov. Stránku a blog som založila s cieľom ukázať, že Spojené štáty nie sú čierno-biele a často to nie je v skutočnosti tak, ako si možno myslíme. Stereotypy, ako napríklad, že každý Američan je obézny, všade je tona cukru, proste neplatia. Dá sa tu žiť normálny zdravý život a krása tejto krajiny je v tom, že každý má na výber z veľmi veľa druhov a možností.“
V USA jej najviac chýba rodina a najbližší. Okrem toho jej zo Slovenska chýbajú naše klasiky, ako napríklad treska, rožky či sladkosti.