Peniaze sú rozdelené, vyšetrovanie pokračuje. Časť majiteľov sa s mestom dohodla na stavbe nového bytového domu. Blokuje nás už len jedno dedičské konanie, hovorí Mojmír Květoň. Rok po výbuchu prešovskej bytovky sa stále vynárajú ďalšie otázky.
Po roku od výbuchu prešovskej bytovky je doslova na roztrhanie. „Áno, vo štvrtok zatiaľ môžem. Mesto niečo pripravuje na nedeľu, tak to s nimi koordinujem. Dnes sa mi ohlásil aj váš kolega z Refreshera. Koncom týždňa príde Pluska a Nový Čas,“ hovorí mi do telefónu prvý decembrový deň Mojmír Květoň (61).
Vitálny Moravák, bývalý vojak z povolania a predseda Spoločenstva vlastníkov bytov z Mukačevskej 7 býval s manželkou na 11. poschodí bytovky, kde 6. decembra 2019 o 12.12 hod. vybuchol plyn od roku 1991. V osudné decembrové ráno odišli obaja do práce skoro ráno. V byte zostal iba ich pes, bígl Buddy.
O dva dni sedím v kuchyni ich prenajatého bytu na Tomášikovej ulici 42 v Prešove. Na miesto tragédie je to 10 minút pešo. Na parapete okna dozrieva v štvorlitrovej fľaši zázvorový likér, pod oknami počuť smetiarske auto, po ulici sem-tam prejde dôchodca.
Tiché mrazivé zimné dopoludnie. Presne ako pred rokom. Na stôl postaví dve šálky zeleného čaju. Potom prejde k plynovému sporáku a zapáli plyn.
„Plyn, ktorý som teraz pustil, má tlak dva kilopascaly. V potrubí, ktoré prerazili tesne pred výbuchom, bol 50-krát vyšší. Viete si to predstaviť? Bolo to také pokojné ráno,“ spomína na 6. december Mojmír Květoň.
Podarilo sa rozdeliť všetky peniaze zo zbierok a poistiek spravodlivo?
V podstate áno. Posledná zbierka bola z televízie JOJ, vyzbieralo sa takmer 800-tisíc eur. Celkovo to zo všetkých zbierok a poistiek vychádzalo 130-tisíc na dvojizbový, 150-tisíc na trojizbový byt. Z JOJ-kárskej zbierky dostali peniaze nielen vlastníci bytov, ale aj poškodení podnájomníci. Najviac mi je ľúto jednej našej staršej pani. Františky Husárovej.
To bola podnájomníčka?
Dnes má 88 rokov, bohužiaľ, skončila v sociálnom zariadení, v domove sociálnych služieb v Petrovanoch. Pred trinástimi rokmi jej zomrel muž, deti nemali. Myslela si, že byt na Mukačevskej neutiahne, tak ho prepísala na brata. Mala právo doživotného užívania, réžiu aj poistenie si platila predtým aj potom z dôchodku sama.
Čo sa jej stalo?
Mali jej vyplatiť poistku 32-tisíc eur. No jej brat si všetky peniaze nechal pre seba. Samozrejme, podľa zákona patria jemu. Tak sme potom tlačili na to, aby dostala aspoň tých 4-tisíc eur zo zbierky televízie JOJ.
Bola to veľmi čulá a aktívna pani. V bytovke na Mukačevskej 7 bývala od začiatku. Teraz je zavretá v domove dôchodcov, nedostane sa ani do mesta. Počas druhej vlny pandémie je tam ako vo väzení. Ani nás k nej poslednýkrát už nepustili. Ona tam jednoducho nepatrí.
V lete chcela časť vlastníkov na pôvodnom mieste postaviť nový bytový dom. Zmenilo sa odvtedy niečo?
Vrátane mňa. Je nás zatiaľ desať a stavať chceme ďalej. Založili sme kvôli tomu aj nové občianske združenie.
Podnikli ste v tom už niečo?
Všetko, čo sme mohli. Najväčší problém je, že nás blokuje jedno dedičské konanie, ktoré ešte neprebehlo. V rodine jednej bývalej majiteľky je spor. Nejako sa to tam zaseklo, nevieme sa pohnúť ďalej.
Jeden z dedičov to chce riešiť iným spôsobom. My kvôli tomu nevieme vysporiadať posledný podiel pozemku, aby sme sa pohli ďalej a začali stavať.
Ide pritom len o to, aby všetci vlastníci pozemkov boli oficiálne známi. A na to musí prebehnúť dedičské konanie.
Vrátil som sa späť a hľadal som ďalšie dve susedy. Videl som iba jednu, bola zasypaná, nedokázal som s ňou vôbec pohnúť. Tretiu som vôbec nevidel. Potom som počul nejakého policajta kričať. Aby som išiel preč, že už sú tu záchranári.
Už druhá zlá správa. Nemáte nejakú lepšiu?
Možno to, že sa nám s mestom aj s katastrálnym úradom podarilo vyrokovať, že je možná rekonštrukcia na starých základoch. Na základovej doske, ktorá tam zostala. Bolo s tým veľa právnych a úradných komplikácií a stálo nás to veľa času a energie. Považujem to preto za úspech, takže nakoniec to bude rekonštrukcia.
S ostatnými majiteľmi ste sa už dohodli?
Čiastočne. Z pôvodných 48 vlastníkov chce 10 stavať. 31 sa vyjadrilo, že svoje podiely by nám desiatim odpredali za znalcom určenú cenu. Jeden byt je štátny, zostalo nám teda 6 ľudí, ktorí sa k nášmu návrhu ešte nevyjadrili.
Z toho je jedno spomínané dedičské konanie a 5 vlastníkov, od ktorých zatiaľ žiadne nové informácie nemáme. Spustiť to môžeme až vtedy, keď bude všetko stopercentne dohodnuté a pozemky vysporiadané. Iba v tom prípade dostaneme stavebné povolenie.
Uvažujete o developerovi alebo chcete stavať svojpomocne?
Určite svojpomocne, developerom bude naše občianske združenie. Samozrejme, bude to robiť nejaká stavebná spoločnosť. Ale nechcem predbiehať.
Postačia vám na to peniaze, ktoré ste dostali z poistiek a zbierok?
Veríme, že áno.
V súvislosti s výbuchom stále pokračuje policajné vyšetrovanie. Vypočúvali aj vás. Máte nejaké nové informácie?
Vypovedal som už dvakrát a trvalo to dosť dlho. Bola tam kopa právnikov všetkých tých spoločností, ktoré zemné práce, pri ktorých sa to stalo, robili. Niekedy som si tam pripadal tak, ako keby som bol nebol poškodený, ale obvinený. Nič nové zatiaľ neviem.
Koľko firiem tam figuruje?
Pokiaľ mám dobré informácie, tak štyri. Zákazku zadávala VSD (Východoslovenská distribučná).
Tragické momenty sa zvyknú ľuďom vracať. Premýšľate stále čo a prečo sa 6. decembra 2019 tesne popoludní stalo?
Určite som mal dosť času o tom premýšľať. Kladiem si napríklad otázku, prečo vystrelilo práve tie panely na 10., 11. a 12. poschodí. Zistili sme, že niekedy v rokoch 1975 až 1979 bol presne na týchto poschodiach požiar. V jednom z týchto bytov na 11. poschodí som od roku 1991 býval. Keď sme sa tam nasťahovali, dával som dole staré tapety. Všade pod nimi boli sadze a nejaká čierna hmota, pravdepodobne zo zadymenia pri tom požiari.
Keď som odstraňoval tapety, popadala aj omietka a videl som panel, ktorý bol krížom prasknutý a domnievcam sa, že aj namáhaný teplom. Vtedy som si všimol, že jeho farba bola úplne iná. Takže je otázne, či starý požiar nepoškodil konštrukciu týchto poschodí tak, že pri výbuchu vypadli.
Kadiaľ sa podľa vás plyn dostal do bytového domu?
Pravdepodobne starým teplovodným potrubím. Aj keď staré rúry boli zablendované, obmurované a škáry boli zapenené. Boli tam aj nejaké chráničky na optické vlákna. V akom boli stave, už nezistíme. Plyn tam prenikal pod veľkým tlakom, v poškodenom potrubí bol tlak 100 kilopascalov.
Takže ten plyn to mohol pod tlakom aj preraziť. Potom už stúpal komínovým efektom vyššie do domu a hromadil sa. Najviac asi cez výťahovú šachtu. Tým, že sused nastúpil do výťahu a stlačil gombík, stykače hore v strojovni sa zapli, nastala iniciácia a následne výbuch. Našťastie to prežil.
To bolo len niekoľko desiatok minút po prerazení potrubia. Koncentrácia plynu už musela byť výbušná.
Ak by ste pustili všetky štyri plynové horáky na sporáku, naplní vám to byt približne do 24 hodín tak, že vznikne výbušná zmes. Pokiaľ je koncentrácia plynu do 7 percent, nie je výbušný. Od 7 – 15 percent vybuchuje. Ak je vyššia ako 15 percent, tak horí červeným plameňom s čiernym dymom a s teplotou 300 °C. Podobne, ako keď horí asfalt alebo guma.
Čo sa dialo potom? Kde ste boli vy, keď to vybuchlo?
Stál som so susedou dole, vonku pri bytovke, pred dverami našej kotolne. Tesne predtým mi do práce volalo niekoľko ľudí, potom pre mňa prišla suseda, išiel som s ňou skontrolovať kotolňu. Tá už bola odstavená, vypla sa automaticky, tam nebezpečenstvo nehrozilo. Akurát bolo všade dosť silno cítiť plyn. Stáli sme tam na okraji chodníka a chvíľu pozerali, ako tam pobehujú tí robotníci. Všetky šachty naokolo boli otvorené.
Z domu k nám vyšla ďalšia suseda z domu, pýtala sa, čo tu je tak cítiť plyn. Potom sa k nám pridala ešte jedna, išla práve z mesta.
Zrazu to vybuchlo a na zem dopadli panely z horných poschodí. Ja som odskočil dozdu, smerom k bytovke. Dve z nich to neprežili. Tretiu susedu tiež po kolená zasypalo, videl som, že má rozbitú hlavu. Snažil som sa jej pomôcť, odniesol som ju ďalej nabok.
Vrátil som sa späť a hľadal som ďalšie dve. Videl som iba jednu, bola zasypaná, nedokázal som s ňou vôbec pohnúť. Tretiu som vôbec nevidel. Potom som počul nejakého policajta kričať. Aby som išiel preč, že už sú tu záchranári.
Ste s niekým z bývalých susedov v kontakte?
S pár ľuďmi v kontakte som. Riešime spoločné veci, aj sa trochu navštevujeme. No ako spoločenstvo vlastníkov bytov sme sa od marca nestretli. Doriešiť všetky tie veci je celkom ťažké. V poslednom čase sme sa radili či, ako a kde umiestniť pamätnú dosku.
Ako ste sa dohodli?
Bolo viacej alternatív. Nakoniec ju odhalíme v nedeľu 6. decembra spoločne s predstaviteľmi mesta na pietnej spomienke venovanej obetiam z Mukačevskej ulice. Keď sa postaví nový dom, umiestnime ju na jeho stenu.