Košičan, ktorý by radšej nechcel byť menovaný podstúpil niekoľko odvykacích liečob na Slovensku. Po dvoch týždňoch v Thajskom kláštore tvrdí, že vie, prečo slovenské odvykacie liečby nefungujú.
Dostať sa na šikmú plochu je veľmi ľahké, ťažšia je cesta naspäť k vyrovnanému životu. Do zložitej situácie sa dostal aj jeden Košičan, ktorý ale našiel cestu späť. Po tom, ako vyskúšal viacero liečení tvrdí, že k problému pristupujú zle. On našiel pokoj vďaka thajskému chrámu, v ktorom absolvoval 2-týždňovú odvykaciu procedúru. Tá mu zmenila život.
„Mal som problémy s pervitínom, bral som ho takmer denne a odrážali sa na mne všetky zlé prejavy. Keď som s ním chcel prestať, začal som mať problémy s alkoholom a naopak. Postrácal som kvôli tomu všetkých priateľov a zostala mi len frajerka, ktorá bola neskutočne slušná osoba, nikdy ani nefajčila, nebrala drogy nepila, no nakoniec ma nechala aj ona. To bol prvý vážny impulz k tomu, že sa musím zmeniť.“ Sám si už ale pomôcť nedokázal. Striedal pervitínové a alkoholové záťahy až zistil, že potrebuje odbornú pomoc. Absolvoval odvykaciu liečbu na Skladnej, po liečbe ale „čistý“ vydržal len dva týždne.
„Ďalší pokus bol nedobrovoľná liečba na ochrannom protialkoholickom liečení. Chodia tam ľudia, ktorí sú nebezpeční pre seba a pre svoje okolie. Keď som ale odtiaľ odišiel, hneď som sa opil. Problémom tejto liečby bolo, že nás kŕmili tabletkami. Takisto náš celodenný program pozostával z toho, že sme sa museli rozprávať a rozmýšľať o našich závislostiach. Ráno tam človek vstane a hneď počúva o tom, že má problém, že by ho mal riešiť, počúva príbehy rodín, ktoré alkohol rozbil, pozerá na ľudí, ktorých zničila závislosť... Keď nám prišiel prednášať niekto, kto sa zo závislosti dostal, videl som v ňom strach. Ľudia, ktorí sa z toho dostali neustále premýšľali, ako sa tej látke vyhnúť a ako do toho nespadnúť. Navyše ľudia, ktorí s týmito závislými pracujú, im vnucujú myšlienku, že majú problém a človek sa pri nich cíti ako nesvojprávne dieťa v škôlke.“
Po pokusoch vyliečiť sa a po opätovnom spadnutí do problému sa náš anonymný Košičan dostal k inej ceste, ako sa vyhrabať zo svojich problémov. Spomína, že sa už ani nechcel vyliečiť, no na naliehanie otca si povedal, že vyskúša ešte túto poslednú možnosť. A išlo doslova o poslednú možnosť. Thajský chrám, ktorý pomáha závislým s menom Wat Tham Krabok, nazývaný aj posledná zastávka pred peklom, lieči závislosť dosť drastickým spôsobom.
„Išiel som teda do Thajska. Cesta bola náročná a drahá, no nakoniec som tam prišiel. Prvú noc som sa samozrejme opil. So zvyškovým alkoholom som si zobral taxík a odviezol sa ku chrámu. Povedal som im o svojom probléme a opýtal sa, či ma príjmu. Do chrámu sa dá aj „registrovať“, ale ja som tam prišiel naslepo. Na začiatku som musel zložiť prísahu, že už nikdy neužijem drogy a nebudem s nimi obchodovať. Po prísahe som mohol začať s hlavným liečebným rituálom, ktorým je „zvracanie“. Je to rituál, pri ktorom všetkým závislým členom podajú silný bylinkový vývar, po vypití mi hneď prišlo zle. Keď sme to dopili, všetci sme zvracali. Mal som pocit, že mi to pôsobí na niektoré choré časti tela. Tento rituál sme museli absolvovať päť dní po sebe.“
Podľa jeho slov ho kláštor naučil pokore. Tú vraj videl aj na ostatných ľuďoch, ktorí sa tam prišli liečiť. Najväčší rozdiel medzi odvykacími liečbami, ktoré dovtedy absolvoval, vidí v tom, že v kláštore sa s nikým nemusel o svojom probléme rozprávať. Na vonkajší svet a všetky jeho problémy tam zabudol. Boli tam alkoholici aj ľudia, ktorí majú problém s drogami, no atmosféra kláštora sa nepodobala na nič, čo by doteraz na odvykacích liečbach zažil.
„Mohli sme pomáhať so zametaním nádvoria alebo s prácami okolo kláštora, no všetko to bolo na dobrovoľnej báze. Najlepšou časťou dňa bol určite parný kúpeľ, kedy nás nahnali na polhodinu do miestnosti, v ktorej na nás vypúšťali bylinkovú paru, pôsobilo to na mňa ako sauna. Bolo to naozaj veľmi relaxačné, trochu si len tak posedieť a oddýchnuť. Zaujímavé bolo, že v kláštore nefungovali žiadne peniaze. Pri vstupe do kláštora vám zobrali všetok majetok a na deň ste dostali kupóny, ktoré ste si vedeli vymeniť za cigarety alebo jedlo. Absencia peňazí bola kvôli tomu, aby sme nemali chuť odísť prípadne si dohodnúť nejaký obchod s niekým zvonku.“
Liečba v Thajsku zabrala a anonymný Košičan sa vrátil do Košíc. Alkohol ani drogy ho už nelákajú a svojim starým kamarátom sa radšej vyhýba. Uvedomuje si, že ich spájala len závislosť. Ďalšia vec, ktorá ho na nich odrádza je, že sú neustále negatívni. Dnes má prácu a zariaďuje si byt v podnájme. Tvrdí, že sa konečne v živote nebojí, verí, že prácu bude zvládať a pomaly sa začína venovať záľubám, ktorým sa venoval pred tým, ako začal brať drogy. Naspäť kreslí a tvorí hudbu.
Autor: MARTIN MAJDÁK