Nad košickým futbalom zaviala v piatok čierna vlajka. Do spoločnosti nebeského orchestra zamieril vo veku 72 rokov majster Európy a jeden z najlepších odchovancov košickej histórie Jaroslav „Bobby“ Pollák.
„Ak vás opustí dobrý priateľ, tak je to vždy veľmi ťažká chvíľa,“ hovorí Pollákov dlhoročný futbalový súputník a predseda klubu Internacionálov VSS Košice František Králka. S „Bobbym“ sa poznali od útleho detstva. „Zažili sme veľa krásneho ako deti, potom aj v doraste a počas ďalších fáz našich kariér. Dlho sme sa stretávali, až prišla nejaká zvláštna doba a naše cesty sa rozišli. Jeho spôsob života bol potom zvláštny, ale stále som ho vnímal ako dobrého priateľa a som preto naozaj veľmi smutný. Je to, ako keby sme stratili kus niečoho z nás.“
Pollákov obrovský futbalový talent bol neprehliadnuteľný už počas jeho žiackeho obdobia. „Začínali sme v Šaci a už tam bol o triedu lepší, ako všetci ostatní. Medzi žiakmi i dorastencami vynikal nad všetkými a bolo mi jasné, že to bude veľký futbalista. Do áčka sa dostal tuším ako sedemnásťročný a z tej liane VSS bol vždy najlepší,“ prízvukuje Králka. „Vystrájali sme rozličné zbojstvá, ale naša mladosť bola hlavne o futbale. Skončila sa škola a už sme bežali von s loptou. Aj po tréningoch sme hrali futbal ďalšie štyri hodiny. Futbal bol jednoducho našim životom.“
Spoluhráči a ani fanúšikovia VSS nepovedali Pollákovi inak, ako „Bobby“. Túto prezývku získal podľa anglického reprezentanta Bobbyho Charltona.
„Oni sa podobali štýlom hry i výzorom. Mali pomenej vlasov a nosili prehadzovačku. Tá prezývka prišla veľmi logicky. Neviem kto z nich dvoch bol lepší, ale „Bobby“ bol jednoznačne jedným z najlepších hráčov Československa,“ prízvukuje František Králka.
Odstaviť od lopty bolo Polláka takmer nemožné a zásluhou svojej futbalovej chytrosti sa dokázal vyhnúť aj tvrdým faulom súperov. „Mal smolu, že som nehral proti nemu, ale s ním. Od detstva až po starých pánov,“ usmieva sa Králka. „Ale vážne, bol jednoducho taký dobrý. Predvídavý, rýchly, mal prehľad.“
Väčšinu kariéry odohral Pollák v česko-slovenskej lige, v ktorej mu patrí so 418-timi zápasmi historická tretia priečka. Nebyť striktných socialistických pravidiel týkajúcich sa odchodu do zahraničia, mohol podľa Králku pôsobiť v niektorom z najlepších klubov Európy.
„Celé naše mužstvo by hralo vtedy vonku. S Jankom Strauszom sme mali podpísané kontrakty do Sturmu Graz a Jaro mal na to, aby hral za top tímy Európy. V tom čase však vládli striktné pravidlá. Ak ste chceli ísť vonku, tak ste museli mať 28 rokov a reprezentačné štarty. Po titule majstrov Európy by za normálnych okolností rozobrali celý náš tím, ale takto to nešlo. Som však presvedčený o tom, že by sa títo hráči uplatnili aj v špičkových kluboch,“ konštatuje bez pochybností v hlase F. Králka.
Chuť legionárskeho chlebíka okúsil Jaroslav Pollák až v roku 1981, keď prestúpil do rakúskeho Salzburgu. Celkovo hral v siedmich kvalifikáciách na vrcholné podujatia a celkovo odohral za Československo 49 zápasov. Po ukončení aktívnej kariéry bol viceprezidentom 1. FC Košice počas najúspešnejšieho obdobia klubu a neskôr bol aj športovým riaditeľom Sparty Praha. V posledných rokoch sa však utiahol do súkromia a svoj sociálny kontakt obmedzil na minimum.
„Mal svoj vnútorný život, ktorému sme nerozumeli. Žil vo svojom svete a mrzí ma, že nereagoval ani na naše pozvánky. Naposledy sme si spolu užili jeho päťdesiatku, keď sem prišlo národné mužstvo. Potom sme ho volali mnohokrát, ale on už nechodil. Stále som ho však vnímal ako priateľa a je mi veľmi ľúto, že to dopadlo takto,“ dodáva s hlbokým povzdychom František Králka.
Posledná rozlúčka s Jaroslavom Pollákom prebehne v piatok o 14.00 v košickom krematóriu.
Autor: PETER JESENSKÝ