V priestoroch sa momentálne revitalizuje skleník Viktória. Pripravené sú aj viaceré kultúrne podujatia.
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach má tento rok 75. výročie. Zelený priestor na Mánesovej ulici ponúka verejnosti približne 30 hektárov zelene.
Záhrada mala viacerých vlastníkov. V roku 1953 prešla pod Slovenskú akadémiu vied, nebola zrušená aj vzhľadom na to, že už sa začalo s budovaním skleníkov. Tri hlavné expozičné skleníky a niekoľko menších bolo dobudovaných v roku 1958, následne aj tropický skleník Viktória. V roku 1964 prevzala Botanickú záhradu UPJŠ, pod ktorú patrí dodnes. Botanické sídlo je tak staršie ako vzdelávacia inštitúcia.
„V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia Botanickej záhrady, vznikla 5. mája 1950 ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Škola bola ale čoskoro presunutá do Zvolena a do Nitry,“ vysvetľuje riaditeľ záhrady profesor Pavol Mártonfi.
Od roku 2002 sa areál zaradil medzi chránené. Dôvodom vymedzenia bolo najmä to, že v botanickej záhrade prebývajú mnohé exotické rastliny i zvieratá. Súčasná kvalifikácia záhrady chráni lokalitu aj pred zastavaním.
„Napríklad v arboréte, ktoré zaberá plochu 24 hektárov. Z tohto hľadiska je botanická záhrada jedinečná, sú tu druhy, ktoré sú chránené z európskeho hľadiska, ale aj na národnej úrovni,“ spresnil riaditeľ.
V košickej botanickej záhrade možno nájsť okrasné expozície či skleníky s rozlohou 3 200 metrov štvorcových. Návštevníci v nej môže vidieť viac ako štyritisíc druhov, poddruhov a kultivarov rastlín. Disponuje tiež viacerými výnimočnými zbierkami, napríklad kaktusov, ktorá je najväčšia na našom území.
Zárada má aj zbierku cykasov, čo sú takzvané „žijúce skameliny“, volémie, či ginko dvojlaločné, ktoré v čase jeho objavu rástlo len na jednom mieste v Číne, odkiaľ sa ale následne rozšírilo do celého sveta. Najstarším exemplárom v záhrade je samičí cykas, ktorý botanická záhrada dostala približne v 50. alebo 60. rokoch minulého storočia, jeho vek je ale odhadom okolo 150 rokov. Obľúbená je aj expozícia orchideí, z ktorej sa pravidelne pripravujú výstavy.
„Pri tejto príležitosti navštívil botanickú záhradu aj japonský veľvyslanec, ktorý nám zasadil aj ďalší strom do Aleje významných osobností,“ dodal Mártonfi s tým, že išlo o veľmi vzácnu morušu, ktorá sa vyskytuje len na Boninských ostrovoch.
V záhrade sa revitalizuje skleník Viktória, ktorý je v súčasnosti uzavretý z dôvodu rekonštrukcie kúrenia. Na kompletnú obnovu však zatiaľ nemá záhrada dostatok financií. Riadil uviedol, že počas poslednej zimy minuli len na vykurovanie bezmála štvrť milióna eur. Vyššie náklady na chod záhrady si tak vyžiadali mierne zvýšenie vstupov.
„V zlom stave je strecha na kaktusových skleníkoch, čo sú jedny z našich najvzácnejších zbierok. Budeme musieť pristúpiť k výmene sklenených striech za lexanové,“ uviedol riaditeľ k rekonštrukcii.
Na financovaní sa podieľa aj samotná univerzita. Botanická záhrada sa však zapája aj do rôznych projektov, napríklad z eurofondov. Taktiež sa angažuje aj do výziev v rámci programu Interreg. Podporu získavajú aj vďaka OZ BotaniKE, ktoré sa tiež zapája do rôznych menších výziev. Z týchto prostriedkov sa im napríklad podarilo zrealizovať bylinkovú záhradu či osvetlenie skleníkov.
Medzi najnavštevovanejšiu výstavu sa radí expozícia motýľov. Záhrada frekventovane organizuje aj kultúrny program, pri ktorom spolupracuje s Východoslovenskou galériou (VSG). Návštevníci si tak počas leta môžu prezrieť diela priamo v priestoroch záhrady. V septembri je tiež naplánovaná výtvarná výstava priamo v priestoroch VSG na Hlavnej ulici, kde sa má konať aj vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorú organizuje botanická záhrada.
Benefitom botanickej záhrady UPJŠ je nielen pestré spektrum rastlín a živočíchov. Areál sa môže využívaj aj na cvičenie, k dispozícii je aj lanovka, včelársky domček či bylinková záhrada. V nej si môžu záujemcovia v rámci komentovanej prehliadky exponáty aj ochutnať a ovoňať.
Zdroj: SITA