V zime sa sťahujú aj do domov a bytov.
S postupným ochladením sa aj do košických domácností dostáva hmyz so zeleným či hnedým sfarbením. Ide o bzdochy, ktoré sa vyznačujú svojou rozmanitosťou. Vo svete je známych zhruba 40-tisíc druhov tohto hmyzu, pričom na Slovensku je ich okolo 900. Martin Suvák z Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vysvetlil, že zo svojich žliaz vylučujú obranné látky, ktoré sú charakteristické nepríjemným zápachom:
„Z tých početnejších, čo ľudia teraz v poslednej dobe asi vidia, sú tie invázne, ktoré sa k nám dostali zo vzdialenejších končín. V posledných rokoch sú to hlavne dva druhy – bzdocha mramorovaná, to je taká hnedastá a bzdocha zeleninová. Vzhľadom na ich veľký počet si ich ľudia všímajú, často aj v súvislosti s tým, že sa sťahujú do obývaných priestorov, ako sú byty alebo kôlne, prípadne do skleníkov.“
Bzdochy sa počas vegetačnej sezóny vyskytujú aj v záhradách, a to na ovocných drevinách a pestovaných rastlinách vrátane paradajok či kapusty. Početnosť mnohých druhov je regulovaná ich prirodzenými predátormi. Suvák potvrdil, že napriek tomu sú v súčasnosti premnožené a najmä pestovateľom spôsobujú problémy:
„Ak sa bavíme o tých dvoch druhoch, ktoré v poslednom čase sú k nám najviac zalietavané do interiérov, tak tie sú fytofágne, takže tie sú z hľadiska človeka škodlivé, ničia úrodu, keď sú vo väčších početnostiach. V poslednom čase sú veľké problémy aj v ovocných sadoch, hlavne v jabloňových sadoch. Veľké problémy so bzdochou mramorovanou majú komerční pestovatelia lieskových orieškov. Tam sú straty od 20 až do 50 percent, keď cicajú bzdochy na dozrievajúcich orieškoch.“
Viaceré druhy bzdôch však majú aj pozitívny význam. Ako predátory totiž lovia iný hmyz. Z tohto dôvodu sa využívajú ako prostriedok biologického boja proti nežiadúcim organizmom. Niektoré bzdochy sa chovajú, distribuujú a predávajú pestovateľom do skleníkov, kde pomáhajú v boji so škodlivými roztočmi či muškami. Ak sa škodlivé druhy vyskytujú v domácnostiach a záhradách vo väčšom počte, podľa Suváka je potrebné ich eliminovať:
„Základný obranný prostriedok, aby nevznikali do bytov, sú sieťky. Je to najjednoduchší aj najekologickejší prostriedok. Keď sú nejaké škáry v oknách a bzdochy sa pravidelne do bytov dostávajú, tak je možnosť použiť vysávač alebo ich nejakým iným spôsob zberať a vyhadzovať von. Dajú sa použiť aj chemické prípravky, ale to je dosť problematické vzhľadom na toxicitu a reziduá používaných účinných látok v pesticídoch.“
Záhradkári či pestovatelia môžu na redukciu počtu bzdôch využiť aj postupy, ktoré nie sú založené chemických látkach. Vedci vyvinuli napodobeniny ich feromónov, ktoré sa aj v kombinácii s pesticídmi využívajú v rôznych pasciach.
„Čo sa týka ochrany poľných plodín, tak tam je tiež, samozrejme, možnosť použitia chemických látok ako pesticídov, ale tiež to nie je najoptimálnejšia možnosť, lebo tým sa ničia aj prirodzení nepriatelia a keď sa zníži početnosť cielenej bzdochy po zásahu, môžu sa premnožiť zase iné bzdochy, ktoré nie sú až také citlivé na chemické prípravky a doteraz neboli považované za iné druhy ako škodcové a môžu naopak nahradiť tie eliminované,“ dodal Suvák s tým, že ak zima bude mierna, prípade sa výraznejšie oteplí, bzdochy sa v záhradách, sadoch či v okolí domácností budú vyskytovať aj naďalej.