Obrady v pravoslávnej cirkvi sú zvyčajne dlhšie a kajúcne.
Už od začiatkov histórie kresťanstva sa objavujú bohoslužby, ktoré sú spojené so sviatkom Veľkej noci. Rovnako ako rímskokatolíci, tak aj pravoslávni veriaci dodržiavajú očistný sedemtýždňový pôst, ktorý ich na sviatky pripraví nielen telesne, ale aj duchovne. Pravoslávny kňaz Peter Soroka z Osadného vysvetlil, že bohoslužby i pôstne obdobie sa u Rusínov čiastočne odlišujú:
„Celých sedem týždňov nejeme mäso, mlieko, vajcia a ďalšie výrobky živočíšneho pôvodu. Dokonca ani rybu. Tú môžeme jesť len dvakrát v tomto pôste. Dokonca aj strava s olejom je obmedzená. Naše bohoslužby sú oveľa dlhšie, majú veľmi kajúcny charakter, okrem toho je to všetko spojené aj s odriekaním sa od týchto jedál. Úplne tesne pred časom Veľkej noci máme takzvaný Strastný týždeň.“
Strastný týždeň je synonymum Veľkého týždňa. Pravoslávni veriaci začínajú obrady Veľkej noci takzvaným Veľkým štvrtkom, kedy si pripomínajú Kristovo utrpenie.
„Takzvané strasti Isusa Christa, tam sa číta dvanásť evanjelií, ktoré sú spojené s utrpením, ukrižovaním a so smrťou Ježiša Krista. V piatok, keďže sa vtedy nemôže slúžiť žiadna liturgia, máme ráno takzvané cárske časy. Večer nasleduje večerňa s výnosom pláštenice. Tá sa vynáša doprostred chrámu, kde sa jej ľudia klaňajú. Sobotný deň je takisto prekrásnym duchovným i modlitebným dňom. Slúži sa veľmi špecifická ranná bohoslužba. To je taká zvaná utreňa – utro v slovenskom jazyku znamená ráno,“ vysvetlil Soroka.
Rusíni majú v sobotu rannú i večernú bohoslužbu. Tá je prechodom medzi pôstnym a nepôstnym obdobím. Významný rozdiel však spočíva v kratšom slávení Veľkonočnej nedele. Dynamická omša vyjadruje radosť zo vzkrieseného Krista.
„Jeruzalemská sobotná bohoslužba hovorí o tom, že spasiteľ v pekle berie do raja rôznych zbožných ľudí, ktorí boli v histórii starého zákona a očakávali jeho príchod. Poobede sa slúži ešte liturgia svätého Vasiľa Veľkého s večerňou, ktorá už je hranicou medzi pôstnym a nepôstnym obdobím. Na liturgii sa kňaz prezlieka z čierneho bohoslužobného oblečenia do bieleho,“ Soroka spresnil symboliku sobotnej bohoslužby.
Veľký týždeň predstavuje pre duchovných množstvo povinností. Otec Soroka má okrem svojej farnosti v Osadnom na starosť ešte ďalšie dve. Napriek tomu nadchádzajúcu Veľkú noc vníma s radosťou:
„Musím povedať, že my sa modlíme celý rok a máme bohoslužby. Vo veľkom pôste je to však oveľa intenzívnejšie. Moja rodina sa zúčastňuje na všetkých týchto našich bohoslužbách. Moja manželka spieva v chráme, takže ona je takou veľmi aktívnou súčasťou. Moje deti sa tiež podieľajú na bohoslužbách. Je to taký veľký a významný sviatok, že všetci slúžime s radosťou a s takým odhodlaním a zanietenosťou.“
Rusíni sa na Veľkú noc pripravujú svedomito. Od pôstu až po zmŕtvychvstanie Krista, kedy z každej domácnosti znie – Christos Voskrese, čo znamená Kristus vstal z mŕtvych.