Pripravený je inovatívny projekt.
Situácia s pripojením na verejný vodovod či kanalizáciu je na východnom Slovensku alarmujúca. Ak to chcú mať obce zabezpečené, musia splniť viaceré podmienky. Samosprávy, ktoré majú menej ako 2000 obyvateľov sú limitované najviac. Peniaze môžu získať z environmentálneho fondu alebo z eurofondov.
Slovensko sa pritom zaviazalo, že do určitých období bude mať odkanalizované a čistené splaškové odpadové vody. Týkalo sa to tak obcí s počtom nad 10-tisíc obyvateľov či do 10-tisíc, najviac samospráv má však na východe práve od 500 do 1000 obyvateľov. Vedúca útvaru vodohospodárskeho rozvoja VVS Ingrid Mydlová pre Rádio Košice vysvetlila, že síce sa veľa kanalizácií vybudovalo, veľké množstvo z nich je ale nefunkčných. Dôvodom je podľa nej to, že environmentálny fond neprideľoval peniaze v rozsahu celého projektu. Problém sa ale ukazuje aj inde.
„Tým problémom, prečo obce nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, je možno to, že to zabezpečuje starosta. Starosta, ktorý odborne nie je znalý, a po druhé sa tí starostovia striedajú. Proces vybudovania verejnej kanalizácie je dlhodobejší, kým urobíte projektovú dokumentáciu, kým získate stavebné povolenie, kým sa začnete prihlasovať o finančné prostriedky, tak je to taký proces, že niekedy sa vymenia aj traja starostovia a stále sú na začiatku, a tie projektové dokumentácie sú staršieho dátumu, a zase ich treba aktualizovať. Sú to také odborné veci, že starostov zaťažujú, ktorí majú dosť svojich administratívnych vecí a na druhej strane, ako som už povedala, nie sú v tom odborne zdatní,“ uviedla Mydlová.
Ako doplnila, bolo by preto potrebné nielen zmeniť legislatívnu, ale aj koncepčne zastrešiť celú problémovú oblasť.
„S tým, aby sa tie prostriedky z environmentálneho fondu začali prideľovať obciam, ktoré majú rozostavanosť na 80 – 90 percent, aby sa tie kanalizácie dobudovali a boli funkčné. Pretože najhoršie pre potrubia v zemi je to, keď sú suchovodmi a nie sú využívané, tým pádom ich funkčnosť z roka na rok klesá. Tých obcí je veľmi veľa, ktoré nemajú verejnú kanalizáciu.“
V rámci Košického kraja je približne 40 obcí bez napojenia na verejný vodovod. Najhoršie je na tom sobranecký okres, ale aj gelnický či okres Košice-okolie. V prípade Prešovského kraja je to omnoho viac – až okolo 430 obcí a medzi najhoršie v tejto oblastí patria aj okresy Bardejov či Snina. VVS preto dodáva, že riešením by mohlo byť aj vybudovanie jednej čistiarne odpadových vôd pre celý okres, tak aby dokázala poňať viac obcí naraz. Ako pre Rádio Košice potvrdil generálny riaditeľ VVS Stanislav Prcúch, s ministerstvom životného prostredia našli toto riešenie aj v spolupráci Asociáciou vodárenských spoločností:
„Vieme, že tie obce, čo majú 300 obyvateľov, tam je neefektívne budovať čistiarne odpadových vôd (ČOV) a kanalizácie, pretože toľko zdrojov Slovensko nemá, tak sme prišli na túto myšlienku, že by sme zvážali tie odpadové vody zo žúmp na jednotlivé ČOV-ky, aby spádové obce mali jednu čistiareň. Ale za takú istú cenu, ako je cena za odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie.“
Ako dodal, zatiaľ je projekt v štádiu prípravy.
„Pokiaľ sa osvojí táto myšlienka a štát pôjde touto cestou, že naozaj to bude chcieť zabezpečiť v tých malých obciach, reálne by to mohlo byť do desiatich rokov lebo tie objemy sú značne menšie, ako sa majú budovať tie kanalizácie. My už máme jeden taký pilotný projekt práve ho skúšame, v obci Sveržov, kde je vybudovaná taká ČOV a tam zvážame žumpové vody. Zatiaľ ale, bohužiaľ, pokiaľ má občan žumpu, tak ten vývoz a likvidácia odpadovej vody je oveľa drahšia, ako keby mal verejnú kanalizáciu. Týmto projektom by sme chceli zrovnoprávniť aj tých občanov, ktorí by vyvážali vodu zo žúmp, s občanmi, ktorí by nemali žiaden problém s odpadovou vodou,“ vyjadril sa generálny riaditeľ VVS.
Autor: RÁDIO KOŠICE