„Buldog“ Lindvai jubiluje. Boj s alkoholom vymenil za dobýjanie sveta

KošiceŠport

S behom začal pomerne neskoro. V čase, kedy mali jeho súčasní konkurenti odbehané tisícky kilometrov a desiatky maratónov. Svojou buldočou húževnatosťou sa však veľmi rýchlo zaradil medzi najlepších a z Malej Idy sa rozbehol do sveta veľkých výkonov po celom svete. Dnešnú päťdesiatku oslavuje Slavomír Lindvai v pozícii legendy slovenského ultrabehu.

Foto
Slavomír Lindvai jubiluje / KOŠICE ONLINE

„S behom som začal v roku 1996,“ spomína jubilant. Pred štvrťstoročím prežíval v osobnom živote ťažké obdobie a na kľúčovej životnej križovatke hľadal správny smer. „Netajím, zápasil som s alkoholom. Ten ma dostával do problémov a hľadal som cestu von. Najlepšie som sa cítil osamotený v lese a po nejakom čase som si povedal, že sa skúsim prebehnúť.“

Tak ako dieťa učiace sa chodiť, aj on začínal krôčik po krôčiku. „Najprv som prebehol sto, potom dvesto, potom päťsto metrov. Tieto hodnoty postupne stúpali, až sme si s kamarátom povedali, že zabehneme košický maratón. A tak som sa stal bežcom,“ usmieva sa Slavomír Lindvai.

Nie nadarmo sa však hovorí, že s jedlom rastie chuť. Po absolvovaní niekoľkých maratónov sa začal pohrávať s myšlienkou skúsiť ešte niečo náročnejšie. „V rokoch 2001, 2004 a 2005 som získal tri tituly majstra Slovenska v behu na 50 kilometrov, pričom som zaznamenal slušný osobný rekord 3.04.35. Podvihorlatský maratón som vyhral časom 2.32.15. Potom som skúsil ultramaratón a v tomto som sa našiel.“

Ultrabežci predstavujú špecifickú kategóriu. Bežní ľudia zaiste vedia, aké náročné je odbehnúť 10 kilometrov, polmaratón, či dokonca maratón. Ten je spravidla považovaný za vrchol bežeckého úsilia. Pre Slavomíra Lindvaia je však 42-kilometrová trať akýmsi zahrievacím behom a jeho špecialitou sú 24-hodinové behy.

„Pri vytrvalostných behoch totiž rozhoduje hlava. Je to veľká výzva. Fyzická odolnosť je dôležitá, no kľúčová je psychika,“ upozorňuje pretekár tímu PHaB Titus Labaš Košice. „Pri 24-hodinových behoch máte dostatok času rozmýšľať nad životom, budúcnosťou a podobnými vecami.“

Vďaka behu postupne navštívil až 46 krajín sveta a spoznal tak kusisko sveta. Z množstva jedinečných spomienok mu utkvel hlavne bozk nohy sochy kráľa Leonidasa.

„Išlo o záver legendárneho behu Spartathlon, čiže z Atén do Sparty. Ide o beh s dĺžkou 246 kilometrov a do dnes tam držím najlepší slovenský výkon. Po dobehu do cieľa mi žena odetá ako staroveká Grékyňa nasadila na hlavu olivovú ratolesť a v kombinácii s tým bozkom to bol jedinečný zážitok,“ objaví sa iskra v oku bežca s prezývkou Buldog. Tá charakterizuje jeho zarputilosť, ktorá ho doviedla aj k šestnástemu miestou na Majstrovstvách sveta v behu na sto kilometrov v holandskom Winschotene. Tento výsledok je do dnes najlepším umiestnením Slováka v histórii MS.

Ďalším vynikajúcim výsledkom bolo 14. miesto na Majstrovstvách sveta v behu na 24 hodín v roku 2010 vo francúzskom meste Brive la Gaillarde s vynikajúcim výkonom 241,367 km. Ďalej vlastní bronzovú medailu zo súťaže družstiev v rámci Majstrovstiev Európy v behu na 24hodín v roku 2004 v Brne spolu s Ľubomírom Hrmom a Petrom Semanom. Takisto zvíťazil na ultrabežeckých pretekoch v behu na 24 hodín v roku 2017 na Novom Zélande, či v roku 2014 v Malajzii v behu na 100 míľ. Pódiové priečky zbieral aj v rámci celodenných behov v Čile a v Brazílii.

Motiváciou, ktorá ho ženie stále dopredu, je prekonanie rekordu nebohého Milana Furína v počte 24-hodinových behov. „On ich odbehol šestnásť, ja mám na svojom konte o jednu dvadsaťštyrihodinovku menej,“ pokračuje ultrabežec, ktorý má veľmi blízko aj do Diamantového klubu Medzinárodného  maratónu mieru. Košický maratón absolvoval už 23-krát.

Tu sa moja kariéra začala a určite to nevzdám. Chcel by som sa dostať do Diamantového klubu. Poviem však úprimne, teraz je to už všetko ťažšie. Roky neoklamem a cítim, že regenerácia mi teraz trvá dlhšie. Dostávam sa však do kategórie nad 50 rokov a to ponúka nové šance v tejto kategórii na Majstrovstvách sveta,“ upozorňuje Lindvai.

Zaujímavosťou je, že počas svojej štvrťstoročnej bežeckej kariéry mal iba jediného trénera. Nebol ním nikto iný, než rekordér v počte účastí na košickom maratóne Peter Polák. Spoločne by sa mali stretnúť na štarte aj počas tohtoročnej prvej októbrovej nedele.

„Tento termín sa bohužiaľ kryje s Majstrovstvami sveta v behu na 24-hodín, ktoré sa uskutočnia v Bukurešti. Viac ma však láka MMM. Z pohľadu ultrabehu by som si to mal potom nahradiť 4. decembra pretekmi na ostrove Martinik. V hre sú však aj novembrové Medzinárodné majstrovstvá Nórska v behu na 24 hodín,“ približuje vrcholy tohtoročného programu Slavomír Lindvai.

Pri príležitosti dnešných 50. narodenín si želá hlavne pevné zdravie a šťastie pre všetkých dobrých ľudí. „Verím, že sa vráti život do normálnych koľají, pretože tá pandémia postihla všetkých a aj mňa obrala o jednu peknú sezónu.“

Komentáre