Nohejbal patrí dlhé roky medzi výkladné skrine slovenského športu. Majstrovstvá sveta v maďarskej Budapešti to opäť raz potvrdili a zverenci trénerského tandemu Patrik Perun – Richard Makara vybojovali vo všetkých troch disciplínach finálové umiestnenia.
V singloch a trojiciach prehrali vo finále, v súťaži dvojíc však ukoristili po finálovom triumfe nad tradičnými rivalmi z Česka najcennejšie medaily.
„Je to veľmi cenný výsledok, obzvlášť vzhľadom na okolnosti. Zranenie Mareka Hulína nám naštrbilo plány pre dvojice i trojice, ale tréner to zvládol výborne a zisk troch medailí je totálny úspech,“ zdôraznil smečiar Ján Brutovský. Nohejbalový svet sa podľa neho každým rokom vyrovnáva a časy, keď si Slováci či Česi brúsili zuby na tri zlaté medaily, sú už definitívne preč. „Tieto majstrovstvá sveta boli najvyrovnanejšie aké som zažil a na cenné kovy si mohlo reálne siahnuť osem krajín. Medailu dokonca získal napríklad Irak, ktorý by bol v minulosti len do počtu.“
Ako veľmi prospešné sa ukázalo premiérové rozdelenie tímov do výkonnostných divízií. Odpadli tak priepastné výsledky a v A-kategórii si užili diváci tú najvyššiu kvalitu. Tí slabší si naopak zahrali vyrovnané duely v „béčku“.
Slováci sa vo všetkých troch súbojoch o zlato stretli s Čechmi. V dvojiciach sa na palubovke vystriedali Chalupa, Ján Brutovský a Igor Hulín, ktorí oplatili súperovi prehru 0:2 zo štvrťfinálovej skupiny. Čechov napokon v súboji o zlato zdolali v dvoch setoch 11:8, 11:9. Chalupa prehral vo finále súťaže singlistov s Lukášom Tolarom 1:2. Nenadviazal tým na víťazstvo nad týmto súperom 2:1 zo štvrťfinálovej skupiny. Tréner slovenského tímu Patrik Perun nasadil do finále trojíc Silvena Galusa, Jana Chalupu, Matúša Rácika, Rastislava Tabaka a Radoslava Loskota. Tí českým súperom podľahli 0:2 na sety.
„Všetky tri disciplíny mi dali poriadne zabrať. Išiel som naplno do každého zápasu, chcel som všetky vyhrať. Najviac som si veril po boku Jána Brutovského vo dvojiciach. Dúfal som, že aj v singli či v trojiciach sa mi podarí vystúpiť na najvyšší stupienok. Všetky finálové zápasy boli krásne, tesné a napínavé,“ uviedol Chalupa.
Práve meno Jana Chalupu bolo pre slovenských fanúšikov najväčším prekvapením slovenskej zostavy. V jeho prípade totiž ide o českého nohejbalistu, ktorý sa nedostával do reprezentácie svojej vlasti a rozhodol sa tak prijať slovenské občianstvo.
„Je to skvelý hráč, ktorý hráva kvalitnú českú extraligu. Som veľmi rád, že prijal naše občianstvo a pre nás bol určite veľkou posilou. Počas slovenskej hymny som ho počas finále podpichoval, aby spieval rovnako zhlboka ako my,“ pousmial sa 39-ročný J. Brutovský, ktorý získal v maďarskej metropole svoj deviaty titul majstra sveta. Spoluhráči ho preto okamžite podpichli, že kariéru nemôže ukončiť, pokiaľ nezíska jubilejný desiaty. „V tomto som skromný a beriem to, čo mi život dáva. Nemám ambície získať desať titulov. Uvidíme, čo bude o dva roky.“
Samotné výkony v Budapešti ho však naplnili optimizmom a chuť pokračovať mu rozhodne nechýba. „Už som ani neveril, že na niečo také mám. O to viac ma potešilo, keď mi skúsení hráči z Česka a Maďarska vraveli, že mám také ľahké nohy ako za mlada. Hralo sa mi naozaj dobre a potešilo ma, že som sa dokázal vyrovnať aj mladým a fyzicky zdatným hráčom. Nohejbal hrám stále srdcom a nohejbalová Pán Boh mi asi doprial odmenu za lásku k tomuto športu.“
Hrajúcej legende slovenského nohejbalu dodala potrebnú pohodu aj prítomnosť spomínaných trénerov Patrika Peruna a Richarda Makaru. Svoje prvé majstrovské tituly zbieral práve po boku.
„S Paťom i jeho asistentom Rišom sa poznáme natoľko, že si stopercentne dôverujeme. Kým ja som mohol vo dvojiciach podávať ako chcem, na koho chcem a ako to cítim, českého súpera dirigoval pred každou loptou tréner. Naše mentálne nastavenie trénerov a hráčov je na rovnakej vlne a to je skvelé,“ ocenil spoluprácu v reprezentačnom tíme Brutovský.
V rámci finálového duelu proti Čechom bol jeho parťákom spomínaný Chalupa, no až do štvrťfinále víťazil po boku spoluhráča z KAC Košice Igora Hulína.
„Igor hral výborne,“ zdôraznil „Brutus“. „Po mojom boku hral aj vo štvrťfinále, v ktorom sme síce Čechom podľahli, ale ten zápas sme brali vyložene ako oťukanie sa pred finále. Chceli sme nájsť ich slabiny a tie sme potom s Janom vo finále využili.“
Na oslavu zisku troch cenných kovov nemali naši reprezentanti čas a priamo z Budapešti sa rozpŕchli do svojich klubov.
„Pre nás bol oslavou samotný šampionát v Budapešti. Boli to štyri skvelé dni plné krásneho nohejbalu. Teší ma, že v hale bolo veľa slovenských fanúšikov z celej našej krajiny. Myslím si, že kto prišiel, ten neobanoval. Budapešť je totiž ideálnou destináciou pre športový turizmus,“ podotkol košický smečiar.
Príležitosť užiť si medailistov zo svetového šampionátu dostanú už čoskoro aj fanúšikova nohejbalu v Košiciach. Práve metropola východu bude o dva týždne hostiť majstrovstvá Slovenska dvojíc i trojíc a následne aj národný šampionát jednotlivcov. Pre tím KAC pôjde zároveň o príležitosť na revanš za stratu ligovej nadvlády. Klub z Košíc totiž nezískal ligový titul prvýkrát od roku 1986.
„Bohužiaľ, po takmer štyridsiatich rokoch sme museli uvoľniť trón Trnave. Bolo to spôsobené aj problémom so zostavou. Základnú časť sme suverénne vyhrali, ale vo finálový deň sme sa nezišli v plnej zostave a to sa ukázalo. Stalo sa, ale chceme si to vynahradiť na domácich majstrovstvách Slovenska. Aj touto cestou by som chcel pozvať všetkých do našej haly na Bruselskej ulici. V akcii nebudeme len my, ale aj nestarnúca legenda Laco Bertko či ligoví víťazi z Trnavy a ostatní hráči slovenskej špičky,“ vyslal na záver pozvánku na domáce majstrovstvá Ján Brutovský.