Celosvetovo úspešný fotograf z východu Dušan Holovej: „Dôležité je na sebe pracovať.“

PrešovĽudia

Ako jediný Slovák získal striebornú medailu v kategórii Commercial na World Photographic Cup 2019.

V nórskom Drammene sa tento rok uskutočnil galavečer spojený s vyhodnotením svetovej fotografickej súťaže World Photographic Cup 2019. Fotograf Dušan Holovej z Prešova získal ako jediný Slovák striebornú medailu v kategórii Commercial. Jeho fotografia bola zároveň ocenená ako Best Of Nations – najlepšie hodnotená fotografia slovenského tímu.

Súťaž, do ktorej ste sa zapojili, je olympiádou vo fotografovaní.

World Photografic Cup 2019 je súťaž založená na princípoch olympijských hier. V tomto ročníku sa jej zúčastnilo 32 krajín z celého sveta zo všetkých piatich kontinentov. Slovensko sa celkovo umiestnilo na šiestom mieste. V tej súťaži sú hodnotené ako krajiny, tak aj jednotlivci. Je zostavená medzinárodná porota, ktorá je z rôznych kútov sveta. Vždy je to tak, že pokiaľ ide o slovenskú fotografiu, tak slovenskí porotcovia ju nemôžu hodnotiť a naopak, aby to nebolo nejaké zvýhodňovanie fotografov.

Ako vznikla vaša fotografia a koľko času ste jej venovali?

Vznikla doma, v obývačke. Väčšinou všetky moje fotky takto vznikali. Táto fotografia vznikla tak, že na začiatku bol nejaký nápad, potom som si to vedel predstaviť v hlave, vizualizovať. Potom som musel zohnať ten hlavný predmet, čiže nôž a uvažoval som, že bude presekávať paradajku, ale tá mi prišla klišé. Manželka mi poradila, aby som skúsil granátové jablko, že to už vyzerá vizuálne zaujímavejšie. Tak ako väčšina z mojich fotiek, aj táto je kompozitná fotografia. Jednotlivé časti fotografie boli nafotené samostatne pri rovnakých svetelných podmienkach a potom som ich vyskladal dokopy, do toho finálneho výsledku vo photoshope.

Úprava fotky trvala určite päť, šesť hodín. Fotenie mohlo trvať tri až štyri hodiny. Vždy, keď fotím, tak si nafotím radšej viac materiálu, aby som si vedel vybrať, čo sa mi viac hodí. Ja mám v hlave vždy nejakú hrubú predstavu. Keď tú fotku upravujem, tak zisťujem, že toto som mohol spraviť lepšie alebo mám dosť materiálu, že nemusím nejako špekulovať, čiže vždy sa mi podarí nejako sa vynájsť.

Foto
Dušan Holovej a jeho ocenená fotografia / DH

Na fotografii je vidieť, ako keby práve v tej chvíli ste presekli jablko. Ako je to vôbec možné?

To je ten nápad, ktorý bol na začiatku. Vždy ma fascinovalo, keď som pozeral nejaký akčný film a stlačíte pauzu počas najväčšej akčnej scény a práve vtedy zastavíte celé to dianie a vidíte to v plnej kráse. Takisto aj ja pristupujem k svojim fotkám, keď sa snažím robiť niečo dynamické, aby to bolo presne také, že práve vtedy sa niečo stalo a vtedy sme stlačili pauzu a zmrazili ten pohyb. Taký bol plán, taký bol nápad, že ten nôž prejde cez jablko, to bude rozpolené a bude tam voda okolo toho, jadierka a všetko možné, aby to vyzeralo dynamicky.

 

Aký to bol pocit prevziať si toto ocenenie?

Bol to super pocit, ktorý sa postupne zväčšoval, naberal na vážnosti, lebo v januári som vedel, že som sa dostal do TOP desiatky v komerčnej kategórii, v ktorej som skončil na druhom mieste. Už som vedel, že som v TOP 10, a to už je tiež čo povedať, lebo zo zúčastnených 32 krajín sú vybraní iba profesionálni fotografi, čiže nejaké to predbežné sito prejde už v jednotlivých krajinách. Nejakí amatéri sa nedostanú do tej súťaže. Potom som dostal avízo, že by bolo dobré, aby som išiel osobne do Nórska na vyhodnotenie, pretože som v TOP trojke. Samozrejme, že som čakal tú najvyššiu možnú métu, ale porota to tak zhodnotila, že som skončil na druhom mieste so striebornou medailou. Neľutujem to, pretože v tej istej súťaži som v roku 2017 získal zlatú medailu, čiže zlato a striebro mám, ešte bronz mi chýba.

Aké sú vaše ďalšie úspechy? Kedy ste získali prvé ocenenie?

V tomto roku som sa zapojil do štyroch súťaží. Jedna bola tá spomínaná, kde som skončil na druhom mieste. Druhou bola Európsky fotograf roka. Tam som skončil tiež na druhom mieste so striebornou kamerou. Jednu súťaž organizuje prestížny fotografický portál. Tam som skončil bronzový. Za minulé roky mám tiež ceny.

Prvé ocenenie som získal v roku 2017. Bola to moja prvá fotografická súťaž, do ktorej som sa zapojil. Vtedy som vyhral zlato. Udeľovanie cien bolo v Japonsku. Tam som si bol osobne pre zlatú medailu. Tiež som nevedel, aká medaila bude, len som mal avízo, že som v TOP 3. Keď po vyhlásení druhého miesta som tam ostal stáť sám, už by bolo jasné, že domov sa vrátim so zlatom. Bolo to niečo neopísateľné.

Čo vás priviedlo ku fotografovaniu?

Prišlo to nejako prirodzene, pretože od roku 2000 pracujem ako grafik. Začínal som v menších reklamných agentúrach v Prešove. Keď som robil s grafikou a chcel som to nejakým spôsobom vylepšiť alebo nejako ozvláštniť, tak hľadal som rôzne zdroje na internete o fotografiách, ktoré sa dali použiť v grafikách. Dospel som do takého bodu, že tie fotky by som si najradšej fotil sám, ale vždy to bolo len z toho pohľadu grafika. Fotografia vtedy ešte u mňa nebola postavená tak, ako je teraz. Postupom času prišiel prvý fotoaparát, taký amatérskejší, ale spravil to, čo mal spraviť. Potom som si kúpil ďalší fotoaparát. Bol lepší, ale ešte stále to nebola profi trieda, tak som si kúpil zase ďalší. V roku 2014 som si kúpil svoj profi foťák, ktorý mám až doteraz a začal som sa tomu viac venovať. Ešte to nebolo úplne profesionálne, ale už som sa vzdelával v tomto smere, učil som sa nové veci, ako to treba robiť, ako to potom treba upravovať, pracoval som na sebe. V roku 2016 ma oslovila Asociácia profesionálnych fotografov Slovenskej republiky, či by som sa nechcel stať ich členom. Spĺňal som všetky podmienky, páčilo sa im aj moje portfólio, čiže ma zobrali do svojich radov. Od roku 2016 som profesionálny fotograf, keďže už to mám čierne na bielom, že som členom tej asociácie, a tak sa môžem zapájať do rôznych svetových profesionálnych súťaží, aby som mal spätnú väzbu na svoju prácu, ktorá sa zrejme celkom páči, keďže mám nejaké ocenenia zo sveta.“

Čo vlastne fotíte? Skúsili ste aj portrétne fotenie?

Keď som začínal s fotografiou, tak, samozrejme, ako väčšina fotografov sa špecializuje na všetko, čiže svadby, zvieratá, deti, rodiny, reklamy. Tak som postupne zistil, čo ma baví a čo ma nebaví, ale aj popri tom, čo som sa vzdelával v tomto smere, som zistil, že najlepšie bude, keď sa vyprofilujem na nejakú špecializáciu. V súčasnosti sa výlučne venujem produktovej a reklamnej fotografii. Tieto dva smery ma najviac bavia, najviac sa v nich viem realizovať.

Galéria k článku

Ako sa dá urobiť dobrá fotografia?

Ak človek nevie, ako má ten fotoaparát obsluhovať, tak ťažko spraví dobrú fotku. V prvom rade, ak si niekto kúpi fotoaparát, bolo by dobré, aby absolvoval nejaký kurz alebo si to sám naštudoval, alebo je veľa možností, ako zadarmo sa dá cez internet naučiť niečo nové. Začal by som tým a potom fotiť, fotiť, veľa fotiť. Výhoda dnešnej doby je, že fotíme väčšinou na digitálne fotoaparáty, čiže odpádavajú nám náklady na vyvolávanie filmov a zistíme výsledok až potom, keď je film vycvakaný. My vidíme už ten výsledok priamo, čiže pracovať na sebe, hlavne sa vzdelávať, čítať, pozerať videá. Dobrá fotka sa nedá urobiť hneď, keď človek začne fotiť. To je ako s niečím iným. Ak niekto sa ide učiť hrať na husliach, tak po týždni cvičenia nezahrá niečo fantastické. To isté platí pri všetkom, nielen pri fotografii, čiže treba tomu venovať čas. Najlepšie je, ak to človeka aj baví, lebo skôr si nájde čas a viac tomu obetuje.“

Aké predpoklady by mal spĺňať človek, ktorý by sa chcel stať fotografom?

Nie je to nijako limitované, určite nie vekom alebo fyzickým stavom. V prvom rade potrebuje mať fotoaparát, to je základ, lebo bez fotoaparátu ťažko niečo sfotí. Dnes sa dá fotiť aj do mobilov, s tým nie je žiadny problém. Ja mám tiež telefón, ktorý vie urobiť dobré fotky, ale už keď mám urobiť niečo seriózne, potrebujem mať seriózny fotoaparát na serióznu prácu, foťák, ktorý je na to určený. Fotoaparát je základ a ďalšia vec sú vedomosti, vedieť s tým robiť, vedieť to aplikovať v praxi. Začínajúci fotograf, keď sa nejakým spôsobom do toho ponorí, tak zistí, že je veľmi veľa informácií, ktoré ho na začiatok zahltia, ale nebáť sa toho, lebo ak niekto niečo nové skúša, tak tých informácií je veľa. Nebáť sa toho, skúšať, nejako sa vyprofilovať, pozerať si práce fotografov, ktorí ich motivujú alebo sa im páčia. Nebáť sa a ísť aj do toho smeru kopírovať práce druhých ľudí napríklad, ak človek ešte nemá svoj štýl, tak určite je dobré hoci aj kopírovať, lebo veľa sa dá pri tom naučiť. Ja som robil to isté a to robí každý.

Je možné urobiť dobrú fotku ako príspevok na sociálnu sieť? Aký je váš názor napríklad na používanie filtrov?

Dnešné mobily sú tak robené, že posty na sociálne siete sú najmenším problémom pre telefóny. Záleží to ale od toho, čo tým postom chceme povedať. Ak vieme telefónom odfotiť takú fotku, ktorá bude mať výpovednú hodnotu a bude hovoriť o nejakom produkte, službe alebo o tom, čo chce propagovať, tak na to stačí telefón. Pokiaľ človek má vyššie nároky a chce prezentovať nejakú portrétnu fotografiu, ktorú treba nasvietiť, myslím si, že telefón nebude schopný toho všetkého, ale na také obyčajné, bežné fotky, napríklad jedla, je to v pohode. Filtre sú na to, aby sa používali. Ja nemám nič proti tomu. Keď fotím do telefónu, tak nepoužívam žiadne filtre. Fotky si nechávam také, aké som ich odfotil. Keď fotím do veľkého fotoaparátu, tak nepoužíval filtre, ale mám určité spôsoby, ktoré som sa učil roky a mám postup práce. Filtre sú dosiahnuté pomocou tých krokov, ktoré ja vykonám vo photoshope pri úprave fotky.“

Ako dlho vám trvá úprava jednej fotky?

To je veľmi dobrá otázka, lebo je to rôzne. Keď upravujem nejaký portrét v takom prostredí, ktoré je samo o sebe fotogenické, tak úprava fotografie mi môže trvať 45 minúť až hodinu. Nedávno som robil fotku pre klienta a robil som to tak, že som si celý postup úpravy nahrával, nahrával som obrazovku a spravil som potom z toho jedno zrýchlené video, ktoré malo okolo desať minút, ale v skutočnosti ten čas, ktorý som venoval úprave, bolo 5 hodín a 23 minút. Ak zrátam čas, ktorý som venoval iba foteniu, tak je to okolo osem až deväť hodín pre jednu fotku. Mal som aj také práce, ktoré boli oveľa časovo náročnejšie. Keď robím jednu fotku, tak mne nejde o množstvo, ale o kvalitu. Rozmýšľam predtým, ako chcem, aby to vyzeralo. Pri úprave sa mi málokedy stane, že by som upravil fotku a v ten deň ju dal vonku alebo odovzdal klientovi. To nerobím skoro nikdy. Vždy je tam minimálne jeden, dva dni na to, aby sa mi tá fotka nejako uležala v hlave, lebo ja keď som za počítačom napríklad päť hodín a stále sa na to pozerám a myslím si, že je to dobré, jednoducho to nemôže byť dobré, človek musí od toho počítača odísť, nechať si to tak odležať deň, dva, potom sa zase k tomu vrátiť, až kým nie som s tým výsledkom stotožnený tak, že je to super. Je to časovo náročné.

 

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

 

Komentáre