Milada Ivanková sa venuje ľudovej liečbe už viac ako päťdesiat rokov. Za toto obdobie zozbierala množstvo receptúr ľudovej medicíny, ktorými sa momentálne snaží pomáhať chorým ľuďom. Je zástancom myšlienky, že aj úsmev a slová nádeje dokážu liečiť.
Venujete sa ľudovej medicíne takmer celý váš život. Ako lekári vnímajú ľudovú medicínu? Nepovažujú vás za šarlatána?
Nie všetci lekári sa na to pozerajú tak, že ľudová medicína je to pravé. Ak o tom pochybujú, obyčajne je to kvôli tomu, že po revolúcii sa mohol stať každý bylinkárom, čo narobilo veľa škody a lekári sa teraz na toto povolanie pozerajú cez prsty. Keď potrebujem ja nejakú informáciu, čo sa týka lekárskej praxe, obraciam sa na Jarmilu Eftimovú, tá je na Slovensku odborníkom v oblastí bylín.
Ako prebieha vaša pomoc pacientom?
Ak prídete ku chorému človeku s úsmevom na tvári a dáte mu nádej, dá sa očakávať, že na to chorý zareaguje pozitívne. Za 50 rokov práce v tejto oblasti už viem, čo títo chorí očakávajú a čo chcú počuť. Mojim pravidlom je, vždy na prvé stretnutie s chorým človekom priniesť kvety. Chorému človeku dá kúsok prírody veľmi veľa. Nikdy sa nepasujem do úlohy liečiteľa. Ak už človek je chorý a pozná svoju diagnózu, mojou úlohou je mu skôr poradiť a poskytnúť mu pár rád, ako sa o svoje zdravie starať.
Považujem za dôležité, že chodím za chorými ľuďmi do ich domovov, pretože mi to umožňuje poskladať si celkový obraz o chorom človeku. Mojou výhodou je to, že vidím prostredie, v ktorom ten chorý trávi celé dni. Napríklad môže mať pacient časté astmatické záchvaty. Ak zistím, že žije síce v krásnom dome ale v tom dome je mnoho plesní, už som o čosi bližšie k tomu, aby som mu pomohla.
Keď som začínala, mnohí chorí ľudia, o ktorých som sa starala nechceli brať lieky od lekára a vo všeobecnosti nedôverovali zdravotníctvu. Mnoho z tých starých ľudí mi povedalo, aby som im doniesla nejaké konkrétne bylinky alebo mi povedali recept na odvar, ktorý im mám pripraviť. Takto som sa dostala k prvým receptom a povedala som si, že týmito receptami chcem pomôcť aj ďalším ľuďom. Mnohokrát sa predávajú na trhu bylinky, o ktorých vedia predávajúci málo. Ja sa snažím využiť to, že poznám účinky bylín a poznám aj chorého človeka, ktorému ich odporučím. Bylinky si zbieram sama, alebo mám ľudí, ktorí mi s tým pomáhajú, ale vždy viem, odkiaľ tie bylinky sú.
Zbierate zabudnuté recepty ľudovej medicíny. Čo zaujímavé máme na Slovensku a nevyužívame to na liečenie?
Zabudlo sa na využívanie ľanového a konopného plátna, ktoré sa v minulosti veľmi často používalo napríklad pri astmatických záchvatoch, alergiách a rôznych ďalších ochoreniach. Naši predkovia robili z ľanových a konopných plátien zábaly. Plátno bolo spracované najjednoduchším spôsobom. Nebolo napríklad vystavované žiadnemu bieliacemu procesu. Celý ten proces bol z technologického hľadiska prírodný.
To plátno má schopnosť rozpúšťať a vyťahovať nežiaduce látky, ktoré sú v tele. Kedysi tvorilo základ každej domácej lekárničky. Pri každom jednom probléme sa pripravovali bylinkové odvary a výluhy. Takéto zábaly využívam pri svojej práci aj ja, vyžaduje si to ale obrovskú trpezlivosť, povedala by som, že ešte väčšiu trpezlivosť, než pri klasických liekoch.
Vidím to veľakrát, že aj to málo z pláten, ktoré na Slovensku je, sa predáva do zahraničia. Plátno sa na podobnom princípe vyrába aj dnes, ale z lekárskeho hľadiska je plátno vyrábané v súčasnosti, nepoužiteľné.
Ako sa vy ako pozeráte na klasické lieky, predpísané lekármi?
Ja považujem liečenie za vysokú vedu, ktorá patrí do rúk odborníkov. Ja sa k liečiteľom nehlásim. Ľudia by mali vždy svoj zdravotný stav konzultovať s lekárom. Ja nerobím žiadne odborné vyšetrenia, ľudová medicína je skôr doplnková liečba. Chorobu lieči primárne lekár, to je jeho práca.
Prichádzajú k nám rôzne spôsoby liečenia, napríklad čínska medicína alebo tibetské spôsoby liečenia, ale na našu Slovenskú ľudovú medicínu zabúdame. Ja som zástanca toho, aby sa v ľudovej medicíne praktizovalo to, čo nám zanechali naši predkovia.
Popri vašej práci vznikla výstava Nevyužité možnosti ľudovej medicíny, ako ste sa dostali k tomu, že ste začali pracovať na tejto zbierke artefaktov?
O mojej výstave sa dá povedať, že je to bohatstvo z chudoby chudobných ľudí. Keď som sa o tých ľudí starala, dali mi to, čo mali doma najvzácnejšie, svoje ručné práce. Výstava sa nazýva Nevyužité možnosti ľudovej medicíny - duchovné a hmotné bohatstvo Horného Zemplína. Je to jedinečná zbierka, ktorá je chránená ochrannou známkou.
Rada by som celú svoju zbierku odprezentovala niekde v Košiciach. Myslím si, že ľudová medicína má čo poskytnúť aj moderným ľuďom. Veľmi rada by som ľudom ukázala, že ľudová medicína nie je o prikladaní rúk a čarovaní, ale o praktickom využití bylín a materiálov v prospech nášho zdravia. Je mi jasné, že existuje množstvo ľudových liečiteľov, ktorí sa snažia zarobiť na ľudskom nešťastí a chorobe a preto sa spoločnosť pozerá na ľudovú medicínu ako na šarlatánstvo.
Autor: MARTIN MAJDÁK