Starosta vyzýva obyvateľov, aby si nahlásili trvalý pobyt.
Podľa posledných štatistík má verejnú kanalizáciu na Slovensku iba približne 40 percent obcí. Pripojenie na kanalizáciu tak nemá takmer každý tretí Slovák. Ministerstvo životného prostredia koncom septembra už vyhlásilo výzvy na čerpanie finančných prostriedkov v rámci nového programového obdobia pre roky 2021 – 2027. Prvé dve s celkovou alokáciou vo výške takmer 160 miliónov eur podporia výstavbu kanalizačnej siete, čistiarní odpadových vôd a vodovodov.
Oprávnenými žiadateľmi v rámci výziev sú obce, vodárenské spoločnosti alebo ich združenia. Obce, ktoré chcú v tomto prípade žiadať o výstavbu kanalizácie, však musia spĺňať základnú podmienku, a to mať minimálne 2000 obyvateľov. Starostovia viacerých obcí to vnímajú ako problém, pretože stovky z nich majú menej ako požadovaný počet obyvateľov k danej výzve. S problémom sa potýka aj obec Čečejovce, chýba im 15 obyvateľov.
„Ja sa tomu divím, nerozumiem, na čo je to dobré a pevne verím, že moje slová bude počuť aj niekto z Bratislavy a mi to racionálne vysvetlí, pretože podľa môjho názoru štát by mal budovať kanalizácie pre všetkých bez rozdielu – bez ohľadu na to, koľko majú obyvateľov. Veď predsa menšie obce budú čerpať menej peňazí, väčšie obce viac peňazí. My tam máme nejakú čiastku, ktorú potrebujeme minúť,“ uviedol starosta obce Lukáš Macák.
Konkrétne ide o približne 9,5 milióna eur. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že pri výzve ide o požiadavku EÚ a tak s tým nemôže nič robiť.
„Ide o prístupový záväzok SR do EÚ, preto sa premieta aj do eurofondových výziev. No treba podotknúť, že ekvivalentný obyvateľ nie je obyvateľ. Ide o veličinu, ktorá zohľadňuje nielen počet ľudí s trvalým pobytom, ale aj ďalšie aspekty. Napríklad zohľadňuje, či sa v obci nachádzajú závody, ubytovacie zariadenia alebo fabriky,“ vysvetlil hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.
Fabriky, závody, obchody či školu však majú podľa starostu Macáka aj v Čečejovciach. Vyzýva však miestnych, ktorí žijú v obci dlhodobo a nenahlásili si tam trvalý pobyt, aby tak urobili čo najskôr. Dodal, že požiadavku EÚ eviduje, no podľa neho sa ňou brzdia iné obce, ktoré už majú pripravené projekty, podobne ako je to u nich:
„My sme obstarali dodávateľa výstavby kanalizácie spolu s tým, že ten dodávateľ bude robiť aj inžiniering stavby. My už sme mali projekt z minulosti, upravili ho kozmeticky a prispôsobili na súčasnosť. Dodávateľ Doprastav, ktorý vyhral verejné obstarávanie, má kapacity na to, aby nám pomohol s celým inžineiringom stavby, tzn. dopracovaním projektu a následným podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Trošku sme urýchlili ten proces a teraz sme na tom tak, že ideme robiť územné konanie, stavebné povolenie a chceme žiadať o peniaze. Lenže ako máme žiadať o peniaze, keď ministerstvo k tomu takto pristupuje.“
Envirorezort nám však uviedol, že samosprávy, ktoré nespĺňajú podmienku 2000 obyvateľov, majú aj iné možnosti. Riešením môže byť aj podpora z Environmentálneho fondu, v tomto prípade nejde o európske zdroje. Starosta Čečejoviec však prízvukuje, že vo fonde sú malé finančné čiastky, požadovanú sumu okolo 9,5 milióna by tak pokryť nevedeli:
„Cez Envirofond to nemôžem robiť, tam je čiastka maximálne tri milióny. Teda, mohol by som, ale každý rok by som musel žiadať nanovo, a ak by som mal šťastie, staval by som kanál minimálne päť rokov. Plačeme, aby sme chránili životné prostredie a tu máme obce, ktoré sú pripravené a chcú stavať. My budeme musieť zobrať aj úver, aby sme to vybudovali, tam bude možno spolufinancovanie 200 – 300-tisíc eur. My sme na to pripravení. Každý chce tú kanalizáciu, len štát dáva polená pod nohy a potom z druhej strany plače, že sa tu nečerpajú fondy.“
V Košickom kraji je v súčasnosti 66 percent obcí, čiže okolo 300, v ktorých absentuje možnosť napojenia na verejnú kanalizačnú sieť. Najhoršie sú na tom okresy Trebišov a Sobrance. Župa pre Rádio Košice uviedla, že celková vyčlenená alokácia na obnovu verejnej stokovej siete a dobudovanie čistiarne odpadových vôd v Košickom kraji predstavuje v rámci Integrovanej územnej stratégie približne 27 miliónov eur, pričom na kompletné dobudovanie stokovej siete a čistiarní na celom území kraja by bola potrebná investícia na úrovni 823 miliónov eur.
„Kraj za účelom zabezpečenia adresnej pomoci tiež oslovil na spoluprácu Európsku investičnú banku, výsledkom bolo rozbehnutie projektu Rozsahová štúdia o malých vodných projektoch v Košickom kraji. Cieľom tohto projektu je identifikovať program na zlepšenie zásobovania vodou a sanitačných služieb v malých a vidieckych obciach nachádzajúcich sa v Košickom kraji. Zahŕňať bude poradenstvo a odporúčania týkajúce sa usporiadania, financovania či možnosti zoskupenia malých komunálnych investičných projektov,“ uviedla hovorkyňa kraja Anna Terezková.
Dodala, že kraj aktuálne rokuje s ministerstvom investícií najmä ohľadom navýšenia alokácií na kritickú infraštruktúru:
„Zároveň sa kraj zaoberá aj sumarizáciou podrobných dát o pripravenosti projektových dokumentácií a stavebných povolení v obciach, kde nie je rozostavaný vodovod ani kanalizácia. Projektová príprava si taktiež žiada administratívne a odborné kapacity, finančné prostriedky na projektanta a inžiniering a vysporiadanie pozemkov, preto sa župa zaoberá aj s mechanizmom podpory pre takéto obce. Za týmto účelom kraj rokuje s Európskou investičnou bankou o nastavení adresného finančného nástroja na podporu prípravy projektových dokumentácií pre stavebné povolenia.“
Autor: RÁDIO KOŠICE