V Európe začína prevládať delta variant. Agresívnejší a nákazlivejší ako všetky doteraz známe mutácie, spôsobuje ochorenie COVID-19 s príznakmi podobnými obyčajnému prechladnutiu či nádche – bolesťami hlavy, hrdla, výtokom z nosa a horúčkou.
V Británii 90 %, v Portugalsku 80 %, v Taliansku 26 %, v USA 21 %, v Španielsku 10 % , v Belgicku 5 %, v Nórsku 4,3 %, v Nemecku 4 %, v Poľsku 2 % a vo Francúzsku 1,3 %. Je nových prípadov ochorenia COVID-19, ktoré spôsobuje delta variant koronavírusu.
Prvý prípad delta variantu, pôvodne nazývaného aj indický, zaznamenali koncom minulého roka v Indii. Virológovia ho exaktne označujú kódom B.1.617.2. Svetová zdravotnícka organizácia WHO sa rozhodla označovať mutácie a varianty koronavírusu neutrálne, podľa písmen gréckej abecedy. Preto hovoríme o alfa (britskom), beta (juhoafrickom), gama (brazílskom) alebo delta (indickom) variante.
Na Slovensko pricestoval delta variant z Ruska. U prvého slovenského pacienta ho potvrdili v stredu 23. júna. Následne bolo identifikovaných šesť ďalších prípadov. Ani jedna z nakazených osôb nebola zaočkovaná.
Slovensko zaznamenalo minulý rok vďaka pandémii koronavírusu najväčšiu úmrtnosť od druhej svetovej vojny. Pandémii ochorenia COVID-19 u nás doteraz podľahlo 12 509 ľudí, nakazilo sa 391-tisíc. Plne zaočkovaných je dnes takmer 30 percent obyvateľov Slovenska.
So všetkou pokorou
„Od ďalších vážnych problémov nás zachráni iba kompletné zaočkovanie a veľká opatrnosť. Delta variant koronavírusu dnes začína dominovať v mnohých európskych krajinách. Je omnoho infekčnejší ako nám doteraz známy alfa variant. Jedine očkovanie je riešením. So všetkou pokorou vyzývam spoluobčanov, aby rešpektovali pandemické opatrenia. Najmä pri príchode zo zahraničia,“ hovorí o novej mutácii pandemického vírusu hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.
„Delta variant je najviac prenosným variantom zo všetkých doteraz identifikovaných a momentálne sa šíri v najmenej 92 krajinách sveta. Situáciu v tých najchudobnejších navyše komplikuje nedostatok vakcín,“ dodáva generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Pred jesenným vzostupom nových prípadov a treťou vlnou najinfekčnejšieho variantu varuje aj riaditeľ európskej pobočky WHO Hans Kluge. „Už sme si tým raz všetci prešli, neurobme znova tú istú chybu.“
Od masového športu až po grilovačky
Technická expertka WHO Maria Van Kerkhove je presvedčená o tom, že koronavírus samotný, ale aj jeho variant delta sa bude ďalej vyvíjať. „Zdravotnícke a sociálne protiopatrenia, diagnostika, terapia a vakcíny momentálne fungujú. Môže však prísť čas, kedy sa vírus a jeho mutácie zmenia a vyvinú takým spôsobom, že tieto protiopatrenia jednoducho prestanú fungovať.“
„Ani si neuvedomujeme, aká neuveriteľne krehká je globálna pandemická situácia. Áno, počet prípadov v Európe naďalej klesá. No na šírenie nových variantov koronavírusu má vplyv veľmi veľa udalostí. Od masových športových podujatí až po letné záhradné grilovačky,“ vysvetľuje Maria Van Kerkhove.
Britské úrady napríklad nedávno oznámili, že na semifinále majstrovstiev Európy vo futbale povolia na londýnskom štadióne Wembley účasť až 60-tisíc fanúšikom. Virológ Lawrence Young z anglickej univerzity vo Warwicku to označil za veľmi znepokujúce a mätúce vzhľadom k tomu, že pre takéto rozhodnutie neboli k dispozícii dostatočné dáta. Hlavne o infekčnejšom a momentálne intenzívne sa šíriacom variante delta.
„Veľmi priaznivé príležitosti na šírenie vírusu v uzavretých priestoroch, ako sú v tomto prípade napríklad toalety, sú priamym receptom na ďalšiu katastrofu,“ varuje britský virológ.
Vírusové mimikry: Ako nádcha
Za dramaticky vyššiu infekčnosť delta variantu môžu podľa vedcov zmeny v takzvanom spike povrchovom proteíne koronavírusu. Zvyšujú jeho schopnosť viazať sa ACE2 receptor, ktorý mu slúži na prechod do ľudských buniek. Jeden nakazený človek môže infikovať až osem ľudí, zatiaľ čo pri alfa to sú v priemere štyria.
Symptómy ochorenia, ktoré delta variant spôsobuje sú podobné prechladnutiu. Nakazení ľudia sa najčastejšie sťažujú na bolesti hlavy a hrdla, majú výtok z nosa a horúčku. Paradoxne takmer úplne zmizol kašeľ a strata čuchu.
Odborníci upozorňujú, že pri delta variante existuje takzvané riziko miernych symptómov, ktoré najmä u mladších ľudí, u ktorých je menšia pravdepodobnosť vzniku ochorenia, môžu byť zamenené za obyčajné prechladnutie či nádchu a tým pádom podcenené a nediagnostikované. To môže vírus využiť ako symptomatické mimikry, čo mu umožní širiť sa oveľa úspešnejšie.
Plné zaočkovanie? Funguje!
Podľa štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Lancet v polovici júna, je delta variant v porovnaní s doteraz identifikovanými typmi koronavírusov (hlavne s variantom alfa) spojený až s dvojnásobne vyšším rizikom hospitalizácie.
Dobrá správa je, že podľa odborníkov by nakazených ľudí pred hospitalizáciou malo až na 96 % ochrániť úplné zaočkovanie dvoma dávkami vakcín. Ani po druhej dávke sa ale nedá vylúčiť, že sa človek delta variantom nenakazí. Ak je však plne zaočkovaný, je takmer 100 %-ná pravdepodobnosť, že neskončí v nemocnici ani nezomrie.
Pravdepodobnosť ochrany proti delta variantu však výrazne klesá ak chýba druhá dávka očkovania. 25 % Britov, ktorí sa po nakazení delta variantom ocitli v nemocniciach, bola zaočkovaná iba prvou dávkou vakcíny. Podľa epidemiológov sú na tom úplne najhoršie ľudia, ktorí covid už prekonali, ale nedali sa zaočkovať, pretože pri delte sú znovu-nakazenia úplne bežné.
„Ak by sme si predstavili ideálnu situáciu, keď by boli zaočkovaní všetci ľudia, epidémia by jednoducho vyhasla a žiadne nové varianty koronavírusu by vznikať nemohli. Ak však významná časť populácie očkovaná nebude, mutácie vznikať stále budú,“ hovorí český evolučný biológ a profesor ekológie Jaroslav Flegr.
„Očkovanie samotné samozrejme žiadne mutácie nevyvoláva. Zvýhodňuje ale určité typy mutácií, a variantov vírusu a tak umožňuje ich úspešnejšie šírenie,“ dodáva Flegr. Profesro tvrdí, že najviac nákazlivé mutácie môžu vzniknúť práve v najlepšie zaočkovaných krajinách. Tieto najnákazlivejšie mutácie sa potom môžu najviac šíriť naopak v krajinách, kde je zaočkovanosť populácie najmenšia.
Najnovšia mutácia: Delta plus
Zahraničné spravodajské agentúry začiatkom minulého týždňa dokonca upozornili na novú mutáciu samotného delta variantu koronavírusu nazvanú delta plus (nepálsku alebo aj B.1.617.2.1). Zistili ju začiatkom júna v Indii u 20 nakazených pacientov.
Podľa servera DNA India prípady najnovšej mutácie delta plus evidujú už aj v Kanade, Nemecku, Rusku, Nepále, Švajčiarsku, Poľsku, Portugalsku, Japonsku a USA. Český filozof, liečiteľ a zakladateľ Univerzity Novej doby Milan Calábek tvrdí, že delta plus variant vznikol kombináciou delta (indického) variantu a beta (juhoafrického) variantu koronavírusu.
Riziko tohto variantu je práve v tom, že mutácia v sebe nesie všetky pre ľudí zlé vlastnosti variantu delta a časť vlastností variantu beta, čo z neho robí obzvlášť nebezpečnú mutáciu.
Indickí virológovia pripúšťajú, že delta plus variant by mohol v Indii čoskoro spôsobiť tretiu vlnu pandémie. Vo všetkých oblastiach Indie kde sa objavil, preto začali s intenzívnejším trasovaním a testovaním.
DELTA VARIANT
►B.1.617.2 alebo delta variant patrí spolu s kapa variantom (B.1.617.1) do rovnakej línie, ktoré boli prvýkrát zaznamenané koncom roku 2020 v Indii
►je minimálne o 40 % infekčnejší ako alfa variant
►má kratší generačný čas, nakazená osoba sa stáva infekčnou už na 2. - 3. deň
►u nakazených ľudí je vyššie riziko hospitalizácie
►podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) je zaraďovaný medzi takzvané variants of concern, teda varianty, na ktoré je potrebné sa zvlášť zamerať, pretože existujú jasné vedecké dôkazy o ich možnom vplyve na rýchlosť a spôsob šírenia alebo odpoveď imunitného systému
Zdroj: UVZ SR, WHO, The Lancet, DNA India